Kostoly zasvätené Panne Márii predstavujú významnú súčasť sakrálneho dedičstva Slovenska. Mnohé z nich majú svoje korene v 13. storočí, období, kedy sa na našom území prelínali vplyvy románskeho a gotického stavebného slohu. Tieto stavby sú svedkami bohatej histórie a kultúrneho vývoja krajiny.
Kostol Narodenia Panny Márie vo Veľkých Turovciach
Románske korene
Rozvoj románskej architektúry na Slovensku sa datuje od 12. do 13. storočia, kedy sa začali rozširovať kostoly a kláštory a vznikali nové farské, banské a kláštorné kostoly. Kostolík postavili v areáli staršieho hradiska niekedy v prvej polovici 13. storočia na mieste staršej stavby. Išlo o neveľké jednolodie s predpokladanou kvadratickou svätyňou. V písomných prameňoch sa spomína už pred rokom 1257 a v roku 1258 ako cirkev Svätej Márie vo Vyšehrade.
Vznik: prvá polovica 13. storočia. Najstaršie dejiny lokality sú s najväčšou pravdepodobnosťou spojené s pôsobením benediktínov, ktorí sa zaslúžili aj o rozvoj tunajšieho románskeho kostola v 13. storočí.
Prvý kostolík tu zrejme postavili už v prvej polovici 13. storočia, možno ešte v 12. storočí. Zrejme už len apsida sa zachovala z pôvodného románskeho kostolíka v Nitre-Kyneku. Po prestavbách v 18. storočí sa zmenil jeho vzhľad.
Príklady románskych prvkov
- Orientácia stavby a jej základná dispozícia pripomínajú stredoveký pôvod Kostola sv. Michala.
- Kostolík pri Leviciach predstavuje ukážkový príklad románskeho slohu.
- Len spodná časť veže a portál sa zachovali z románskeho kostola zasväteného Panne Márii v Novom Meste nad Váhom. Postavili ho vo vyvýšenej polohe zrejme v prvej polovici 13. storočia.
Kostolík pri Leviciach
Gotické prestavby a úpravy
Gotika nastúpila na Slovensko v polovici 13. storočia. Nástup nového slohu bol spätý s obnovou krajiny po tatárskych nájazdoch, čo sa vo veľkej miere dotýkalo aj sakrálnych stavieb, ktoré vojská ničili. Tieto stavby sa stali predmetom prestavieb a dostavieb. Týkalo sa to najmä kostolov a kláštorov.
V rokoch 1434 až 36 prešla románska stavba významnou gotickou prestavbou. Pôvodná svätyňa bola nahradená novým a väčším presbytériom polygonálneho tvaru, pričom úpravy sa dotkli aj víťazného oblúka.
Kostol Narodenia Panny Márie v Čiernom Brode
Príklady gotických prvkov
- V rokoch 1462 - 1497 bol kostol goticky prestavaný a opevnený kamenným múrom.
- Stredoveký pôvod stavby v exteriéri pripomínajú prakticky len gotické okná s kružbou a zvyšky nástennej maľby svätcov.
- V interiéri sa zachovali gotické klenby vo svätyni a južnej kaplnke, zrejme ranogický portál do sakristie a neskorogotická kamenná krstiteľnica zdobená slepími oslími oblúkmi a mníškami.
- Pomerne veľká ranogotická stavba stojí v dominantnej polohe v obci a môže sa pochváliť viacerými zachovanými prvkami z čias stredoveku, vrátane klenby, portálov či kamennej krstiteľnice.
Ďalšie zaujímavosti
Medzi skvosty sakrálnej architektúry a umelecko-historické pamiatky stredného Považia bezpochyby patrí opevnený areál prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom. Jeho dominantou je kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie a dopĺňajú ho budova prepoštského paláca a prepoštskej kaplnky sv. Jozefa Pestúna.
V interiéri nájdeme okrem iného aj vzácnu bronzovú krstiteľnicu z roku 1390 a gotický oltár sv. Barbory s hodnotnými tabuľovými maľbami.
V podveží nájdeme pôvodnú rebrovú krížovú klenbu s masívnymi rebrami dosadajúcimi na konzoly v tvare štvrťkruhu a dva zamurované náhrobné kamene. Jeden z nich, s reliéfom zdobeného dvojitého kríža, patrí medzi najstaršie na celom Spiši.
Kostolík na vyvýšenine nad riekou evokuje starobylosť osídlenia tejto lokality a predstavuje výraznú dominantu krajiny.
Tieto stĺpiky sú len novodobé kópie vyrobené na základe stĺpikov okien v Spišskej Kapitule a Spišskom hrade z 13. storočia.
Požiar v roku 1794 značne poškodil celý kostol. Z pôvodného kostola sa zachovala prakticky iba veža. Aj tú však počas prestavby zvýšili o jedno poschodie, z južnej a severnej strany doplnili bočné prístavby a do značnej miery zrušili románsku výzdobu fasád. Ešte začiatkom 19. storočia prebehli úpravy.
Až do čias okolo roku 1500 siaha počiatok Kostola sv. Petra a Pavla. Neogotická úprava z konca 19. storočia zmenila jeho vzhľad.
Na jar v roku 2019 odkryl archeologický výskum pod vedením Petra Tajkova z TU v Košiciach v areáli zaniknutého kláštora kaplnku centrálneho pôdorysu.
Kostolík je fíliou rímskokatolíckej farnosti v Turčianskom Ďure. Od roku 2005 sa tu realizuje obnova a výskum v súvislosti s narušenou statikou. Obec leži približne 13 kilometrov severne od Turčianskych Teplíc. Kostolík stojí na západnom okraji obce na vyvýšenine v areáli cintoríne a je tak voľne prístupný.
Svojím pôvodom je to najstarší banskobystrický kostol, nazývaný tiež hradný, pretože bol súčasťou mestského hradu. V prvej polovici 14. storočia začalo slobodné kráľovské mesto Banská Bystrica stavať nový farský kostol. Z pôvodného hradného kostola z 13 storočia ponechali spodnú časť veže a západné priečelie.
V 15.storočí bol kostol zväčšený prístavbou kaplniek. Na južnej strane bola pred portál pristavená predsieň s rebrovou hviezdicovou klenbou, nad ktorou je empora otvárajúca sa do lode pri organovom chóre a Kaplnka Kristovho tela. Na západnej strane sakristie bola pristavená Kaplnka sv.
Tento chrám, ako aj ostatné bystrické kostoly mesta, sa vtedy zariadili prepychovo. Avšak túto nádheru zničil v roku 1500 veľký požiar, vtedy mesto vyhorelo takmer do tla.
Ešte väčší požiar postihol mesto v roku 1761. Pri požiari sa zrútila klenba vo svätynii v lodi. Klenba v bočných kaplnkách ostala neporušená.
Požiar zničil bohaté stredoveké vnútorné zariadenie i hlavný oltár, ktorý bol údajne gotická archa asi 20 m vysoká. Klenba bola asi o 8 m vyššia ako terajšia.
Pri oprave bol kostol znovu zaklenutý, a to pruskými plackami. Klenba celého kostola je pokrytá maľbou Franza Schmidta zo 70. rokov 18. storočia.
Hlavný oltár je mohutná stĺpová architektúra s obrazom Nanebovzatia Panny Márie od maliara Jána Lukáša Krackera. Štyri bočné oltáre sú jednoduché stĺpové architektúry zo 70. rokov 18.
V Kaplnke Kristovho tela na južnej strane je krídlový gotický oltár z 15. storočia prenesený z Kostola sv. Jakuba, z obce Jakub, ktorá je už súčasťou Banskej Bystrice, zasvätený sv.
Na severnej strane, v Kaplnke sv. Barbory, je krídlový gotický oltár, dielo majstra Pavla z Levoče. V skrini má sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma.
Scény zo života sv. Barbory, patrónky baníkov, sú i na vonkajších stranách krídiel. Oltár je prototyp hlavného oltára Kostola sv.
Zvonku na juhozápadnom nároží je vo veľkej zasklenej nike reliéf znázorňujúci Krista na Olivovej hore, cenná sochárska práca v kameni z konca 15.
Neskorobarokový impozantný organ je zo 70. rokov 18. storočia. Mestská rada v tom čase poverila mladého nadaného Michala Podkonického (syn staviteľa organov Martina Podkonického) na postavenie nového organu.
Bol dokončený v roku 1779 a mal 24 registrov v troch skriniach. Tento organ bol dvakrát prestavovaný. Prvýkrát v roku 1891 Jozefom Angster z Pecs a druhýkrát v roku 1941 firmou Rieger z Krnova. Prerobili ho na elektricko-pneumatický, má 4 manuály a 55 registrov v dvoch skriniach.
Bohatú výzdobu tvorí hrajúci kráľ Dávid, sv.
Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej postavili v prvej polovici 12. storočia. Využitý bol kamenný materiál rímskej hrobky či inej stavby z 2. storočia.
Okolo roku 1220 kostolík rozšírili západným smerom, pričom ako stavebný materiál už použili tehly. V novovybudovanej západnej časti lode postavili aj emporu a na ňu nadväzujúcu vežičku.
Vzhľadom na rozšírenie bol vytvorený aj nový južný vstup do lode. Koncom 13. storočia prešiel kostol aj obec do vlastníctva Klaristiek.
Klaristky v rokoch 1364 až 1370 obnovili kostol a prestavali ho v gotickom slohu. Počas prestavby nahradili pôvodnú aspidu väčším polygonálnym presbytériom.
V rokoch 1490 - 1525 bolo presbytérium zaklenuté sieťovou klenbou. Počas stavovských povstaní kostol utrpel značné škody.
Od roku 1634 prešiel kostol pod správu kalvínov. Tí ho nepoužívali, nechali chátrať a dokonca rozoberali na stavebný materiál.
1706 prešiel opäť pod správu Klaristiek a v roku 1713 ho zrekonštruovali a zbarokizovali.
Koncom 18. a 19. storočia bol zamurovaný mladší románsky portál na južnej strane a nový vstup bol vytvorený na západnom priečelí pod vežou. Sakristia bola premiestnená z južnej na severnú stranu.
V polovici 19. storočia dostal kostol novú strechu. V roku 1976 sa uskutočnila odborná rekonštrukcia kostola, v rámci ktorej boli odkryté románske a gotické okná a ďalšie pôvodné architektonické prvky.
Zrušenú románsku emporu osvetľovali 2 okná. Jedno na západnom priečelí a druhé na južnej stene. Na južnej strane bolo románske štrbinové okno.
Zaujímavosťou je aj gotické okno s kružbou v tvare mníšky.
Pôvodnú stavbu zbúrali v prvej polovici 15. storočia po príchode augustiniánov. Súčasná podoba kostola je výsledkom dvoch barokových prestavb, počas ktorých priestor osemuholníkovej haly rozdelili arkádami na centrálnu a dve bočné lode.
Z tohto obdobia pochádza aj výnimočne bohatý a ozdobný interiér, ktorý sčasti rešpektuje gotickú architektúru.
Počas opravy kostola v roku 1872 pri stavbe predsiene mali objaviť základy južnej románskej veže, čo malo dokazovať dvojvežovú bazilikálnu dispozíciu románskej stavby.
Pri týchto prácach našli aj podstavec krstiteľnice s reliéfom levov (v staršej literatúre sa popisuje ako torzo kamenného stĺpika), ktorý na Slovensku nemá obdoby.
Dlhé desaťročia po svojom objave slúžil ako podstavec pod kvetináč.
Novší archeologický výskum v roku 2005 odkryl pri románskej veži základy severozápadného nárožia lode a časti severnej steny.
Tento objav spochybnil v staršej literatúre uvádzanú dispozíciu trojloďovej baziliky. Podľa najnovších poznatkov išlo skôr o jednoloďovú stavbu s predstavanou západnou vežou, ktorý bol ešte v priebehu 13., resp. 14.
Spomínaný podstavec s reliéfom štyroch stojacich levov vystavujú v Podjavorinskom múzeu v Novom Meste nad Váhom, len pár sto metrov od miesta nálezu.
Existujú indície, že na mieste románskej stavby stál ešte starší, ranorománsky, možno až predrománsky kostol.