Starý otec daroval svojmu vnúčikovi Stanovi Lajdovi obrázok, ktorý bol jednou z tisícok reprodukcií Leonardovej maľby. Výtvarne nadaného chlapca tento výjav uchvátil natoľko, že ako 13-ročný starému otcovi k 70. narodeninám na oplátku daroval vlastnoručnú maľbu Poslednej večere.
Posledná večera od Leonarda da Vinci
O niekoľko rokov neskôr sa ako mladý študent reštaurovania maľby na VŠVU venoval tejto téme aj v rámci svojej diplomovej práce. A v roku 2008 sa už ako akademický maliar pustil do desať rokov trvajúcej vedeckej rekonštrukcie Poslednej večere, ktorej výsledkom je olejomaľba s rozmermi 3 x 2,5 metra (samotný originál je 2,5-krát väčší) a takisto 500-stranová odborná monografia.
Ako Stano Lajda rekonštruoval Poslednú večeru od Leonarda da Vinciho
„Leonardo povedal, že veľká láska sa rodí z veľkého poznania. To, čo nepoznáme, nedokážeme milovať. Platí to aj o mojom vzťahu k Poslednej večeri,“ vyznáva Stano Lajda, ktorého olejomaľba bola vystavená už aj v Ríme a jej zmenšenú kópiu dostal do daru pápež František.
Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa v Capo di Ponte
Prvým výstavným priestorom však bola v roku 2019 Oravská galéria v Dolnom Kubíne. „Ľudia nad tým obrazom meditovali, zamýšľali sa. Bol to nielen úžasný výstavný počin, ale aj duchovný odkaz dlhoročnej práce Stana Lajdu. Vo svete výtvarného umenia sa nestáva často, žeby autor venoval toľký čas jednému dielu. On jednoducho otvoril dvere k Leonardovi a nedá sa nimi nevojsť,“ hovorí bývalá dlhoročná riaditeľka galérie Eva Ľuptáková.
Skryté odkazy a významy Poslednej večere
A čo je vlastne na Leonardovom obraze také tajomné a fascinujúce zároveň? „Ježiš vedel, že jeho smrť je blízko a že so svojimi učeníkmi už nestihne sláviť veľkonočnú večeru. Preto pozval svojich apoštolov na osobitnú večeru, ktorou ustanovil novú Paschu. Nad chlebom a vínom povedal slová premenenia. Týmto obradom poukázal na vnútorný súvis tohto nového stolovania so svojou smrťou a zmŕtvychvstaním,“ približuje kontext Poslednej večere ružomberský katolícky farár - dekan Dušan Pardel.
Nákres Poslednej večere s označením apoštolov
„A teraz si predstavme, že do tejto atmosféry slávnostnej, dôstojnej, intímnej chvíle zaznejú slová o zrade, dokonca o zrade zo strany najbližšieho priateľa. Musel to byť pre všetkých šok, keď človek ani nevie, ako má reagovať,“ pokračuje v priblížení situácie vo večeradle evanjelický teológ a biblista Bohdan Hroboň. Práve tento moment sa Leonardovi podarilo zvečniť tak ako nikdy nikomu predtým ani potom. Takmer fotograficky.
Symbolika čísla tri v Poslednej večeri
„Až dovtedy to žiadny maliar nevyjadril tak prirodzene, realisticky. Ten obraz pôsobí, akoby sa zastavil čas,“ hovorí Stano Lajda, ktorý upozorňuje na symboliku čísla tri, ktorá je prítomná hneď na viacerých miestach. Najvýraznejšie v prípade dvanástich apoštolov, ktorí sú rozdelení do štyroch skupín po troch. Nezvyčajné je to, že na rozdiel od väčšiny iných stvárnení nie je Judáš vyčlenený na okraj stola, ale sedí priamo medzi Ježišovými najdôvernejšími priateľmi - Petrom a Jánom. Ide o druhú trojicu zľava. Zradcu prezrádza nielen mešec v ruke, ale aj nevrlý výraz tváre a tmavé natienenie.
Tým sa však symbolika čísla tri nevyčerpáva. V miestnosti sú tri okná, apoštoli sedia na trojnožkách a na stole sú tri veľké misy. „Prázdna je jediná z nich - tá pred Ježišom. Akoby nám Leonardo odkazoval, že on nepotreboval barančeka, pretože sám je tým baránkom, ktorý sa obetuje za nás,“ vysvetľuje Lajda, ktorý upriamuje pozornosť aj na to, že i postava samotného Ježiša s roztiahnutými rukami má tvar rovnoramenného trojuholníka.
Celý výjav s tmavou ľavou a svetlou pravou stranou podľa neho evokuje otvorenú knihu Starého a Nového zákona, v ktorej možno vnímať nielen pašiovú scenériu, ale v rôznych skrytých odkazoch aj kompletné dejiny spásy od Adama až po Posledný súd.
Objav krajinnej scenérie za oknom
Jedinečným Lajdovým objavom je krajinná scenéria, ktorá sa nachádza za oknom. Blankytná obloha a sviežo zelené údolie pripomínajúce „nebeské pasienky“ nie je dielom autorovej fantázie, ale tento raj na zemi skutočne existuje.
Akademický maliar, ktorý po ňom roky pátral, je presvedčený, že ide o lombardské údolie Val Camonica s obcou Capo di Ponte a s kláštorným kostolom Najsvätejšieho Spasiteľa z 12. storočia. Vedie ho k tomu viacero dôvodov.
„Historicky je dokázané, že práve na toto miesto, vzdialené niekoľko desiatok kilometrov od Milána, sa Leonardo utiahol počas morovej epidémie. Jedinečná veža kostola je úplne identická s tou na maľbe, pričom samotný interiér kostola, ktorý som osobne navštívil, je kompozične rozvrhnutý rovnako ako miestnosť, do ktorej situoval Poslednú večeru,“ argumentuje Lajda.
Viac sa však záujemcovia môžu dozvedieť v novom dokumentárnom filme Posledná večera: Cesta, Pravda a Život, ktorý vznikol v koprodukcii RTVS a spoločnosti Long Story Short pod vedením režiséra Matúša Demka.