Mons. Jozef Zlatňanský sa narodil 13. marca 1927 v Topoľčiankach. Zomrel vo februári 2017 v Nitre a pochovaný bol v rodnej obci.
Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci a gymnázium v Zlatých Moravciach, kde aj v roku 1946 zmaturoval. Teológiu začal študovať v roku 1946 v Bratislave. V štúdiu pokračoval v rokoch 1947-1952 na Lateránskej univerzite v Ríme, kde ho 22. decembra 1951 vysvätili za kňaza.
Ďalším štúdiom dosiahol v roku 1955 doktorát teológie na Pápežskej lateránskej univerzite a v roku 1959 licenciát zo sociálnych vied na Pápežskej gregoriánskej univerzite. V rokoch 1952-1955 bol kaplánom v Tavode (Trident).
Pôsobenie a funkcie:
- 1961-1964: profesor filozofie v Pápežskom regionálnom seminári v Catanzare
- Do roku 1966: pracovník Sekretariátu vieroučnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu
- 1966-1969: študijný pomocník v Kongregácii pre vieroučné otázky
- 1969-1975: technický tajomník Medzinárodnej teologickej komisie
- 1975-1984: vedúci náukového oddelenia Kongregácie pre vieroučné otázky
- 4. februára 1981: Svätý Otec ho poctil hodnosťou pápežského preláta
- 1984: vymenovaný za subsekretára Kongregácie
- 11. júna 1997: vymenovaný za sekretára Stálej interdikasteriálnej komisie pre východnú Európu
- Zároveň sa stal titulárnym biskupom diecézy Montefiascone
Jeho biskupská vysviacka sa konala v Topoľčiankach 20. júla 1997. Jeho biskupským heslom bolo „Veritas - justitia - caritas“ = „Pravda - spravodlivosť - láska“.
Od júna 2004 žil na dôchodku, a od roku 2006 v rodisku. Zomrel v nitrianskom Hospici sv. Bernadetky vo veku 89 rokov, v 66. roku kňazstva a 20. roku biskupskej služby.
Zádušnej sv. omši v Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej predsedal arcibiskup Stanislav Zvolenský, predseda Konferencie biskupov Slovenska, koncelebrovali apoštolský nuncius na Slovensku Mário Giordana, košický arcibiskup Bernard Bober, prešovský arcibiskup Ján Babjak a nitriansky sídelný biskup Viliam Judák spolu s celým slovenským episkopátom, za účasti množstva kňazov, rehoľníkov, rehoľných sestier a veriacich. Homíliu predniesol biskup Viliam Judák.
Rozlúčkové príhovory predniesli apoštolský nuncius Mario Giordana, ktorý prečítal aj telegram Svätého Otca Františka, František Šútor v mene J. Em. Jozefa kardinála Tomka, sr. Šebastiána, provinciálna predstavená Kongregácie Milosrdných sestier sv. Kríža, Martin Uher za Hnutie Focolare, starosta Topoľčianok Juraj Mesko, synovec Ján Zlatňanský a správca farnosti Jozef Daško. Po svätej omši biskupa pochovali na miestnom cintoríne.
Popri náročnej a zodpovednej práci v Kongregácii vykonal cenné služby prenasledovanej katolíckej Cirkvi na Slovensku, najmä v oblasti tlačového apoštolátu. Prispieval do viacerých zahraničných časopisov (Most, Hlasy z Ríma, Diakonia-Slovenský kňaz a pod.).
Literárna činnosť:
- Je autorom dvoch filozofických spisov Jestvuje Boh? (Rím 1975); Vývojová teória a pôvod človeka (Rím 1978).
- Ako aktívny príslušník hnutia Focolare pripravil tri zväzky rozjímaní Slovo života (Rím 1973, 1976 a 1980).
- Zrevidoval a do tlače pripravil Filozofiu od L. Bogliola, Dogmatiku od M. Schmausa (doteraz 4 zväzky: Cirkev, Život milosti, Sviatosti, Božie zjavenie; Rím 1977-1988) a Morálnu teológiu od A. Günthöra (dosiaľ 5 zväzkov; Rím 1977-1996).
Ako dlhoročný a stály spolupracovník Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme pripravil do tlače viacero dôležitých monografií, napr. S. Magdaléna Tebe, malá sestra (Rím 1974), Aj také má dnešný svet (Rím 1976) a ďalšie. Ako zodpovedný redaktor urobil v spolupráci s inými odborníkmi revíziu slovenského prekladu Katechizmu Katolíckej cirkvi podľa typického latinského vydania.
Mons. Jozef Zlatňanský sa tak prejavil ako jedna z najvýraznejších teologických osobností slovenského exilu i slovenského života vôbec. Po skončení svojej služby vo Večnom meste sa vrátil do svojho rodiska, kde plný síl slúžil Božiemu ľudu.
Napriek náročnej práci v Rímskej kúrii zostal podľa biskupa Judáka Mons. Jozef Zlatňanský naďalej úzko spätý aj so Slovenským ústavom sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Spolupracoval na redigovaní a vydávaní slovenských prekladov zásadných filozofických a teologických diel (kompedií, učebníc, prehľadových prác), pripravil na vydanie aj slovenské verzie vieroučných spisov k aktuálnym teologickým otázkam, na ktorých riešení sa podieľal v rámci kongregácie.
V osobe biskupa Zlatňanského podľa jeho slov strácame človeka, ktorý celý svoj život zasvätil službe Bohu a Cirkvi. Keďže bol človekom veľmi inteligentným a erudovaným najmä v oblasti teológie a filozofie, pracoval predovšetkým ako expert v rozmanitých cirkevných Komisiách, ako aj na samotnej Kongregácii pre náuku viery a takto prispieval k čistote Kristovho posolstva, ktoré Cirkev hlása po všetkých končinách zeme.
Prehľad pôsobísk a funkcií Mons. Jozefa Zlatňanského:
| Roky | Pôsobisko/Funkcia |
|---|---|
| 1947-1952 | Štúdium na Lateránskej univerzite v Ríme |
| 1952 | Vysvätený za kňaza |
| 1952-1955 | Kaplán v Tavode (Trident) |
| 1955 | Doktorát teológie |
| 1959 | Licenciát zo sociálnych vied |
| 1961-1964 | Profesor filozofie v Pápežskom regionálnom seminári v Catanzare |
| Do 1966 | Sekretariát vieroučnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu |
| 1966-1969 | Kongregácia pre vieroučné otázky (študijný pomocník) |
| 1969-1975 | Medzinárodná teologická komisia (technický tajomník) |
| 1975-1984 | Vedúci náukového oddelenia Kongregácie pre vieroučné otázky |
| 1984 | Subsekretár Kongregácie |
| 1997 | Sekretár Stálej interdikasteriálnej komisie pre východnú Európu, titulárny biskup |
| 2004 | Odchod na dôchodok |
Mons. Jozef Zlatňanský sa narodil 13. marca 1927 v Topoľčiankach. Rodák z Topoľčianok, kde sa konala zádušná svätá omša spojená s pohrebnými obradmi, svoj život naplno prežil v službe Svätej stolici. Túto “dlhoročnú a obetavú prácu” ocenil v kondolenčnom telegrame pápež František.
Nitrianskej diecéze, jeho príbuzným a známym vyjadril úprimnú sústrasť a tým, ktorí “oplakávajú jeho odchod a ktorí sa s ním prišli rozlúčiť” udelil svoje apoštolské požehnanie.