Odluka cirkvi od štátu: Pohľad na Poľsko a svet

Vzťah cirkvi a štátu je komplexná a často diskutovaná téma, ktorá sa líši v závislosti od krajiny a historického kontextu. V Poľsku, podobne ako v mnohých iných krajinách, je táto otázka predmetom neustálej diskusie.

Je na diskusiu, či je aktívna účasť cirkvi vo verejnom živote produktívna. V 80. a 90. rokoch 20. storočia boli katolíci, protestanti, evanjelikáli či židia veľmi prítomní v americkej verejnej diskusii a spoločnosť to oceňovala. Dnes je to inak, a keď je cirkev aktívna, zdá sa mi, že je to takmer kontraproduktívne. Autori ako Robert Putnam tiež tvrdia, že politická angažovanosť najmä protestantských cirkví viedla k tomu, že tieto cirkvi sa stali otvorene stranícke, čo ich poškodilo.

Dôležitým momentom je náboženská sloboda a jej obhajoba. Cirkev musí najmä zostať cirkvou, čo je aj dôvod, prečo som kritický k pápežovi Františkovi. Na jednej strane vyzerá František veľmi atraktívne, charizmaticky, ale na druhej strane jeho odkaz ľudí mätie. Najmä v krajine, ako je Amerika, kde je taká náboženská pluralita, potrebujete vedieť, aký je rozdiel medzi vašou katolíckou vierou a povedzme evanjelikálmi. Všetci hovoria o Ježišovi a láske, to je v poriadku, ale rozdiel tam napriek tomu je a je dôležitý. Je na to celý rad dôvodov, už len historicky, génius západného vývoja je spojený s existenciou cirkvi, s tým, že katolícka cirkev je oddelená od štátu, že štát nemá absolútnu moc.

Keď bol zvolený Jorge Mario Bergoglio za pápeža Františka, newyorský kardinál Dolan mu bol veľmi blízky, podľa niektorých správ mu dokonca pomáhal získať väčšinu počas konkláve. Dnes to tak už nie je a tú pôvodnú blízkosť už nevidno. Dve veci, obe majú širšiu platnosť, nejde len o kardinála Dolana. Napríklad predseda americkej biskupskej konferencie Joseph Edward Kurtz, arcibiskup Louisville v Kentucky, je solídny a rozumný muž.

Nech už pápež myslí na čokoľvek, a on niečo na mysli má, nezdá sa mi, že je to odpoveď, akú by mal dávať univerzálny pastor. Celkovo by som povedal, že Františkov efekt, ako sa tomu u nás hovorí, slabne. Dokáže byť veľmi osobný a priamo osloviť, to je niečo, čo Benedikt XVI. celkom iste nemal, s Jánom Pavlom II. Ale napriek tejto schopnosti osobne osloviť spôsobuje František istý zmätok. Možno je to niekedy neúmyselné, ale deje sa to.

Vaším požehnaním je vyššie praktizovanie viery, než je to v iných krajinách Európy, ale ten trend je aj tu a bude silnieť. Môžeme nesúhlasiť v politických sporoch, to je v poriadku, tak to má byť, ale mali by sme byť schopní súhlasiť v tom, aké sú naše ciele. Malé krajiny ako Slovensko, ktoré majú pozitívny prístup k veciam okolo, žijú v slobode a je tu silnejšie postavenie náboženstva, majú osobité čaro. Máte tu pocit, že sa tu niečo môže podariť.

Odluka cirkvi od štátu vo Francúzsku

Vo Francúzsku je cirkev prísne oddelená od štátu. Vyjadrenia pápeža k postaveniu náboženstva v spoločnosti sa vo Francúzsku veľmi očakávalo. Túto diskusiu v posledných mesiacoch vo Francúzsku oživil prezident Sarkozy svojimi výrokmi o „pozitívnej svetskosti“.

Pri tejto návšteve je pápežovým úmyslom dodať životnosť francúzskej cirkvi, ktorá stráca vplyv v krajine, kde sa len 51 percent obyvateľov hlási ku katolíckej viere, kým začiatkom 90. rokov to bolo ešte 80 percent. Pre Benedikta bude táto úloha o to ťažšia, že vo Francúzsku nie je taký populárny ako jeho predchodca Ján Pavol II.

Pápež Benedikt XVI. zdôraznil, že je nevyhnutné trvať na rozlišovaní medzi politikou a vierou, aby bolo možné zaistiť tak náboženskú slobodu občanov, ako aj zodpovednosť štátu voči nim. Sarkozy uviedol, že Francúzsko si je plne vedomé svojich kresťanských koreňov.

Pápež Benedikt XVI. s francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym a jeho manželkou Carlou

Financovanie cirkví a náboženská sloboda

Odluka cirkví od štátu je téma, ktorá sa pravidelne otvára pred voľbami. V roku 2020 bol prijatý nový zákon o financovaní cirkví štátom. Hoci po novom ide o príspevky, majú odlišnú formu ako v okolitých krajinách. V Rakúsku si cirkevné príspevky hradia veriaci sami.

V roku 2020 sa prijal nový zákon o financovaní cirkví. "To, čo poskytuje štát cirkvám, je len príspevok. Aj dnes platí, že cirkev väčšinu svojich aktivít v podstate financuje sama," vyjadril sa farár v Novej Lesnej a bývalý výkonný sekretár KBS Anton Ziolkovský. "Prijal sa ako konsenzus expertov zástupcov štátu a cirkví a bol potvrdený ústavnou väčšinou.

"My navrhujeme konkrétne asignáciu. Každý občan povie, kde pôjde časť jeho daní. Môže to poslať cirkvi alebo to môže poslať na charitu alebo na nejaký športový klub," avizoval predseda strany SaS Richard Sulík.

"Katolícka cirkev chce byť po parlamentných voľbách otvorená dialógu s novovzniknutou vládou. V susednom Česku v roku 2012 čiastočne reštituovali cirkevný majetok a okrem toho štát po dobu 30 rokov vypláca cirkvám príspevok v hodnote 59 miliárd Kč (takmer 2,5 miliardy)."

"Už teraz sú veriaci vyzývaní, aby nejakým spôsobom na financovaní cirkvi participovali," povedal Jaroslav Šebek, historik, odborník na české dejiny a vzťahy s cirkvami. V susednom Rakúsku platia povinné príspevky zamestnaní veriaci. Príspevok tvorí zhruba 1 % mesačného príjmu. Ak ho platiť nechcete, musíte zo svojej cirkvi vystúpiť.

"V posledných rokoch je veľmi masívny odchod z cirkví, najmä z katolíckej ako v Nemecku, tak aj v Rakúsku. Čo je výrazom nespokojnosti s tým, ako sa RKC postavila k riešeniu sexuálnych škandálov duchovných v minulosti. V Rakúsku za minulý rok odišlo z cirkví rekordných 91 000 veriacich. Dokonca aj v katolíckom Poľsku si cirkvi financujú veriaci sami, a to už od roku 2014.

"Časť tohto nehnuteľného majetku sa vrátila, ale mnohokrát vo veľmi zdevastovanom stave a vôbec sa nevrátil majetok, ktorý bol uložený v bankách," oznámil Anton Ziolkovský. Ak by sa u nás pristúpilo k poľskému modelu, pre veriacich by to znamenalo nasledovné.

Náboženská sloboda a štátna moc

Väčšina hlavných náboženstiev spája duchovenstvo a vládu, pričom cirkev je hlavnou oporou štátu. Napríklad kráľ Karol III. je hlavou anglikánskej cirkvi.

Ukrajina (ktorej súčasným vodcom je etnický Žid) v roku 2024 zakázala Ukrajinskú pravoslávnu cirkev Moskovského patriarchátu, aby „ochránila ústavný poriadok Ukrajiny“. Približne 80 % obyvateľstva Ukrajiny tvoria pravoslávni kresťania.

V roku 2022 lotyšská vláda právne oddelila Lotyšskú pravoslávnu cirkev od Moskovského patriarchátu a lotyšský parlament schválil zákon v tomto zmysle. Všetky tri pobaltské cirkvi sú teraz fakticky pod štátnou kontrolou a zo zákona musí byť prezident každej krajiny informovaný, aby schválil hlavu cirkvi, metropolitov, arcibiskupov a biskupov.

Keď sa politici, a nie duchovní vodcovia, stanú hlavami cirkví a predstaviteľmi viery, situácia sa môže rýchlo zvrhnúť na chaos, vraždy a vojnu.

Kultúrna vojna a Cirkev

Grzegorz Górny: Katolíci na Západe o sebe a o svojej viere uvažujú v kategóriách, ktoré sú kresťanstvu cudzie, do Cirkvi prenášajú politické pojmy, ktorými potom kresťania vnímajú seba a opisujú situáciu v Cirkvi. Napríklad keď sa hovorí o „konzervatívnom krídle“ či „liberálnej frakcii“ v Cirkvi.

Cirkev prestáva byť tým centrom, ktoré im definuje realitu, ale stáva sa iba jedným z mnohých prvkov definovaných z odlišného uhla pohľadu. Čoraz zriedkavejšie možno stretnúť kresťanov, ktorí Cirkev vnímajú ako Kristovo mystické telo, a čoraz častejšie takých, ktorí ju berú ako inštitúciu, ako je armáda či pošta, hoci možno voči nej majú ešte trochu väčšiu dôveru.

Cirkev podcenila sféru kultúry a v určitom momente abdikovala na úlohu jej mecenáša. Od tohto momentu sa kultúra a vzdelávanie začali rozvíjať mimo Cirkvi.

V masovom meradle tvoria kultúrne normy. Berie sa to ako čosi samozrejmé. civilizácie do tejto kultúry vstupovať a úplne ju zmeniť. náboženstvo. To je evidentné a vidno to na každom kroku.

Táto kultúrna vojna prebieha vnútri Cirkvi. duchovenstvo na najvyšších úrovniach cirkevnej hierarchie.

Príklad z vlastného života. verejnoprávnej televízie požiadala, aby som pripravil dokument o Vianociach. byť hviezda na nebi, či sa Ježiš narodil v stajni alebo v jaskyni a podobne. súvislosti som uskutočnil sériu rozhovorov s poľskými biblistami. tejto otázke nájdem v rímskom Pápežskom biblickom inštitúte. biblistov, ktorí by mi na kameru povedali pár slov. je uvedené v Novom zákone. spochybňovali všetky udalosti a okolnosti okolo narodenia Pána Ježiša. nájsť dvoch profesorov, ktorí veria v Božie narodenie. zákona.

Počet čitateľov priamo ovplyvňuje príjem a ak niekto zomrie - alebo v dôsledku toho vypukne vojna, je to skvelá príležitosť na vytvorenie senzačných „správ“.

Celý európsky kontinent je zaplnený nenávistnými prejavmi, ktoré používajú anonymní trollovia. Je to zlo? Pretože ak je - a stáva sa to bežným javom, vrátane zákazu kostolov a prekrúcania pravdy v prospech propagandy - potom je Európa na ceste k vojne, jednému z najväčších ziel. Ak sa toto zlo nezastaví, bude sa postupne živiť existujúcim nepokojom a nakoniec dosiahne svoj maximálny potenciál. Stáva sa Európa impériom zla? Toto je scenár, ktorý by Európania mali vážne zvážiť. Existujú dva precedensy: prvá svetová vojna a druhá svetová vojna.

Situácia v Bielorusku

Metropolita katolíckej cirkvi v Bielorusku opakovane verejne kritizoval brutálne zásahy bezpečnostných síl voči výsledkom bieloruských prezidentských volieb z 9. Po vyhlásení volebných výsledkov, ktoré opozícia označila za sfalšované, vypukli v tejto postsovietskej republike masové protesty, ktoré doposiaľ neustali.

Kondrusiewicz sa ostro ohradil aj proti zásahu bieloruských bezpečnostných zložiek z 27. augusta, keď pri rozháňaní davu na Námestí nezávislosti v Minsku zablokovali vchod Kostola sv. Podľa oficiálnych údajov sa ku katolíckej cirkvi hlási asi šesť percent z 9,5 milióna obyvateľov Bieloruska, zatiaľ čo 53 percent patrí k bieloruskej pravoslávnej cirkvi.

Kondrusiewicz zdôraznil, že cirkev je od štátu oddelená. Dodal súčasne, že "my slúžime, samozrejme, štátu" a "ja slúžim Bielorusku". Spresnil, že o svojej momentálnej situácii informoval pápežského nuncia. Kondrusiewicz nevie, či sa nuncius v jeho veci obrátil aj na Vatikán. Odpustenie podľa Kondrusiewicza "nie je prejavom slabosti, ale sily". "Keď odpúšťame, premáhame aj seba, aj zlo, ktoré je v nás. Všetci sme hriešnici a všetci potrebujeme odpustenie od našich blížnych, od Boha.

Financovanie cirkví v Európe (príklad)
Krajina Spôsob financovania
Rakúsko Povinné príspevky zamestnaných veriacich (cca 1 % mesačného príjmu)
Česko Čiastočná reštitúcia cirkevného majetku a štátny príspevok po dobu 30 rokov
Poľsko Financovanie cirkvi veriacimi (od roku 2014)
Slovensko Štátne príspevky (nový zákon v roku 2020)

tags: #je #cirkev #odlucena #od #statu #polsko