V bratislavskom krematóriu zaznelo množstvo dojemných slov pri poslednej rozlúčke s Janou Kocianovou, ktorá prehrala boj s rakovinou. Medzi prítomnými bol aj kňaz Ján Sucháň, ktorý bol jej blízkym priateľom a navštívil ju aj v nemocnici krátko pred jej skonom.
Počas obradu si zaspomínal na to, ako jej piesne počúval od chlapčenských čias, aj na to, ako sa zoznámili. „Keď som chodil do rádia Twist, nahrávať zamyslenia, raz ma tam čakala dáma v klobúku. V prvom rade som ju nespoznal, až keď sa mi prihovorila. Nahral som reláciu a potom sme sa spolu zhovárali…,“ povedal.
Poďakoval sa jej za to, že priniesla do života a prisľúbil, že nikdy nezabudneme. Prihovoril sa tiež jej manželovi Josefovi Škvařilovi: „Milý Jozef, Janka ťa volala Jožin. Aj naposledy, keď sme spolu hovorili, bola vďačná, že stojíš pri nej, si s ňou. Chcem ti popriať v mene nás všetkých úprimnú účasť na tejto tvojej ťažkej chvíli a prisľúbiť, že kedykoľvek a čokoľvek, sme tu pre teba.“
Prihovoril sa aj speváčkin blízky priateľ katolícky kňaz Ján Sucháň.
Často priame i tvrdé, no vždy láskavé. Klement Mária Hofbauer. Wilhelm Hünermann nám nepribližuje iba vynikajúce postavy kresťanskej viery. Z jeho kníh sa predovšetkým dozvedáme o dejinách a kultúre minulých čias. Práve jeho román o Klementovi Márii Hofbauerovi (1751 - 1820) je toho dobrým príkladom. Tento svätec bol svedkom pohnutej doby.
Kto je to osobnosť? Podľa svetských meradiel ide o človeka, ktorý dosiahol úspech a slávu v oblasti, ktorej sa venuje. Väčšinou nemá problém s peniazmi a ľudia si od neho pýtajú autogramy, keď ho stretnú, alebo sa s ním chcú odfotiť. Kritériá na to, aby sa niekto stal takouto "osobnosťou" sú mnohokrát prekrútené - stačí počet lajkov, sledovateľov či priestor v televízii... a osobnosť je na svete.
Náš Pán má však na vec úplne iný pohľad a ako jeho nasledovníci by sme si od neho mali brať príklad. Skutočné osobnosti si toho za života veľa vytrpeli - nežili na vysokej nohe a ich život nebol ľahký, no napriek tomu dokázali čosi výnimočné.
História Slovenska od začiatku 1
Všade samí disidentiMožno preto, že súdruhovia marxisti vlastne nikdy neodišli a ani neboli porazení, len si nasadili „ľudskú tvár.“ Na Západe sa marxisti a neomarxisti úspešne etablovali do mocenských a vládnych štruktúr a dokonca aj do Cirkvi, takže tam o nejakom víťazstve nemôže byť ani reč. Na Východe dobre zorganizovali vlastnú „porážku“, osedlali si koníka ľavicovej liberálnej demokracie a veselo sa vydali do sveta s „ľudskou tvárou“ pomíňať a investovať kapitál, ktorý za socializmu nahonobili. Väčšina tvárí slávneho „Novembra“ a ich potomkovia, ktorí v sebe objavili tiež podnikateľský a politický talent, boli totiž spätí s totalitnou sekulárnou marxistickou ideológiou a jej realizáciou.
16. Proti fašizmu áno a proti komunizmu nie?Od politického prevratu v roku 1989 ubehlo 30 rokov. Stal sa z neho oficiálny štátny sviatok a v kalendári je označený ako Deň boja za demokraciu. Toto pozitívne sa tváriace označenie (nie proti niečomu, ale za niečo) ostro kontrastuje s iným sviatkom - Dňom víťazstva nad fašizmom. V druhom prípade sa ostentatívne ukazuje, že sa bojovalo proti niečomu, ako to už logicky z boja vyplýva. Táto disproporcia v označení dvoch výročí je zarážajúca o to viac, že termín „fašizmus“ je talianskeho pôvodu a upomína na špecifické talianske hnutie, ktoré si nikdy nenárokovalo, na rozdiel od komunizmu, na univerzálnu platnosť. Prečo oslavujú Slováci víťazstvo talianskych partizánov nad Mussolinim je teda záhadou, ale nakoniec nech si každý oslavuje, čo chce. ešte zažili éru komunizmu na Slovensku, či už len ako iskričky, t. strany - KSS (či KSČ). národný socializmus či fašizmus. a zatajovať porážku komunizmu je každopádne čudné.To nás nutne vedie k otázke: bol komunizmus skutočne porazený? Už len tá citlivá ohľaduplnosť s akou sa zachádza s pomenovaním 17. novembera je podozrivá. Prečo nemáme Deň boja proti komunizmu alebo Deň víťazstva nad komunizmom? Foto: Václav Havel v roku 1969, zdroj: wikipedia.com
česť osobne nosiť stranícku legitimáciu. o ktorých sa hovorí. a že o tom všetkom len nesnívame. uchopiteľné (viď napr. a rozvíjať sa. politika, oficiálneho umelca a disidenta. kľúčovými pre mediálnu prezentáciu nového režimu. slovenský Chruščov. pozorovateľov vyvolával dojem desivej infantilnosti. zažartovať. k normalite a antiutópii. preslávená svojou brutalitou a krutosťou? Šaňko dostať hore? komické. životné postoje. návrate na Slovensko sa zapojil do práce v KSČ. utopických komunistických ideálov. občianstvo ZSSR. komunistických ideálov v ZSSR ho nesklamala. príčina jeho príchodu na Slovensko? vstúpili do ilegálnej KSS, Alexander už ako 18-násť ročný. zúčastnili aj povstania proti Slovenskej republike. tolerantného a demokraticky zmýšľajúceho človeka. v časoch najbrutálnejšieho stalinizmu. vedúceho tajomníka Krajského výboru KSS v Banskej Bystrici. súdruhovia nevedeli, komu zverujú funkciu? brutálnych čistiek, udávania a perzekúcie. v politických vedách? v 50. mozaiky rozkladu kresťanskej civilizácie v 60. starých čias, ako si to niektorí kresťania vysnívali. treba rozkladať rafinovane a nie tupou silou. - bol poučený. a hrádzu proti hrozbe kresťanskej kontrarevolúcie. vládnutia na Slovensku, ako aj vo vtedajšom Československu.Foto: A. revolučného idolu - umelca. záchveve radosti potešili: hurá, aj tento ide s nami!Typickou ukážkou je Ľubomír Feldek, básnik a spisovateľ, člen KSS, vysoký funkcionár v komunistickom Zväze slovenských spisovateľov a autor oslavných básničiek na Brežneva, Lenina či zjazdy komunistickej strany, oslavovateľ perestrojky a Majakovského a nakoniec bojovník proti slovenskému nacionalizmu, milovník liberalizmu. Vskutku pozoruhodné salto mortale. Dopad bol však šťastný a nikto si krk nezlomil. Stačí mať tú správnu orientáciu a hneď ide v živote všetko ľahšie. bolo vidieť na tribúnach. dovtedy pred nimi schovával v katakombách. poplatníkov, ktorí nemali to šťastie a nestali sa umelcami. Ľud odchovaný pop-kultúrou (50. celebrít. a kníh im boli predhodené ako návnada a uspávací prášok. tribúnach neobjavili ľudia ako Feldek, Kňažko and co. marxistom takto aj v tej najkritickejšej chvíli. Zachovali kontinuitu. Feldek predstavuje klasickú ukážku polepšeného ľavicového umelca a oportunistického karieristu zároveň. Tiež pochopil, ako mnohí jeho kolegovia, že budúcnosť neomarxizmu je na Západe, v Bruseli a v New Yorku a že tam sa rodí nová ochrana proti kresťanským černokňažníkom a klérofašistom. Šťastlivo prekonal v pražskom závetrí dobu nacionalizmu začiatkom 90. rokov a po nezáujme českého štátu financovať jeho náročnú rodinu, sa vrátil na Slovensko, na veľkú potechu tupého a tmárskeho slovenského bačo-mužíka, ktorý sa opäť môže radostne skladať na jeho štátom dotovanú tvorbu. Foto: Ľ. svojej známej knihe Intelektuáli. ideálny prototyp. underground a celú atmosféru 60. ku komunizmu? ostentatívne nedištancoval. zaiste ojedinelý. o sebe tvrdil, že je stúpencom socializmu. že najprv treba rozložiť kresťanskú morálku a potom príde revolúcia sama. socializmu. na atraktívnu vysokú školu ČVUT a školu pre svoj nezáujem opustil. teda pravda, že mu režim neumožnil študovať. Jeho divadelné hry (napr. obyvateľov bolo vylúčené. Havla na ľahké ovládanie agentami ŠtB. alebo si myslel, že „vľúdnosťou najďalej zájde“ je otázne. dozrelo na strome tzv. v skleníkoch ŠtB. a predstava o zrade občana Havla. a Benešom. a neomarxistickou tvárou, nie o to, či sa vrátia staré časy. v predstavách všetkých rozhodujúcich aktérov dokonale pochované. Súčasťou kvality života je pocit radosti a šťastia. Absolútne šťastný nie je nikto na svete. Svätý Ján Mária Vianney (1786-1859) po celom svete známy ako „farár z Arsu“ bol vyhlásený za patróna kňazov. Pri príležitosti 150. výročia jeho úmrtia Svätý otec Benedikt XVI. vyhlásil Rok kňazov. „Ak by sa zdalo trúfalé chcieť sprostredkovať to, čo som pochopil od tohto veľkého pápeža, uvedomte si, prosím, že dôvodom tohto skromného zviditeľnenia a pokornej písomnej ponuky toho, čo som sa od neho naučil, je zvečnenie jeho náuky. Autor Guillaume Derville v knihe ponúka čitateľom možnosť pridať sa k svätému Josemaríovi Escrivá (1902 - 1957), a spolu s ním rozjímať nad osobným stretnutím s Kristom prostredníctvom rozličných postáv. Jean D. Páter Pio (1887 - 1968) z Rádu menších bratov kapucínov je jednou z najznámejších postáv 20. storočia. Ako svätý František, ktorý dostal stigmy na sklonku života, Páter Pio nosil rany Ježišovho umučenia od začiatku svojho kňazského života - počas päťdesiatich rokov. P. Táto knižka nám približuje podivuhodný svet, o ktorom nepíše nejaký cestovateľ, ktorý pobudne niekoľko týždňov v danej krajine, ale misionár, ktorý prežil 40 rokov svojho života v nej a zrástol s ňou a s jej ľuďmi. Kniha sa opiera len o holé, dnes už historické fakty. Čitateľovi má pomôcť nájsť odpoveď na otázku, ktorá sa vynára pred každým čestne zmýšľajúcim človekom. ,,Nebojte sa predstaviť Krista tomu, kto ho ešte nepozná. Kristus je najvyčerpávajúcejšou odpoveďou na všetky otázky týkajúce sa človeka a jeho osudu. Bez Krista človek ostane nerozlúštená hádanka. Preto majte odvahu ohlasovať Krista. Tomáš Akvinský (1225-1274), dominikánsky kňaz a filozof, žil a tvoril v čase, kedy prvé kontakty s Aristotelovým dielom v latinských prekladoch začínajú otriasať základmi tradičnej európskej vzdelanosti a problematizovať vzťah medzi náboženskou vierou a rozumom. Roberta Langdona, uznávaného harvardského odborníka na symboliku, zo zvyčajnej pohody v jeho staromládeneckom dome v Massachusetts vyruší naliehavý telefonát zo Švajčiarska. Bartolomej Longo bol jedným z prvých šíriteľov Pompejskej novény. Kniha ponúka pútavý životopis apoštola modlitby ruženca - Bartolomeja Longa (1841 - 1926) z pera poľského autora Mareka Wośa. Žil heroický, čnostný život. Február 1952. Titus stojí pred Krajským súdom v Bratislave, obvinený z velezrady a špionáže. Tri rozsiahle knihy reprezentujú tvorbu katolíckeho básnika a spisovateľa zo všetkých období jeho tvorby - tu druhá časť. Aj keď ide o dosiaľ najväčší výber jeho tvorby, je to iba časť, pretože tento mimoriadne plodný autor napísal viac ako 100 kníh. Táto kniha rozhovorov uznávaného novinára Aida Mariu Valliho vznikla pri príležitosti osemdesiatych narodenín pátra Raniera Cantalamessu (* 1934), „chlapca, ktorý nosil vodu“. Najprv ako malý chlapec Vinicio nosil vodu žencom pracujúcim na poliach rodnej provincie Marche. Ďalší román mladého autora zaujímajúceho v slovenskej literatúre excentrické postavenie. V príbehu slovenského kňaza pôsobiaceho v Taliansku spracúva tému odcudzenia, pokrytectva a samoty. V dňoch 4. a 7. júla 2013 sa uskutočnilo stretnutie pápeža Františka so seminaristami, novicmi a novickami pri príležitosti oslavy roka zasväteného života. Kniha Dôverujem ti! Pozná ho celý svet. Možno ste aj vy čítali jeho knihy, alebo sa zúčastnili na seminári o oslobodení od Zlého či vnútornom uzdravení. Ján Mária Vianney (1786 - 1859) pracoval až do svojho 19. roku života na rodinnej farme, uprostred hrozby a prenasledovania francúzskej revolúcie. Filipa považovali za veľkého duchovného. Videli ho, že sa ustavične modlí, najmä keď bol sám. Vždy mal v ruke ruženec. Jedna z najlepších zbierok básnika katolíckej moderny, v ktorej sa autor vyrovnáva s podnetmi moderných básnických smerov, najmä nadrealizmu a poetizmu. Naďalej však ostáva básnikom ľahkého verša, v ktorom nadobúda prevahu poetická hra s obrazotvornosťou a efektná metafora. Skúsenosti z mladosti, z vojnového obdobia, zážitky so študentmi, Vianoce... Život Wilhelma Buscha (1897 - 1966) bol plný nezabudnuteľných spomienok. Tento kňaz sa stal ohlasovateľom evanjelia aj za Nemeckými hranicami. Kniha obľúbeného autora otvára svojimi sto zamysleniami novú knižnú edíciu "Na minútu". V tejto publikácii si všíma v myšlienkových jednohubkách najrôznejšie stránky ľudského života. Príbehy, ktoré rozpráva farár Marián Kuffa, počúvajú všetci so zatajeným dychom. Netreba ich prikrášľovať ani vylepšovať. Sú zo života a sú pravdivé a reálne; také, aké sa stali.