Keď Hospodin, tvoj Boh, vyhubí národy, ktorých krajinu ti dáva, a ty si ich podmaníš a budeš bývať v ich mestách a domoch, oddeľ tri mestá uprostred krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, aby si ju obsadil. Tak to bude s tým, kto niekoho zabije. Keď ta utečie, môže zostať nažive, ak svojho blížneho zabil neúmyselne a predtým ho nemal v nenávisti. Vykonávateľ krvnej pomsty by v návale hnevu prenasledoval vraha a keby cesta bola veľmi dlhá, dostihol by ho a zabil.
Preto ti prikazujem: Oddeľ tri mestá! Keď Hospodin, tvoj Boh, rozšíri tvoje územie, ako pod prísahou sľúbil otcom, a dá ti celú krajinu, o ktorej povedal, že im ju dá, zachovaj každý príkaz, ktorý ti dnes dávam: aby si miloval Hospodina, svojho Boha, a chodil po jeho cestách po všetky dni. Pridaj teda k tým trom mestám ešte ďalšie tri. Nech sa nad ním tvoje oko nezľutuje.
Niekedy sa veci aj napriek našej najlepšej snahe pokazia. Zlyhávame. Nakoniec, keby sme to vedeli, nepotrebovali by sme Božieho Syna. Pán Boh nás však nedelí na tých s väčšími a menšími hriechmi. Hriech vždy bude hriechom a On - spravodlivý, neznese hriech - akýkoľvek. On je však aj milujúci a z tejto Svojej lásky sa k nám skláňa.
Spoveď a Večera Pánova sú tiež takýmito útočiskami. Každý môže oľutovať svoje hriechy a prijať Božie odpustenie. No takáto zmena si vyžaduje veľa času a pokory. Žijeme v spoločenstvách, kde si so sebou nesieme rôzne príbehy, bremená… Aj tieto spoločenstvá by mali byť bezpečným miestom prijatia, kam môžeme prísť nedokonalí a odísť premenení. Bez nenávisti. Bez posudzovania a odsudzovania. Ako to bolo s tou „smietkou“ a „brvnom“? Nikto nie sme bez viny a všetci potrebujeme Krista - všetci potrebujeme útočisko, keď zlyhávame.
Pane Ježišu, ďakujem Ti za to, že Ty si Ten, ktorý je nad všetkým. Že napriek mojim zlyhaniam môžem znovu prichádzať a vyznávať Ti, ako veľmi potrebujem Tvoju lásku a odpustenie. Daj, prosím, nech aj ja dokážem s rovnakou láskou pozerať na ľudí okolo seba, bez povyšovania a predsudkov, lebo aj ja mám dosť Tvojej milosti.
Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, nenapodobňuj ohavnosti miestnych národov. Každý totiž, kto koná tieto veci, je Hospodinovi ohavný. Hospodin, tvoj Boh, práve pre tieto ohavnosti tie národy vyháňa pred tebou. Buď bezúhonný pred Hospodinom, svojím Bohom. Tebe to však Hospodin, tvoj Boh, nedovolil. Spomedzi vás, z tvojich bratov, ti Hospodin, tvoj Boh, vzbudí proroka, ako som ja. Toho počúvajte!
Bude to tak, ako si žiadal od Hospodina, svojho Boha, na Horebe v deň zhromaždenia, keď si vravel: ‚Kiež už nepočujem hlas Hospodina, svojho Boha, a nevidím už ten veľký oheň, aby som nezomrel.‘ Hospodin mi povedal: ‚Dobre to vraveli. Vzbudím im proroka ako si ty spomedzi ich bratov. Do úst mu vložím svoje slová a on im povie všetko, čo mu prikážem.
Opakuje sa vzorec, kedy poslušnosť, vernosť a vytrvalosť je odmenená a naopak neposlušnosť a nevera sa trestá. Rada by som povedala, že dnes naše putovanie vyzerá inak, ale je to tak? Náš život viery je niekedy v štýle pokus - omyl. Je výzvou k bezúhonnosti pred Hospodinom, pretože každý z nás raz bude braný na zodpovednosť. Neexistuje však ľahšia cesta. Je jeden Boh a jedna cesta!
Keď sa rozhliadneme okolo seba, aj v našom národe, v okolí, možno aj v spoločenstve vidíme rôzne ohavnosti. Túžim pevne stáť na Tvojom slove. Daj, prosím, nech aj v tom najväčšom hukote dokážem počuť Tvoj hlas a správne rozumieť Tvojej vôli. Buď mi opevnenou skalou.
Vtedy si vzal so sebou Dvanástich a povedal im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci. Vydajú ho pohanom, vysmejú ho, potupia a opľujú. Zbičujú ho a zabijú, ale on na tretí deň vstane z mŕtvych.“ Lenže oni ničomu z toho nerozumeli a zmysel týchto slov im zostal skrytý a nechápali, čo povedal.
Keď sa Ježiš blížil k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, vypytoval sa, čo je to. Povedali mu, že prichádza Ježiš Nazaretský. Tu vykríkol: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Tí, čo šli vpredu, mu dohovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
Vtom Ježiš zastal a rozkázal, aby ho priviedli. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ On odpovedal: „Pane, aby som videl!“ A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa zachránila.“ Hneď začal vidieť, nasledoval ho a oslavoval Boha.
Sú slepí a „slepí“. Jedni majú oči, no nevidia, druhí majú nevidiace oči. Aj my sme „slepí“. Sami nedokážeme vidieť a pochopiť, že Pán Ježiš kráčal na kríž, nechal sa odsúdiť, potupiť, vysmiať, dovolil, aby na Neho dopadli sliny zlých ľudí. Sami od seba to nechápali ani učeníci, sám od seba to nemôže vidieť nikto z ľudí. Ani my. Je to hriech, ktorý nám v tom bráni a ktorý spôsobuje túto „slepotu“.
Môžeme a máme volať, ako volal slepec pri Jerichu: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Pane Ježišu Kriste, zmiluj sa nad nami! Otvor naše oči, naše srdcia, aby sme videli, rozumeli a prijali Tvoju lásku! Pán Ježiš na volanie odpovedá. Svojím slovom otvára oči „slepých“. Duch Svätý Kristovým slovom ako kľúčom otvára rozum aj srdce. Toto slovo aj dnes znie v našich chrámoch. Ono dáva pravú radosť zo života.
Pane Ježišu, aj dnes ku mne mocne prehovor! Dotýkaj sa môjho srdca, nech vidím Tvoju lásku. Napĺňaj ma ňou, nech ju rozdávam a Ťa ňou oslavujem.
JEŽIŠ (anglicky), Uzdravenie slepého žobráka, Bartimej
Ustanov si nad sebou kráľa spomedzi svojich bratov. Nesmieš si ustanoviť nad sebou cudzinca, ktorý nie je tvojím bratom. Nesmie mať mnoho koní. Nesmie vodiť ľud späť do Egypta, aby si obstaral viac koní, lebo Hospodin vám povedal: ‚Nikdy sa už nevracajte touto cestou!‘ Nesmie mať mnoho žien, aby sa neodvrátilo jeho srdce, a nesmie mať mnoho striebra a zlata.
Nech je uňho a nech si ho číta po všetky dni života, aby sa naučil báť sa Hospodina, svojho Boha, a zachovávať všetky slová tohto zákona a tieto ustanovenia. Takto si Boh predstavuje kráľa Izraela „podľa Jeho srdca“! I najvyšší vládcovia sveta majú žiť s pokorou a podriadenosťou autorite Božieho zákona. Skutoční lídri nemajú okázalosť, ale charakter. Každá autorita, či už politická alebo osobná, má svoje hranice a zodpovednosť. Skutočná veľkosť človeka nespočíva v množstve moci, ktorú má, ale v správnom spôsobe, akým ju používa. Dnes, v čase sociálnych sietí, kde môže každý z nás získať svoj okruh „poddaných“ v podobe sledovateľov, sú tieto slová aktuálnejšie, než kedykoľvek predtým. Tiež môžeme podľahnúť pokušeniu vyvyšovať sa, ukazovať svoj úspech a bohatstvo, naháňať si popularitu.
Bože, ďakujeme Ti, že kladieš dôraz na pokoru, lebo len ona vedie k dobrým vzťahom! Odpusť mi pýchu a vyvyšovanie sa! Zlom vo mne každú sebastrednosť, nech dokážem žiť v pokornej láske!
Cirkev mala pokoj v celom Judsku, Galilei a Samárii. Dnes nemôžem použiť nástroje podľa Tvojich pokynov. Neprekrúcaj právo, nehľaď na osobu, neprijímaj úplatok, lebo úplatok zaslepuje oči múdrych a prevracia reči spravodlivých. Spravodlivosť je nevyhnutnosť, nie luxus. Boh prostredníctvom Mojžiša nastavuje morálne kvality pre sudcov a úradníkov. Kladie dôraz na spravodlivosť, ako základný pilier fungujúcej spoločnosti. Spravodlivosť je viac ako ideál. Bez nej nemôže prosperovať žiadny národ ani jednotlivec. Prekážkami spravodlivosti sú prekrúcanie práva, klientelizmus a prijímanie úplatkov. Sú to choroby aj dnešnej spoločnosti. Spravodlivosť je zárukou prežitia a prosperity. Dejiny opakovane ukazujú, že krajiny, kde právo neplatí pre všetkých rovnako, kde úplatkárstvo a korupcia prekvitajú, smerujú k úpadku. Výzva „spravodlivosť, len spravodlivosť budeš sledovať“ zostáva výzvou aj pre nás bez ohľadu na naše presvedčenie. Hospodin je spravodlivý.
Bože, ďakujeme Ti, že si dokonale spravodlivý!
V mesiaci abíb nezabudni sláviť Paschu na počesť Hospodina, svojho Boha, lebo v mesiaci abíb ťa Hospodin, tvoj Boh, v noci vyviedol z Egypta. Sedem dní jedz len nekvasený chlieb, chlieb biedy, lebo v strachu si utekal z Egypta, aby si si po všetky dni života pripomínal deň, keď si vyšiel z Egypta. Za sedem dní nech nevidno kvas na celom tvojom území. Obetu Paschy prines večer pri západe slnka, v čase, keď si vychádzal z Egypta. Ráno sa vrátiš a pôjdeš do svojho stanu. Vtedy nekonaj nijakú prácu.
Odpočítaj sedem týždňov. Od chvíle, keď priložíš kosák k obiliu, začni počítať sedem týždňov. Potom usporiadaš slávnosť Týždňov na počesť Hospodina, svojho Boha. Podľa svojich možností veľkoryso obetuj z toho, čo ti požehná Hospodin, tvoj Boh. Budeš si pripomínať, že si bol otrokom v Egypte, preto zachovávaj a uskutočňuj tieto ustanovenia. Po zbere úrody obilia a hrozna budete mať sedem dní slávnosť Stánkov. Preto sa raduj! Nech sa však nikto neukáže s prázdnou rukou. Byť prítomný na sviatkoch.
Obsah týchto veršov je zameraný na opis a priebeh troch výročných slávností. Vo veršoch 1-8 sa hovorí o sviatku paschy, verše 9-12 hovoria o sviatku týždňov a napokon vo veršoch 13-15 ide o sviatok stánkov. Sviatok týždňov, nazývaný aj sviatok prvotín alebo Letnice, sa slávi na začiatku žatvy a potom na konci žatvy (po uplynutí 7 týždňov). Sviatok stánkov trvá 7 dní, slávil sa v období, kedy sa zberalo hrozno či olivy pred prichádzajúcim obdobím dažďov. V čom môže byť tento text aktuálny pre nás?
Pane, úprimne Ti ďakujem, že aj ja môžem byť súčasťou cirkvi. Zotriem tvoje zločiny ako oblak a ako mrak tvoje hriechy.
Ak sa ti z Hebrejov predá muž alebo žena, bude ti slúžiť šesť rokov, ale v siedmom roku ho prepusť na slobodu. Keď ho budeš prepúšťať na slobodu, neprepusť ho s prázdnymi rukami. Štedro ho obdaruj zo svojich oviec, z humna a z lisu. Daj mu z toho, čo ti požehnal Hospodin, tvoj Boh. Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte a že ťa vykúpil Hospodin, tvoj Boh. Otroctvo.
Otroci, o ktorých sa tu uvažuje, sú tí, ktorí sa museli predať do otroctva kvôli svojmu dlhu. Tí mali byť každý siedmy rok prepustení. Pán Boh prikázal preukázať odchádzajúcemu otrokovi veľkorysosť. Otrok sa však mohol zachovať aj úplne opačne a aj naďalej zostať pri svojom pánovi. S týmto rozhodnutím súvisí prax prepichovania ucha otrokovi pri verajach dverí. Budeš ich vštepovať svojim synom…“); boli akoby nemým svedkom dôležitých udalostí. Občas by sa zišli aj nám… - - V našej dobe je to najmä symbol Kristovho kríža.
Je pripomienkou nášho vykúpenia. Slová „Pamätaj, že si bol otrokom v Egypte!“ sú aktuálne aj pre nás, ak si za slovo „Egypt“ dosadíme svoj vlastný hriech: Pamätaj, že si bol otrokom hriechu a že ťa vykúpil Hospodin. Toto je to, na čo dnes chce poukazovať Kristov kríž.
Láskavý Otče nebeský, použi si ma, nech dokážem Tvoju lásku priniesť ľuďom, s ktorými sa dnes stretnem! „Či nie je Efrajim Mojím drahým synom alebo roztomilým dieťaťom?
Spôsob odpustenia bude takýto: Keď bude na počesť Hospodina vyhlásený rok odpustenia dlžôb, každý veriteľ odpustí svojmu blížnemu, čo mu požičal. Od cudzinca to smieš vymáhať, ale čo máš u svojho brata, to mu veľkoryso odpusť. Veď Hospodin, tvoj Boh, ťa požehná, ako ti sľúbil, a ty budeš požičiavať mnohým národom, no ty sám si nebudeš požičiavať. Budeš panovať nad mnohými národmi, ale ony nebudú panovať nad tebou. Ak niekto z tvojich bratov v niektorom z miest v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh, schudobnie, nezatvrdzuj si srdce a nezatváraj ruku pred chudobným bratom, ale štedro mu otvor svoju ruku a požičaj mu, čo mu chýba. On by volal proti tebe k Hospodinovi a mal by si hriech.
Dávaj mu ochotne, nech ťa to nemrzí, keď mu máš niečo dať, lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa bude požehnávať vo všetkom, čo budeš podnikať a k čomu priložíš ruku. No vždy to tak nebolo. Je to výsledok mnohých snažení, zápasov. Začiatky vidíme už v Mojžišovej dobe. Dokonca aj bohatý majiteľ je odkázaný na robotníkov. To si uvedomilo aj kresťanstvo už vo svojich počiatkoch: vznikla diakónia, charita, starostlivosť o človeka v núdzi. V cirkevných zboroch aj na uliciach. Musí na nich pamätať cirkev, aj každý veriaci. Pomáhať, podporovať, ale aj pozdvihnúť hlas, ak sa veci nedejú tak, ako by sa mali.
Pane Ježišu, pomôž nám, aby sme boli naplnení Tvojou láskou, aby sme boli svedectvom toho, že sme Tvoje deti a nie my, ale Ty aby si bol oslávený!
Odvádzaj desiatok z celej úrody svojej sejby, ktorú každoročne prináša pole. Tam za peniaze kúp, čokoľvek sa ti zažiada: dobytok, ovce, víno, iný opojný nápoj a všetko, čo budeš chcieť; jedz tam pred Hospodinom, svojím Bohom, a raduj sa ty aj tvoj dom. Nežijem sám pre seba.
Stáva sa samozrejmosťou, že každý máme toľko, koľko si zarobíme, zaslúžime a zabezpečíme. Je to výsledok nášho snaženia, budovania a nášho príjmu - často viac, než potrebujeme. Máme úprimný pocit, že je to „naše“ - moje a nech sa aj iní snažia si zarobiť. Možnože v tom aj do istej miery máme pravdu, veď nie je správne, aby niekto nepracoval, nešetril a očakával pomoc od iných. No tu nejde o to, či pomáhať tým, ktorí majú, nie sú v núdzi alebo sú v núdzi vlastnou vinou. Sú tu tzv. „Levíti“ - tí, ktorí potrebujú pomoc, sú v núdzi, chorí, nevládni a často odkázaní na pomoc od iných.
Pán Boh nám dáva nielen preto, aby sme mali my, ale aj preto, aby sme pomohli núdznym: „…aby sa cudzinci, siroty, vdovy nasýtili a aby ťa požehnal Hospodin“ (v. 29). „Keď som bol hladný, nenakŕmili ste Ma? Bol som smädný, nedali ste Mi piť? Bol som chorý, nenavštívili ste Ma?“ (Mt 25,24).
Povedal mi: „Človeče, postav sa na nohy! Chcem s...