V starodávnych náboženstvách sú kňazi služobníkmi kultu a strážcami posvätných tradícií. Kňaz je človekom svätyne, ktorý prijíma veriacich v Božom dome a predsedá pri liturgii. V judaizme a katolicizme je hlavným úkonom kňaza prinášať obetu, kde vystupuje ako prostredník medzi Bohom a ľudom. Bohu prináša obetu veriacich a veriacim prináša Božie požehnanie. Rovnako postupuje Mojžiš pri obete zmluvy na Sinaji (Ex 24, 4-8).
V priebehu dejín kňazskú funkciu vykonával často kráľ (Mezopotámia, Egypt). V tomto prípade kráľovi pomáha širšie kňazstvo, často dedičné. V starom Izraeli bola funkcia kňaza, kráľa a proroka striktne oddelená - zmiešanie kráľovskej a kňazskej autority bolo neprípustné a bolo vnímané ako ťažký hriech. U patriarchov v židovstve sa nenachádza nič podobné (neexistuje kvalifikovaný kňaz Boha Abraháma, Izáka a Jakuba). Až počnúc Mojžišom, ktorý bol z levitského kmeňa, vzniká určitá špecializácia na kultové funkcie.
V Mezopotámii a v Egypte vykonával kňaz veštenie. V starodávnom Izraeli podobne narába s efodom, alebo s urimom a tumimom, po Dávidovi sa tieto úkony už vo Svätom písme nespomínajú, lebo Božie slovo sa k ľudu dostáva inou cestou: cez rozprávanie prorokov. Tí poukazujú na významné spomienky z minulosti a nachádzajú zmysel. Kňazi sú služobníkmi tohto slova, opakujú veriacim rozprávania ktoré zdôvodňujú vieru. Pri obnovách Zmluvy oni vyhlasujú Tóru a vykonávajú úlohu sudcu (Dt 17,8-13).
Ani jeden novozákonný text pre zodpovedných činiteľov Cirkvi nedáva meno kňaz. Apoštoli neskôr ustanovujú podľa príkladu Ježiša Krista zodpovedných ľudí, aby pokračovali v ich činnosti. Niektorí majú titul starší, v ňom môžeme hľadať pôvod slova kňaz, presbyter. Sv. Pavol tým, čo sú zodpovední za spoločenstvá, dáva kňazské tituly: správcovia Božích tajomstiev (Kor 4,1n), služobníci novej Zmluvy (Kor 3,6). Sv. Pavol definuje kázanie ako liturgickú službu (Rim 1,9; 15,15n). Tu kdesi môžeme nájsť tradíciu o služobnom kňazstve, teda už nie kasta privilegovaných.
Služobné kňazstvo v Spoločnosti Ježišovej je podstatným znakom tejto rehoľnej spoločnosti, ktorú založil sv. Ignác a ktorá sa uskutočňuje vo všetkých kútoch sveta a v rozličných kultúrach. V dnešnej dobe je úlohou jezuitského služobného kňazstva služba viery a podporovanie v ľudskej spoločnosti. Táto služba sa osobitne zameriava na tých, čo ešte nepočuli evanjelium; na tých, čo sú na okraji Cirkvi alebo spoločnosti; na tých, ktorým sa upiera ľudská dôstojnosť; na tých, čo sú bez hlasu a bez moci; na tých, čo sú slabí vo viere alebo sa jej odcudzili; na tých, ktorých bieda je väčšia, ako vládzu uniesť. Najpodstatnejším znakom, ktorý charakterizuje kňaza - jezuitu, je dávanie duchovných cvičení.
Pravá jezuitská kňazská služba dnešnej doby, je založená: v službe kázania, v službe vnútorného života; v službe spovedania a vyučovania; v službe vysluhovania sviatostí; katechéza detí a nevzdelaných ľudí; a v službe angažovania sa v sociálnej oblasti. Kňaz má vedieť používať všetky dobré prostriedky tohto sveta. Jezuitskí kňazi majú robiť to, čo pokladajú za najnaliehavejšie a najužitočnejšie apoštolské úlohy bez ohľadu na vlastnú osobnú odmenu alebo kultúrne alebo triedne rozdelenie.
O tom ako Boh ustanovil kňazov pojednáva v Starom zákone kniha Exodus a Levitikus. Boh ustanovil v Starom zákone kňazov a určil im pre ich službu presné postupy a spôsoby obetovania. Kňazov si vyvolil sám Boh a Mojžiš písomne zapísal všetky Božie požiadavky na kňazský stav.
Kristus ukončil celý Bohom nariadený starozákonný systém kňazstva a obiet. Ukončil obetovaním seba samého na kríži všetky starozákonné obety. Kristus jedinou dokonalou obetou dokonale uzmieril spravodlivý hnev Boha, ktorý sme my mali znášať za svoje hriechy a priestupky. Jedinou dokonalou obetou vykúpil z hriechu ľudí a aj odčinil všetky tresty za hriechy. Preto už v Novom zákone neexistuje kňaz, ani žiadna obeta. Všetky hriechy sú odpustené a odčinené. Novozákonný ľud má odpustené a odčinené všetky hriechy. Zmŕtvychvstanie Krista je toho dôkazom. Prisľúbenie jeho Ducha pre tých, čo v toto uveria je toho dôkazom.
Katolíci považujú obetu omše, ktorú môže vykonať iba kňaz za vrchol kresťanského života. Ak by Boh v Novom zákone potreboval kňazov, aby Boha uzmierovali, aby prinášali denne obete, aby boli prostredníkmi medzi Bohom a človekom, bez ktorých by ľudia nemohli dosiahnuť spásu, presne by spravil to isté, ako v knihe Levitikus. Dal by spísať nejakému apoštolovi, alebo prorokovi jednu konkrétnu knihu, ktorá by sa kňazstvom zaoberala. Určil by presne, kto môže byť kňazom. Určil by pravidlá o konaní obiet. Určil by pravidlá, aké obete Bohu treba prinášať na uzmierovanie konkrétnych hriechov. Určil by ako sa majú kňazi obliekať. Určil by, aký obrad majú vykonávať pri rôznych príležitostiach.
Celý systém katolíckeho kňazstva aj katolíckej hierarchie vznikol vývojom, vznikol historicky okolo roku 1000 +-. Je to celé ľudský výmysel, ktorého korene majú svoj pôvod v ovládnutí a panovaní nad ľuďmi, ktorí nepoznajú a nehľadajú pravdu. Keďže katolíckych kňazov a katolícke obete Boh neustanovil, musel toto potom vymyslieť niekto iný. Kto číta a pozná Božie slovo rýchlo odhalí jeho zvod. Je to ten, ktorý dokonale pozná Písmo, ale vždy ho učí pozmenené. Satan.
Kňazská vysviacka.
Katolícky systém kňazov a obetí je modloslužba a je to Satanove dielo, nie Božie. Verím tomu, že mnohí katolícki kňazi úprimne veria všetkému, čomu boli učení a úprimne konajú s najlepším úmyslom všetko, čo od nich vyžaduje poslušnosť pápežovi a jeho doktrínam. Skutočnosť je taká, že slepo uverili všetkému čo vychádza z Ríma. Čo vychádza od Satanovej neviestky (Zjv 17 kapitola). Môže nevedomosť kňazov pred Bohom obstáť?
Každý deň čítajú v Breviári a na omši Božie slovo. Toľko Božieho slova prejde denne cez ich mysle. A stačí len tak málo: hľadať a prosiť. Božie slovo hovorí: Kto hľadá, nájde… Hľadajú katolícki kňazi pravdu? Pýtajú sa Boha, kde je pravda, čo je pravda? Ten kňaz, čo hľadá pravdu, nájde ju. Všetok satanov zvod sa deje iba vďaka tomu, že ľud nemá poznanie Božieho slova. Lebo keď sa zmení kňazstvo, musí sa zmeniť aj zákon.
Toto je ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz podobný Melchizedechovi, ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života. A pretože sa to nestalo bez prísahy, - tamtí sa totiž stali kňazmi bez prísahy, tento však s prísahou toho, ktorý mu povedal: „Pán prisahal a nebude ľutovať: Ty si kňaz naveky,“ Ježiš sa stal ručiteľom o toľko lepšej zmluvy. A tamtí sa mnohí stali kňazmi, lebo im smrť bránila zostať, no tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral. Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého.
Preto je v Písme: „Hľa, kladiem na Sione kameň uholný, vyvolený a vzácny; kto v neho verí, nebude zahanbený.“ Vám teda, ktorí veríte, je na česť; pre tých však, čo neveria: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným“„kameňom úrazu a skalou pohoršenia“. Oni naň narážajú, lebo neveria slovu. A na to sú aj určení.
Nebeský Otecko, daj správne porozumieť kňazom tvoje slovo, aby pochopili, že to čo konajú si ty nikde neustanovil a nenariadil. Aby sa zriekli modlárstva a konali z toho pokánie, a aby konali len to, čo vyžaduješ v tvojom slove. Daj im správne porozumieť základy tvojho učenia. Duchu Svätý vyuč ich Božej Pravde. A keď sa obrátia, daj, aby sa stali horlivými pastiermi, ktorí budú horliť a vyučovať iba tvoje slovo. Prosím ťa o to v mene Ježiš.
Napriek tomu, v súčasnosti cirkev trpí na nezáujem a neobetavosť svojich veriacich by nebolo objektívne. Nespokojnosť s cirkevnou hierarchiou sa prejavuje na viacerých úrovniach. V niektorých kruhoch určite existuje obava zo straty pozície cirkvi v dnešnom svete. Za kňazov sa v súčasnosti často hlásia aj divní ľudia, také osoby, s ktorými sa miestne cirkvi nevedia stotožniť. Inde kňazi odmietli, ale so známymi škandalóznymi následkami.