Obec Veľká Tŕňa (maďarsky Nagytoronya) leží v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, asi 20 kilometrov južne od Trebišova. V obci nájdeme veľmi pekný románsky kostolík s bohato zdobenými fasádami, postavený koncom 12. storočia, prípadne v prvej štvrtine 13. storočia. Kostolík stojí na svahu na východnom okraji obce pri cintoríne. Z veľkej časti ho zakrývajú stromy a budova fary, spoza ktorých vidno len vežičku.
Kostolík patrí miestnemu zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi a stále slúži na liturgické účely. Pôvodne išlo o jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou a západnou emporou, na ktorú nadväzuje vstavaná veža, ktorá mierne predstupuje pred západné priečelie. Kostolík patrí do skupiny tehlových sakrálnych stavieb, ktoré sa v románskom období (od konca 12. storočia až po vpád Tatárov) stavali na juhovýchodnom Slovensku a priľahlých regiónoch terajšieho Maďarska a Ukrajiny.
História Kostola
Samotná obec sa prvýkrát v písomných prameňoch objavuje zrejme už v 13. storočí, zmienky v listinách z roku 1220, 1254 a 1276 však majú značnú mieru neistoty, či ide práve o Veľkú Tŕňu. Podľa tradovanej legendy kostol patril ku kláštoru paulínov, ktorý mali vypáliť Tatári v roku 1241.
Okolo roku 1500 apsidu zbúrali a nahradili ju dlhým neskorogotickým presbytériom s polygonálnym záverom, ktoré malo rovnakú šírku ako románska loď. Zaklenuté bolo troma poliami rebrovej klenby so svorníkmi. V južnej stene lode taktiež prerazili nové vysoké gotické okno, ktoré nahradilo dve zamurované románske okná. Zo severnej a južnej strany pristavali celkovo osem oporných pilierov.
V období reformácie začali kostolík využívať kalvíni, ktorý v priebehu 17. storočia realizovali menšie úpravy. V roku 1834 sa realizovali práce na kostolíku, ktorých dôkazom je predovšetkým letopočet na klenáku západného vstupu do lode. V roku 1936 sa uskutočnila rozsiahla obnova kostola, v rámci ktorej bolo zbúrané celé gotické presbytérium a na jeho základoch postavené nové, rovnakého pôdorysu. Taktiež boli odkryté viaceré románske ozdobné prvky fasád, zvyšky zamurovaných okien na južnej strane lode i južný portál s románskou freskou Panny Márie.
Prvý archeologický výskum, ktorý objasnil pôvodnú podobu svätyne, sa uskutočnil až v rokoch 2003 - 2004. Následne sa realizovala rozsiahla obnova, pri ktorej bolo odkrytých a rekonštruovaných viacero architektonických a ozdobných prvkov. Okrem iného bola odstránená predsieň pred južným portálom. V rokoch 2003 - 2010 sa tu realizoval archeologický i umelecko-historický výskum a následná obnova financovaný aj z programu MK SR Obnovme si svoj dom. Výskum priniesol dôležité poznatky o vývoji stavby, vrátane podoby pôvodnej svätyne - apsidy, ktorej pôdorys je teraz naznačený v dlažbe presbytéria.
Architektonické prvky
Exteriér stavby je bohato zdobený rozličnými ozdobnými prvkami, ktoré je možné vytvoriť z tehál. Na veži sa nachádzajú združené okná v dvoch úrovniach. Veža je zo všetkých strán zdobená pílovým vlysom vytvoreným z tehál opakovaním motívu Ʌ, ktoré oddeľujú úrovne okien a pod strechou veže je tento vlys zdvojený. Výnimkou je východná stene veže, kde je pod oknom v hornej úrovni použitý zuborez v dvoch pásoch nad sebou.
Fasády lode sú zdobené tehlovou obdobou oblúčikového vlysu, ktorý má hranaté tvary. Unikátnym prvkom v rámci celého Slovenska je použitie zuborezu v troch odlišných formách. Na južnej fasáde lode nájdeme zuborez v typickej podobe tvoriaci jeden pás. Na západnom priečelí lode a na východnej strane veže sa nachádza zuborez v dvoch pásoch nad sebou, pričom rytmus tehál je oproti sebe posunutý.
Na západnej strane lode sa zachovala asi najkrajšia románska empora na Slovensku. Tvorí súvislý múr od dlážky až po strop v celej šírke lode. V prízemí sa do priestoru lode otvára troma arkádovými oblúkmi, ktoré strede podopierajú dva mohutné valcové stĺpy. Tie sú členené naznačenou hlavicou a pätkou. Arkádové oblúky majú jeden ústupok. Priestor empory je tu zaklenutý pôvodnou valenou klenbou. Na poschodí s rovným stropom nájdeme taktiež tri arkádové oblúky, ktoré však miesto stĺpov podopierajú v strede piliere štvorcového prierezu, ktoré sú v horizontálnej i vertikálnej rovine členené dvojitými ústupkami.
Kostolík mal pôvodne dva románske portály. Okrem spomínaného južného sa sčasti zachoval aj vstup v strede západného priečelia, do ktorého je vsadený novší, dnes používaný portál barokového štýlu s letopočtom 1834.
Stredoveká Maľba
Stredovekú maľbu však nájdeme na tympanóne sčasti zamurovaného južného portálu. Zobrazuje polfigúru Panny Márie s dieťaťom a anjelmi a datujeme ju do obdobia po polovici 13. storočia. Maľba na tympanóne bola lacnejšou alternatívou reliéfnej výzdoby a bola využitá napríklad aj na románskych portáloch v Hrabušiciach a Šiveticiach. K maliarskej výzdobe sa viaže aj ďalšia tragédia, keď kalvínski veriaci niekedy v 60. rokoch 18. storočia chceli osekať maľbu Blahoslavenej Panny Márie v interiéri.
V strede lode pod emporou bol objavený veľký náhrobný kameň s dĺžkou až 192 cm, ktorý mohol patriť Jurajovi Daróczimu. Články gotickej klenby presbytéria boli sekundárne zamurované do predsiene postavenej pred južný portál do lode v roku 1936. Patril medzi ne aj svorník klenby s erbom. Stredoveké kostolíky nájdeme v okolitých obciach Malá Bara, Zemplínskej Jastrabie a Novosad.
Súčasnosť
V súčasnosti je stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.