Gréckokatolícka farnosť Stakčín: História a súčasnosť

Gréckokatolícka farnosť v Stakčíne má bohatú a zložitú históriu, ktorá odráža širšie dejiny gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Táto cirkev prešla obdobím rozkvetu, ale aj ťažkým obdobím útlaku počas komunistického režimu. V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti Stakčín, jej vývoj a súčasný stav.

Gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Stakčíne

Založenie a rané obdobie farnosti

Prvý záznam o farárovi v Stakčíne pochádza z urbára humenského panstva z roku 1601, ktorý bol pravoslávneho vyznania. Po vyhlásení Užhorodskej únie (1646) obyvatelia Stakčína najneskôr na prelome 17. a 18. storočia prijali katolícke vierovyznanie.

Písomné zmienky o gréckokatolíckej farnosti v Stakčíne sú súčasťou záznamov latinských jágerských biskupov z 18. storočia. V roku 1726 podpísal stakčínsky farár Prokop Grinevič (Horenovics, Hrinyovics), text tzv. Zamočského vyznania viery a akceptoval závery spomenutej synody, ktorá sa konala v roku 1720 v meste Zamość.

V súpise chrámov a fár časti severného Zemplína Jágerského biskupstva z roku 1733 je zmienka o tom, že v obci sa nachádza „väčší drevený chrám, vybavený najpotrebnejším“.

V podobnom súpise farností Šariša a Zemplína z roku 1746 sa opäť spomína drevený chrám, ktorý je v dobrom stave, stakčínskym farárom bol v tom čase Alexej Csanás, ktorý tu pôsobil už od roku 1731.

Podľa kanonickej vizitácie mukačevského biskupa M. M. Olšavského z roku 1750 tu bol stále farárom Alexej Csanás chrám bol drevený, zasvätený bol sviatku Narodenia Ježiša Krista, v dobrom stave s dvoma zvonmi. Na spoveď chodilo 282 veriacich, gazdov bolo 30.

V roku 1772 bol v Stakčíne postavený nový murovaný chrám, pričom zároveň došlo aj k zmene patrocínia, ktoré ostalo až do súčasnosti: Ochrany Presvätej Bohorodičky. Chrám bol vybudovaný z darov miestnych veriacich a patróna grófa Stephana Wenckheima.

V roku 1796 bol štátnou správou prevádzaný tzv. jozefínsky regulačný súpis farností, v ktorom sa uvádza, že farnosť v Stakčíne „existuje od nepamäti“, je začlenená do hostovického dekanátu, patronátne právo nad farnosťou má Ladislav Szirmay. Chrám je murovaný drevený (!), s kapacitou 500 ľudí. Fara je drevená, postavená v roku 1782.

V rokoch 1814 - 1815 prebehlo tzv. „predprešovské zisťovanie“, tzn. súpis gréckokatolíckych farností pred vznikom Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva, ktoré na základe kráľovského príkazu inicioval košický rímskokatolícky biskup. Tento súpis opakuje a dopĺňa predchádzajúce súpisy, v prípade Stakčína prináša nasledujúce údaje: Patronátne právo nad farnosťou má Andrej Dessöwffy. Chrám je gréckokatolíckeho obradu, bol postavený starostlivosťou gréckokatolíkov, má dva zvony, ktoré boli taktiež zadovážené vlastnou starostlivosťou a nákladmi miestnych farníkov. V obci pôsobí iba gréckokatolícky farár, všetci veriaci sú gréckokatolíci okrem 14. rímskokatolíkov ustanovených na desiatkovej stanici.

Začiatkom 19. storočia sa tu usadzujú obyvatelia rímskokatolíckeho vierovyznania, ktorí pracovali predovšetkým na majeri, lesnej správe a v sklárni. Ich počet narástol po prvej svetovej vojne príchodom poľských robotníkov na parnú pílu. Veľmi silnú komunitu tvorili obyvatelia židovského vierovyznania.

Obdobie Československa a vplyv pravoslávneho hnutia

Počas celej existencie Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva bol Stakčín gréckokatolíckou farnosťou s dvoma filiálkami - Jalová a Stakčínska Roztoka. Po vzniku Československa sa v obci v 20. rokoch prejavilo pravoslávne hnutie. Iniciátormi boli nespokojní veriaci farnosti, ktorí protestovali proti spôsobu výberu kobliny a rokovinymiestnym gréckokatolíckym kňazom Alexijom Petrašovičom. V roku 1925 väčšia časť pôvodne gréckokatolíckych veriacich pod vedením starostu a členov obecnej rady vystúpilovo farnosti stabilizovala, a aj keď časť obyvateľov ostala pravoslávna, veľká časť sa vrátilanaspäť do gréckokatolíckej cirkvi.

Likvidácia gréckokatolíckej cirkvi a obdobie útlaku

Po skončení II. svetovej vojny sa však v Stakčíne opäť skomplikovala náboženská situácia. V júni roku 1945 pravoslávni veriaci v Stakčíne násilne odobrali gréckokatolíkom ich chrám, pričom na pravoslávie opätovne prestúpilo viacero gréckokatolíckych veriacich.

Keďže pravoslávni chrám nevrátili ani po viacerých výzvach gréckokatolíckeho biskupského ordinariátu, biskup P. Gojdič sa dokonca v tejto záležitosti obrátil aj na Okresný národný výbor v Snine. Ten však na jeho žiadosť vôbec nereagoval, preto biskup následne o vzniknutej situácii informoval Povereníctvo SNR pre školstvo a osvetu. Podobný obsah mal aj ďalší list biskupa, ktorý zaslal Povereníctvu SNR 24. júna 1945. V tomto liste biskup Povereníctvo prosí, aby sa zasadilo za urýchlene riešenie situácie v Stakčíne, pretože podobné prípady nezákonného zaberania gréckokatolíckych chrámov a majetku sa rozšírili do ďalších obcí v sninskom okrese, ako napr. v Pčolinnoma Pichniach.

Aj keď bol gréckokatolícky chrám opätovne vrátený, nebol to trvalý stav. Dňa 22. marca 1950 Okresný národný výbor v Snine zverejnil výmer, v ktorom rozhodol, že dáva Pravoslávnej cirkvi v Stakčíne k užívaniu gréckokatolícku bohoslužobnú miestnosť a to so všetkým zariadením bez náhrady.

Hneď o mesiac prebehol smutne známy tzv. Prešovský sobor, po ktorom bola gréckokatolícka cirkev násilne zlikvidovaná a postavená mimo zákon. Celý majetok gréckokatolíckej cirkvi v Stakčíne (ako vlastne aj celej Gréckokatolíckej cirkvi v Československu) pripadol Pravoslávnej cirkvi.

Posledný gréckokatolícky farár, ktorý pôsobil v obci pred Prešovským soborom, bol Mikuláš Vladimír (1947 - 1950). Ten už 18. apríla 1950 dostal rozhodnutie štátnych orgánov o urýchlenom vysťahovaní sa z fary.

Komunisti sa na akciu dôkladne pripravovali niekoľko rokov. Zriadili špeciálne komisie a návratové výbory na krajskej, okresnej aj miestnej úrovni. Prvý pokus o zrušenie na sneme vo Vyšných Ružbachoch stroskotal. Oficiálne bola gréckokatolícka cirkev zakázaná 28. apríla 1950. Stalo sa tak vo veľkej sále hotela Čierny orol v Prešove na takzvanom Prešovskom Sobore. Minimum z nich boli gréckokatolíci. Aj naďalej však zostala v nemilosti totalitného režimu až do oslobodzujúceho novembra 1989.

Nenávisť voči gréckokatolíckej cirkvi síce zúrila na našom území už pred osudným rokom 1950, keď ju zlikvidovali, no skutočné okovy jej štátna moc nasadila až po komunistickom prevrate. Akcia P, známa aj ako Akcia Pravoslavizácia, bola premyslená a systematická, podieľali sa na nej vysokí štátni úradníci, no tiež tí, ktorí mali k veriacim najbližšie - samotní duchovní.

Ako prebiehala Akcia P v Československu? Dozviete sa v krátkom videu:

Spolu s núteným a násilným odsunom rehoľníkov v apríli 1950 (Akcia K) a internáciou ženských reholí v auguste toho istého roka (Akcia R) sa oficiálny zákaz gréckokatolíckej cirkvi zaradil medzi pamätné udalosti demonštrujúce obludnosť komunistického režimu a jeho nenávisť voči akémukoľvek náboženstvu.

Prečo práve gréckokatolíci?

Na otázku, prečo sa komunisti rozhodli tvrdo a okato zakročiť voči gréckokatolíkom, existuje viacero odpovedí. Súvisia s pozíciou tejto cirkvi v rámci Československa aj s jej samotnými predstaviteľmi. Ako píše Jozef Coranič v publikácii Cirkev v okovách totalitného režimu , komunisti videli v Akcii P príležitosť demonštrovať silu a zároveň prispieť k rozvratu a oslabeniu katolíckej cirkvi ako takej. Ich konečným cieľom bol totiž zánik všetkých cirkví a ateizácia spoločnosti.

K zrušeniu gréckokatolíckej cirkvi prispela jej „podobnosť“ s pravoslávím. Z laického a nezainteresovaného pohľadu je jediným výrazným rozdielom uznávanie, respektíve neuznávanie pápeža. Zatiaľ čo pre gréckokatolíkov je najvyšším predstaviteľom rímsky pápež, pre pravoslávnych je to ekumenický patriarcha. Komunisti tak chceli dosiahnuť „bezbolestný“ prechod veriacich z jednej cirkvi do druhej s cieľom oslabiť vplyv Vatikánu.

Pravoslávna cirkev bola navyše oproti gréckokatolíckej v inej pozícii aj vo vzťahu k centru ZSSR - k Moskve. Štátna moc v Rusku jej ešte pred rokom 1950 ponúkla pomoc a spoluprácu, za ktorú očakávala protislužby. Vtedajší patriarcha Alexej sa nechal zviesť vidinou rozšírenia vplyvu, avšak neuvedomoval si, že komunsiti chcú zlikvidovať všetky cirkvi a pravoslávie využijú iba ako nástroj na dosiahnutie svojho cieľa.

„Moskva tretí a posledný Rím,“ aj toto starobylé heslo podľa autora knihy Dejiny gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v rokoch 1945 - 1989 Petra Šturáka ilustrovalo ciele, ktoré vyzerali pre pravoslávnych napohľad lákavo. A tak sa vytvorila dokonalá pôda pre expandovanie náboženstva, ktoré bolo dočasne schodnou cestou aj pre komunistov.

Akcia P alebo Akcia Pravoslavizácia bola komunistami riadená likvidácia gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Zasiahla viac ako 225-tisíc ľudí hlásiacich sa ku gréckokatolíckej viere v Prešovskom a Košickom kraji.

Desiatky cirkevných predstaviteľov sa odmietli podriadiť vôli mocných. Za odpor zaplatili slobodou či dokonca životom. Vo väzení zažili fyzické a psychické mučenie. Skutočne rehabilitovaní boli až po oslobodzujúcom roku 1989.

Obnova farnosti po roku 1989

K obnove gréckokatolíckej farnosti v Stakčíne došlo až po celospoločenských zmenách v Československu po roku 1990. Stakčínskych veriacich, ktorí sa stále hlásili ku gréckokatolíckemu vierovyznaniu, postupne spravovali excurendo kňazi z blízkej Kolonice: Štefan Ištvaník CSsR (1990), Štefan Kitľan CSsR (1991 - 1992) a Peter Geletka (1992 - 1994).

Prvý murovaný gréckokatolícky chrám s patrocíniom Ochrany Presvätej Bohorodičky bol postavený v roku 1772 bez veže. V tomto roku bola postavená aj fara. Veža k chrámu bola pristavaná na začiatku 19. storočia, v roku 1872 bol chrám rekonštruovaný. V druhej svetovej vojne bol chrám v značnej miere poškodený, predovšetkým vonkajšie múry, ako to vyplýva z protokolu dekanskej vizitácie farnosti zo dňa 17. marca 1948. Po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950 bol chrám v roku 1957 zbúraný. Na jeho pôvodných základoch bol postavený nový gréckokatolícky chrám až v roku 1994, opäť zasvätený Ochrane (Pokrovu) Presvätej Bohorodičky.

Sväté misie v Gréckokatolíckej farnosti Stakčín

Súčasnosť farnosti

Gréckokatolícka farnosť Stakčín je súčasťou protopresbyterátu Snina. Farským chrámom je Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky z roku 1994. K farnosti patria aj filiálky Jalová a Stakčínska Roztoka.

V súčasnosti je správcom farnosti o. Peter Demjanovič.

Farnosť aktívne organizuje rôzne podujatia pre veriacich, ako napríklad detský ples, sväté misie a púte. Veriaci sa stretávajú na modlitbách matiek a zapájajú sa do rôznych aktivít farnosti.

Na siedmu nedeľu po päťdesiatnici 19. Júla prijal pozvanie farského spoločenstva v Stakčíne otec Maroš Prejsa _ Sninský protopresbyter, ktorý bol hlavným slúžiteľom sv. liturgie.

Piata nedeľa po Päťdesiatnici sa niesla vo veľkom očakávaní pre šesť detí nášho farskéhospoločenstva, ktoré pri slávnostnej svätej liturgií o 10:30 hod.

2. februára 2019 sa uskutočnil vo farnosti Stakčín už 4. ročník detského plesu. Deti a mládež sa o 16:00 hod. zišli v kultúrnom dome v Stakčíne. Všetkých privítal otec Peter Demjanovič a začali sme spoločnou modlitbou Otčenáš, prijali sme požehnanie od rímskokatolíckeho kaplána o. Františka Petrušku a všetkých prišiel pozdraviť o. Ján Gliganič pravoslávny duchovný v Stakčíne. Takmer sedem hodín sme sa mali možnosť zabaviť. Po prvom kole tanca si deti mohli zasúťažiť a získať rôzne ceny. Účastníci detského plesu, ktorých tento rok bolo 130 detí a mladých, sa mohli tešiť na bohatú tombolu. Viac než 60 cien potešili mnohých výhercov.

V gréckokatolíckej farnosti Stakčín sa v dňoch od 18. do 26. januára 2020 konali sväté misie. Otcov misionárov privítal správca farnosti o. Peter Demjanovič. Tento požehnaný čas viedli otcovia redemptoristi o. Jozef JurčenkoCSsR a o. Jozef Kišák CSsR. Hlavným poslaním otcov misionárov bolo obnoviť a prehĺbiť živú vieru v Boha. Plný chrám počas týchto dní potvrdzoval, že aj táto farnosť potrebuje obnoviť ducha skrze novú evanjelizáciu. Nádhernú atmosféru tohto požehnaného času dopĺňal detský zbor, a taktiež zbor matiek. Program počas ôsmich dní bol veľmi bohatý. Pozostával zo svätých liturgií s misijnými kázňami pre všetkých, z molebenov, obnovy krstných sľubov, sviatosti pomazania chorých, obnovy manželských sľubov, adoráci epred vystavenou sviatosťou s odprosovaním za hriechy farnosti, stavovských stretnutí s deťmi, mládežou, katechézami v miestnej škole stretnutiami s mužmi a ženami, s prednášaním prosieb a poďakovaní veriacich pred ikonou Matky Ustavičnej Pomoci a v neposlednom rade z návštevy chorých. Samozrejme nechýbala ani sviatosť zmierania a duchovné rozhovory. Nedalo sa nevšimnúť ako Boh počas týchto svätých misií prinášal pokoj do sŕdc ľudí a upevňoval ich vieru. Veľmi silným momentom bola krížová cesta s nesením misijného kríža cez dedinu, počas ktorej sme vydávali svedectvo o milujúcom Kristovi. Otcovia misionári na záver povzbudili veriacich, aby sa nebáli, pretože nič sa nekončí. Vyzývali ľudí k tomu, aby všetko čo zažili a počuli, začali žiť vo svojom každodennom živote.

V nedeľu 3. novembra slávil vo filiálnej obci Stakčínska Roztoka archijerejskú svätú liturgiu otec arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ, pri ktorej posvätil obnovený Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky. Posviackou chrámu sa zavŕšilo dielo náročných prác, obnovy miestneho chrámu. Po privítaní otca arcibiskupa starostom obce MVDr. Jánom Stošekom, sa za prítomnosti protopresbytera sninského protopresbyterátu Maroša Prejsu, kňazov a veriacich, začal obrad posvätenia a archijerejská svätá liturgia v cirkevnoslovanskom jazyku. Vladyka Ján zdôraznil v homílii veriacim, aby tak ako sa starajú o chrám, ktorý obnovili a skrášlili, aby sa starali aj o chrám svojho tela a aby ich viera rástla. Pred ukončením slávnosti miestny správca farnosti Peter Demjanovič poďakoval otcovi arcibiskupovi, že prijal pozvanie a prišiel povzbudiť svoj veriaci ľud. Slávnosť sa ukončila záverečným myrovaním.

V sobotu 12. októbra 2019 sa zišlo na Základnej škole v Uliči desať tímov Sninského protopresbyterátu na futbalovom turnaji farností. Začali sme modlitbou, ktorú viedol o. Peter Demjanovič a potom prebiehali samotné zápasy. V kategórií mladších o víťazstvo zápasili tímy farností Hostovice, Snina - Brehy, Stakčín, Stakčínska Roztoka, Jalová a Ulič. V staršej kategórii sa stretli tímy farností Klenová, Ladomírov, Stakčínska Roztoka a Ulič. Najpočetnejším tímom boli zastúpené farnosti Stakčín a Hostovice. V kategórií mladších zvíťazila farnosť Ulič a v staršej kategórii farnosť Stakčín. Duchovní otcovia jednotlivých zúčastnených farností na záver víťazným tímom odovzdali pamätné diplomy, medaily a víťazné poháre.

V sobotu 19.10.2019 sa v chráme Ochrany Presvätej Bohorodičky v Stakčíne konala duchovná obnova matiek z modlitbového spoločenstva „Modlitby matiek.“ Duchovná obnova sa začala sv. spoveďou, svätou liturgiou a pokračovala katechézami od duchovného otca Petra a otca Martina Krišša, ktorý je správcom farnosti v neďalekom Ladomírove.

Vývoj počtu gréckokatolíckych veriacich v Stakčíne

Nasledujúca tabuľka zobrazuje vývoj počtu gréckokatolíckych veriacich v Stakčíne a celej farnosti v priebehu času:

Zdroje:

• Údaje o počte obyvateľov gréckokatolíckeho vierovyznania pre jednotlivé roky sú z nasledujúcichprameňov:

Zoznam farárov a správcov farnosti

1726 - ? Prokop Grinevič; 1746 - ? Alexej Chanás; 1788 - 1792 Ján Chanás; 1803 - 1816 Vasiľ Duchnovič; 1816 - 1818 Demeter Gerbery; 1818 - 1821 Ján Gerbery; 1821 - 1822 Vasiľ Gerzanič - excurendo z Pakostova; 1822 - 1831 Ján Demjanovič; 1832 - 1857 Michal Starecký; 1857 - 1903 Jozef Viravec; 1903 - 1926 Alexej Petrašovič; 1926 - 1944 Eduard Vladimír; 1945 - 1947 Eugen Dohovič; 1947 - 1950 Mikuláš Vladimír; 1990 - 1990 Štefan Ištvaník CSsR - excurendo z Kolonice; 1990 - 1991 Štefan Kitľan CSsR - excur. 1995 - 2003 Peter Tremko; 2003 - 2003 Peter Tremko - excur. zo Sniny; 2003 - 2016 Juraj Voroňák; 2016 - ?

tags: #greckokatolicka #farnost #stakcin