Otázka existencie Boha je jednou z najstarších a najdiskutovanejších tém v histórii ľudstva. Ľudia po celom svete, naprieč kultúrami a časmi, sa zamýšľajú nad tým, či existuje vyššia moc, ktorá ovplyvňuje ich životy a vesmír okolo nich. Táto otázka je komplexná a neexistuje na ňu jednoduchá odpoveď. V tomto článku preskúmame rôzne argumenty pre a proti existencii Boha, pričom sa zameriame na filozofické, teologické a vedecké perspektívy.
Argumenty pre existenciu Boha
Mnohí ľudia veria na existenciu Boha a podriaďujú mu svoj život. Ponúka nám nebo, no na to aby sme získali nebo, musíme uveriť v Boha a podriadiť mu svoj život. Len vtedy ak Bohu podriadime svoj život, a znášame pre neho bolesti a utrpenia, hoci nemáme istotu o jeho existencii, len vtedy si zasluhujeme nebo. Ak by sme vedeli na 100% že Boh existuje, a napriek tomu konali dobré skutky a podriadili Bohu svoj život, potom by sme už nemali zásluhy dostatočne veľké na to aby nám Boh daroval nebo. Ak by sa Boh ukázal celému svetu verejne, už by nebola potrebná viera v Boha. Všetci by vedeli, že Boh existuje a tým pádom by prestala existovať i slobodná voľba človeka medzi výberom dobra a zla.
Náboženské argumenty
Boh má svoje vlastné náboženstvo a je ním kresťanstvo, ktoré vychádza z judaizmu. Na svete dnes existujú/existovali tisícky náboženstiev, no drtivé % z nich vymreli. Je rozumné predpokladať, že tie náboženstva, ktoré vymreli neboli od Boha, pretože Boh by nenechal svoje náboženstvo vymrieť. Z tých náboženstiev čo sú, z tých sa dá vyfiltrovať to správne náboženstvo jedine tak, ak sa pozrieme v ktorom náboženstve sa dejú zázraky a znamenia. Nikto okrem Boha totiž nedokáže robiť zázraky a znamenia, preto je zrejmé, že náboženstvo v ktorom sa budú diať zázraky a znamenia, bude tým náboženstvom v ktorom sa vyskytuje Boh. Zázraky a znamenia sa aj v realite dejú.
Filozofické argumenty
Na to nestačia bežné kozmologické argumenty (filozofovanie o nepohyblivom prvom hýbateľovi, nezapríčinenej príčine, vzniku prvých fyzických vecí, a to aj z ničoho); treba špecifikovať potrebu osobného Boha a tak vznikne tzv. kalamský kozmologický argument. Po prvý raz ho vraj vyslovil alexandrijský teológ 6. storočia Johannes Philopon (ktorý odmietol učenie o sv. Trojici a zato bol Rímom odsúdený ako kacír, čím jeho obsiahle učenie o Aristotelovi stratilo na cene). Potom argument rozpracovali „arabskí (myslím, že skôr moslimskí) myslitelia al-Kindi v 9. storočí a al-Ghazali v 11. storočí.
Slovami autora: „Kalamský argument je typický tým, že popri iných krokoch neuzatvára len s akousi prvou príčinou alebo prvým princípom, ale priamo s osobnou príčinou na začiatku času a túto príčinu nielen nazývame Bohom (Tomáš), ale ním aj skutočne je.“
Argument z poriadku a účelnosti
Existuje poriadok a účelnosť. Rozumovosť každého prírodného súcna presahujú rozumovosť každého prírodného súcna. Súcno je samo osebe konštituované teleologicky. Vnútorná účelnosť súcna zabezpečuje rozvinutie, ktoré mu zodpovedá. Kozmické rozmery týchto prírodných súcien presahujú rozumovosť každého prírodného súcna. Celý jeho život, človeku vlastné (myslenie, konanie, bytie, život ako celok), je nepodmienené.
Argument pre Boha, ktorého sa ateisti boja najviac
Argumenty proti existencii Boha
Ak by na Zemi neexistovalo zlo, a všetko zlo by bolo hneď tu na Zemi potrestané, bol by to 100% dôkaz Božej existencie nad nami a už by neexistovala viera a slobodná voľba.
Problém zla
Zlo je jednoducho neprítomnosť boha. Je to ako tma a chlad; je to slovo, vytvorené na opis neprítomnosti boha. Boh nestvoril zlo. So zlom nie je to tak, ako s vierou alebo láskou, ktoré existujú, ako existuje svetlo a teplo. Zlo je výsledok toho, čo sa stane, ak človek nemá v srdci svojho boha.
Vedecké argumenty
Informácie o tom, že náš vesmír je obrovský desiatky miliárd svetelných rokov je mýtus. Nič tomu nenasvedčuje, pričom overiteľné výsledky nasvedčujú skôr tomu, že náš vesmír je neporovnateľne krát menší.
Boha nikto nestvoril, Boh je tu od večnosti. Niekto by však mohol namietať, že keď Boh môže existovať od večnosti bez toho aby bol stvorení, rovnako tak tomu môže byť aj v prípade nášho vesmíru, a teda náš vesmír by nepotreboval Stvoriteľa. To však podľa všetkého nie je pravda, pretože v našom vesmíre fyzikálne zákony nedovoľujú aby niečo vzniklo samo od seba z ničoho. Bráni tomu Einsteinova E = m x c2, ktorá hovorí o tom, že hmota a energia ani samo od seba nevzniká, ani nezaniká, ale iba sa už existujúca hmota a energia premieňajú, a to energia na hmotu a hmota na energiu.
Kalamský argument a jeho kritika
Kalamský argument nepresvedčil napríklad stredovekého filozofa al-Ghazaliho, ani moderného básnika a pakistanského politika Muhammada Iqbala (1877 - 1938), ani veľkého Kanta; z moderných filozofov J. L. Mackieho (1917 - 1981), Grahama Oppyho (* 1960) a Quentina Smitha (* 1952), ani fyzikov Paula Daviesa a Victora Stengera.
Stenger upozorňuje, že kvantová mechanika vyvracia prvú premisu kalamského argumentu, že nič nemôže vzniknúť z ničoho, bez príčiny. Muhammad Iqbal nazýva koncepciu prvej nezapríčinenej príčiny ilegitímnou a absurdnou.
Veda a viera
História vzťahov medzi vedou a vierou je veľmi pestrá, poučná a často aj dramatická. Všeobecne známe sú viaceré „kauzy“ (napr. „kauza Galileo“), v ktorých sa doslova napĺňali slová známej frázy, že vždy, keď sa veda dotkla viery, sa zaiskrilo. Toto iskrenie viackrát prerástlo do plameňov, v ktorých sa ocitli aj ľudské obete. Definitívne sa skončila „kauza Galileo“, a ak môžeme použiť športovú terminológiu, skončila sa víťazstvom sekulárnej vedy. Aj cirkevná hierarchia musela uznať, že Zem sa otáča okolo Slnka, a nie Slnko okolo Zeme. Naopak, víťazstvom teologického náhľadu na náš vesmír sa skončila kauza „večnosť či časová obmedzenosť vesmíru“, pretože sama veda dokázala, že náš vesmír má dobre definovaný počiatok a určite bude mať aj koniec.
Rovnako ešte stále prebieha „boj“ medzi teizmom a ateizmom, ktorý vyštartoval z rovnakého prameňa ‒ z tzv. newtonianizmu. Napokon sme v súčasnosti svedkami vzniku novej kauzy, ktorú možno stručne nazvať „kauza život“, v ktorej ide v podstate o spor vedy a viery v otázke, v ktorom okamihu sa vlastne začína život človeka. Pragmatickým výstupom tejto kauzy je stanovisko k otázke, či možno alebo nemožno manipulovať s ľudskými tzv. kmeňovými bunkami.
V rôznych historických etapách sa to dosť výrazne zmenilo a koncom minulého storočia sa intenzívne šírilo presvedčenie, že viera neprežije rok 2000, pretože veda dovtedy vyrieši všetky záhady zaujímajúce obe strany. Nestalo sa tak a na prekvapenie mnohých sa v oblasti vzájomných vzťahov v mnohých otázkach objavuje konvergencia, v iných komplementarita.
Problematika vzťahov medzi vedou a vierou bola v minulosti veľmi živá a zaujímavá, takou je aj v súčasnosti a rovnako to zrejme bude aj v budúcnosti, preto je potrebné sa ňou zaoberať a oboznamovať sa s objektívnymi a neskreslenými informáciami o nej. V tom vidíme hlavný zmysel a účelnosť napísania tejto publikácie, v názve ktorej slovo „verzus“ síce navodzuje určitý stret poznatkov vedy a viery, jej cieľom by chcelo byť nahradenie tohto názvu názvom „Kooperácia medzi vedou a vierou“.
Slovo „viera“ sa používa v dvoch významoch. Prvý z nich vyjadruje určité podriadenie rozumu tvrdeniam, na ktoré nemáme také argumenty, aby sme ich mohli považovať za istotu. Preto „veríme“ v existenciu Boha, lebo nemáme absolútny dôkaz toho, že existuje. Druhý význam slova „viera“ je širší a značí „vierovyznanie“, t. j. určitý svetonázor. Pokiaľ ide o vedu, budeme mať na zreteli prakticky len prírodné vedy a z nich predovšetkým fyziku a biológiu.
Porovnanie vedy a viery
| Aspekt | Veda | Viera |
|---|---|---|
| Vyjadrovanie | Sformulovaná v podstate „tu a teraz“, používa jazyk primeraný obsahu poskytovanej informácie. Ten nie je potrebné transformovať, pretože je určený pre okruh príjemcov, ktorí tomuto jazyku rozumejú. | Základom kresťanskej viery je Biblia, ktorá bola napísaná pre ľudí bez rozdielu úrovne vzdelania a v časoch, keď veda (v dnešnom význame) ešte vôbec nejestvovala. Je prirodzené, že sa na to musela použiť zvláštna forma podania, a to priama reč kombinovaná s alegóriami, podobenstvami, symbolikou a pod. Porozumieť takejto obraznosti nie je vždy jednoduché a ľahké. Z tohto dôvodu sa dokonca vyvinula zvláštna disciplína, tzv. |
| Stabilita | Veda sa mení s každým väčším objavom, a tak vzniká otázka, či má vôbec zmysel púšťať sa do konfrontácie s vierou. No v súčasnosti mnohé poznatky v základných prírodných vedách, akými sú napríklad fyzika, astrofyzika, chémia, biológia a iné, už nadobudli punc veľkej dôveryhodnosti, stability a nemennosti, takže ich možno spoľahlivo použiť pri konfrontácii s informáciami, ktoré majú povahu „zjavených“ právd. | Biblické texty ‒ najmä nimi sa budeme zaoberať ‒ boli napísané pred tisíckami rokov a ich obsah sa odvtedy nemení. |
