Pán Kostol! Opýtajte sa ma, aký dojem na mňa robí kostol v Gajaroch! Ja vám odpoviem: Pán Kostol! Štíhly, vysoký, neurčitého veku, s jemne žiarivou žltou fasádou, vežou viac podobnou minaretu, ako kresťanskej zvonice a obohnaný múrom. Múrom, ktorý nie je drobný, nie je podobný plotu okolo kurína, nie je zjednotený nejakou brizolitovou omietkou, alebo polystyrénom a stavebným lepidlom, ale je mocný, mohutný, vysoký, s impozantnými bránami. To je Pán Kostol! A tie bašty! Štyri, ako štyria bojovníci na stráži (možno aj ako štyria jazdci Apokalypsy, ale to by bol „průšvih“). Hranoly s pichľavými strechami. Medzi nimi štrbinové strieľne v rytme morseovky. To je pohľad!
Kostol Zvestovania Pána (staršie pomenovanie Kostol Zvestovania Panny Márie) v Gajaroch je barokový rímskokatolícky kostol postavený v rokoch 1665 - 1673. Gajary sú obec na Slovensku v okrese Malacky.
V obci je barokový rímskokatolícky Kostol Zvestovania Pána z roku 1680 a kaplnky Božského Srdca Ježišovho, Svätej rodiny, Panny Márie Lurdskej - všetky z roku 1690, Nepoškvrneného Srdca Panny Márie z roku 1856 a sv. Anny.
Zvestovanie Panny Márie
Priznám sa, že jedna z prvých myšlienok pri tomto slovnom spojení bola: ako by Zvestovanie vyzeralo v podaní britských Monthy Python ... always look on the bright side of life ... Pre tých, ktorým biblické reálie veľa nehovoria: Duch svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho zatieni ťa, preto aj to, čo svätého narodí sa (z teba), bude sa volať Syn Boží. Hľa, Alžbeta, tvoja príbuzná, ktorú nazývali neplodnou, tiež počala v starobe a je už v šiestom mesiaci. Lebo Bohu nič nebude nemožné[1]. To všetko preto, lebo tento kostol je zasvätený Zvestovaniu Pána (staršie pomenovanie Kostol Zvestovania Panny Márie). Zvestovanie, lat. Annuntiatio, je kresťanský sviatok na počesť nepoškvrneného počatia bohorodičky. Slávi sa 25. marca, teda deväť mesiacov pred narodením Krista, deväť mesiacov pred Vianocami. V tento deň navštívil Máriu Archanjel Gabriel s pozitívnym testom na graviditu, ako by sme povedali dnes. Zaujímavé je, že sviatok sa začal sláviť až v 4. storočí. Tiež mi trochu nejde do hlavy, prečo sa sviatok nevolá Zvestovanie Panne Márii. Správu dostala ona, alebo mám ja nedostatky zo slovenskej gramatiky, ku ktorým by som sa nemal priznávať. Gajary (zdroj: Ľ.
Kostol tak štíhly
Tento kostol nie je pamiatkou. Teda pamiatkou pre obec určite je. Ale pre štát nie je. V Ústrednom zozname pamiatkového fondu ho nenájdete. Čudné? Určite áno! Bezpochyby ďaleko menej hodnotné stavby chránime ako rodinné striebro. S obľubou v takýchto chvíľach pripomínam Starý most v Bratislave. Chudáčik Most Franza Jozefa, ten by asi aj posledné tehly zo seba ďaleko odhodil keby mohol, len aby nebol súčasťou tohto omylu. Späť do Gajar!
Kostol označovaný ako rano barokový postavili v rokoch 1665 - 1673. V roku 1681 ho vysvätil biskup Ferdinand Pálfi, ktorý vysvätil aj kostol v Kostolišti (mimochodom v obci, v ktorej 6. marca 2020 zaznamenali prvý prípad ochorenia na Covid 19) a farský kostol v Malackách. Osobitne ma zaujala všade uvádzaná poznámka, že ide o rano barokový kostol. Kostol má veľmi úzky pôdorys, je neuveriteľné vysoký a po obvode doplnený o tzv. operáky - oporné piliere z vonkajšej strany obvodu. Zvonica je štíhla so špicatou vežou. Pokojne by som ho označil za gotický, možno neogotický, keby mal modernejšie poňatú vonkajšiu plastickú výzdobu. Ale barokový? Mňa by to ani nenapadlo. Musím však pripustiť, že múdre knihy datujú barok na Slovensku od roku 1650 do roku 1780. Gajary (zdroj: Ľ.
Koncom 17. storočia (presnejšie v roku 1690, čo je zaujímavé, lebo to bolo už po odoznení tureckého nebezpečenstva) ku kostolu pristavili ochranný múr so štyrmi rohovými baštami, ktoré v roku 1889 prestavali na kaplnky. Zasvätili ich Božskému Srdcu Ježišovmu, Svätej rodine, Panne Márie Lurdskej a Sv. Anne.
Vo veži kostola je zachovaný zvon z roku 1687 od prešporského zvonolejára G. Wolffa (v písomných prameňoch sa uvádza „od bratislavského zvonolejára“, prosím, nerobte túto chybu, pred rokom 1919 nikto na svete žiadnu Bratislavu nepoznal).
V obci sa narodil významný maliar Dominik Skutecký (14.2.1849 - 13.3.1921). Na to je dobré spomenúť si. Skutecký bol Pán Maliar. Gajary (zdroj: Ľ.
História územia Gajary
Územie Záhoria, hlavne jeho časť ležiaca pri rieke Morave, bolo osídlené už v dobe, kam siahajú stopy ľudského osídlenia u nás. Gajarská lokalita pri Morave poskytuje nálezy, ktoré môžeme datovať do neolitu, t.j. do doby 4000 - 3000 rokov pred nar. Krista. Duna, ktorej sa hovorilo Stolička, ležala asi 250 m od brehu rieky pri jednej z najlepších a najfrekventovanejších brodov. Našla sa v nej najstaršia keramika z doby neolitickej, čiže mladšej doby kamennej.
Ďalším obdobím osídľovania gajarského chotára je eneolit, ktorý kladieme do rokov 3000 - 1900 pred nar. Krista. Z tejto doby sa našli v Gajaroch tri sídliská. Jedno na hlinisku za posledným mostom vľavo od cesty do rakúskej dedinky Dúrnkrut, druhú na Stoličke a tretie na samote Vrablicová.
Nálezy z obdobia doby bronzovej (1500 - 1200 pred n. K) sú podstatne bohatšie. V lokalite Stolička sa našiel celý cintorín skrčencov. Ich hrdlá zdobili náhrdelníky s kúskami jantáru, čo svedčí o tom, že osada mala už vtedy zahraničné styky a čulý obchodný ruch. Jantár sa dopravoval až od Baltického mora po tzv. Jantárovej ceste.
Po dobe bronzovej nastala doba železná, čo potvrdzujú ďalšie vykopávky v Gajaroch. Poslednou fázou doby železnej je doba laténska. Z tejto doby sa v Gajaroch na Stoličke našiel mlynský kameň - žarnov z tirolského vápenca a sekierka, čo svedčí o usadlom roľníckom živote.
V období staroveku Rimania stavali na dunách svoje strážne veže a pozorovacie stanice. Na Stoličke sa našli časti výstroja rímskeho vojaka a veľa rímskych črepov.
V dobe veľkého sťahovania národov sa na území Gajar usadili Slovania natrvalo. Z predchádzajúcich kmeňov nie vždy a všetci odchádzali. Miešali sa po celé stáročia s novoprichádzajúcimi obyvateľmi, čím sa vyformovala skupina prvých predkov „Pragajaranov“.
Najstaršiu zmienku o Gajaroch musíme v dôsledku posledných výskumov posunúť do inej polohy. Donedávna sa tradovalo a písalo vo vedeckých prácach, že najstaršia zmienka o Gajaroch je v listine kráľa Ľudovíta I. z 1. mája 1373. Touto listinou povoľuje kupcom z Čiech cestovať z pohraničného mesta Holíča do Bratislavy cez Záhorie. Uvedená listina však nespomína žiadne názvy Gajár.
Prvá zmienka o Gajaroch je z roku 1377. Nazývali sa GAYWAR. V ďalších rokoch GAYAR, GAYARY, GAIRING. Z uvedeného prehľadu vidíme, že od počiatku v názve mestečka figuruje nemecký koreň GAIER , čiže SUP.
Keď sa Gajary stali trhovým mestečkom, pripojili si k slovu GAIER slovo RING - námestie, z čoho vzniklo dnešné nemecké meno GAIRING, z toho potom GAJARY.
V roku 1667 Gajary získali trhové privilégiá a stali sa dôležitým zemepanským mestečkom. O rozvinutom obchode na tomto úseku hovorí i stará františkánska kronika. V kapitole, v ktorej sa autor snaží objasniť vznik Malaciek, píše, že do Malaciek prichádzali kupci z Moravy a Rakúska, ktorí hnali svoje stáda cez rieku. Z Rakúska museli prechádzať iba cez gajarské brody, resp. cez most.
V záznamoch sa ďalej hovorí, že v tých miestach si začali obyvatelia stavať domy a obhospodarovať poľnohospodársku pôdu. Je to zaujímavý zápis, ktorý nám pomáha dotvárať mozaiku vzniku dnešných Gajár.
Kostol v obci
Kostol Zvestovania Pána (staršie pomenovanie Kostol Zvestovania Panny Márie) v Gajaroch je barokový rímskokatolícky kostol postavený v rokoch 1665 - 1673. Kostol vysvätil v roku 1681 biskup Ferdinand Pálfi, ktorý vysvätil i kostol v Kostolišti a farský kostol v Malackách.
Koncom 17. storočia k nemu pristavili ochranný múr so štyrmi rohovými baštami, ktoré v roku 1889 prestavali na kaplnky. Vo veži kostola je zachovaný zvon z roku 1687 od bratislavského zvonolejára G. Wolffa.
Kaplnky:
- Nepoškvrneného Srdca Panny Márie z roku 1856
- v roku 1889 prestavané rohové bašty (pôvodne z roku 1690)
- Božského Srdca Ježišovho
- Svätej rodiny
- Panny Márie Lurdskej
- Sv. Anny
Obec v súčasnosti
Snaha skrášliť obec zeleňou po výstavbe inžinierskych sietí nie je náhodná. Revitalizované územie širšej centrálnej zóny naväzuje na mikroregionálny projekt Enviroparku Pomoravie.
Aktivita akceptuje historický odkaz obchodnej a kultúrnej tepny Jantárovej cesty, ktorá smerovala zo severu od Baltu na Balkán a prechádzala cez obec Gajary, zároveň nadväzuje na tzv. Viedenskú cestu, ktorá bola spojnicou a obchodnou cestou pre tranzit z oblasti Trnavskej župy a podhorskej oblasti Malých Karpát do Rakúska a Viedne. Stromoradie, ktoré tvorí najmä javor, privíta o 3 - 4 roky všetkých krásnymi guľatými korunami a zastrihnutým živým plotom popri ceste na Hlavnej ulici.
Obecný erb a farby obce, obecná pečať
Starodávny Kostolík sv. Mikuláša, ktorý stál na mieste dnešnej sochy sv. Trojice, dal podnet názvu vtedajšej farnosti - Farnosť sv. Mikuláša. Preto sa dostal sv. Mikuláš do gajarského erbu už veľmi dávno. Patrón farnosti býval totiž veľmi často i na obecných pečatiach.
Obec používala pečatidlo s postavou sv. Mikuláša určite už v roku 1667, ako o tom svedčia pečate na starých listinách. Možno, že mala i nejaké staršie pečatidlo, ale doteraz nie je známe.
V roku 1667 boli Gajary totiž povýšené cisárom Leopoldom na trhové mestečko a boli im povolené jarmoky. Je teda možné, že toto pečatidlo a obecný erb vznikli práve v tomto roku.
Hlavnou postavou (znamením) pečatidla je sv. Mikuláš, ktorý drží v ľavej ruke biskupskú berlu a v pravej ruke knihu, na ktorej sú tri gule (chleby). Dookola je text SIGILLU OPPIDI GAYARENSIS. Pečatné pole je uzavreté vavrínovým vencom.
Vo farebnom znázornení dr. R. Iršu je postava sv. Mikuláša na zelenom štíte berla, lemovka pluviálu a tri gule na knihe sú zlaté (žlté) postava je strieborná (biela). Takto sa farby zelená, biela (strieborná), žltá (zlatá) stali farbami obce.
V týchto farbách bola zhotovená obecná zástava i vlajka. Má 5 pruhov, z ktorých prvý a posledný sú zelenej farby, druhý a štvrtý žltej farby (zlatej) a sú rovnakej šírky. Prostredný biely (strieborný) pruh je o tretinu širší.
Keďže ide o obec, voľný koniec vlajky má tri špice, čiže má dva zástrihy, na rozdiel od zástav a vlajok miest, ktoré majú iba jeden zástrih.
Erb schválila Heraldická komisia Ministerstva vnútra SR. Obec má právo používať ho v takejto podobe. Návrh erbu výtvarne spracoval Ladislav Čisárik.
Ako vyzerala najstaršia gajarská pečať, nevieme. Poznáme však spomínaný odtlačok pečate z roku 1667. Nachádza sa i na listinách z rokov 1768 - 1845.
V 19. storočí sa už objavujú pečiatky jednotné takmer pre všetky obce. Text na gajarskej pečiatke bol Pozsony Megye Gajár Mezöváros Pecsetje. Nachádza sa na listine z roku 1897. Ešte je na nej postava sv. Keïže kostolík sv.
V roku 1653 prišiel do Gajár za farára Juraj Hradešán. Tento práve dostaval svoj malacký kaštieľ, františkánsky kláštor a kostol, preto nenašli u neho pochopenie. Ponúkol im zdarma materiál, ale práce remeselníkov museli platiť poddaní. Hrdí Gajarania odmietli slovami - všetko alebo nič. Preto kronikár poznamenáva, že postavený bol v roku 1665 z financií farnosti a obce. Stavali ho 28 rokov. V roku 1656 farár Juraj Hradešáň zomiera. Za jeho nástupcu Juraja Mardóciho vypísala obec na občanov určitú peňažnú sumu, ktorou mal každý prispieť na výstavbu kostola. V tejto dobe mala obec iba 1 200 obyvateľov, z ktorých bolo vraj veľa luteránov. Všetci však pomáhali veľmi obetavo. Poskytovali záprahy, prácu i peniaze. Tehlu si vyrábali sami. Neskôr keï v roku 1740 veža spadla, ho našli.
tags: #kostol #zvestovania #panne #marii #gajary