V Katolíckej cirkvi majú sväté prijímanie a omša centrálny význam. Sú zdrojom milostí, posily a pokoja pre veriacich. Účasť na svätej omši a prijímanie Eucharistie sú dôležité pre duchovný život každého katolíka. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty svätého prijímania a omše, vrátane ich platnosti, podmienok účasti a významu v živote veriacich.
Význam svätej omše a Eucharistie
Svätá omša je ustavičná obeta nového zákona, pri ktorej sa Pán Ježiš obetuje svojmu Nebeskému Otcovi pod spôsobmi chleba a vína. Eucharistia je skutočné telo a krv Pána Ježiša pod spôsobmi chleba a vína. Sviatosti oltárnej prislúcha poklona, lebo je v nej prítomný Ježiš Kristus, vtelený Boh. Ježiš je prítomný vo Sviatosti oltárnej celý a nerozdelený tak ako pod spôsobom chleba aj pod spôsobom vína. V každom kúsku chleba a v každej kvapke krvi je prítomný celý Ježiš Kristus.
Pán Ježiš ustanovil svätú omšu pri poslednej večeri, vtedy keď ustanovil Sviatosť oltárnu. Ježiš ustanovil sv. omšu preto aby túto obetu, ktorú vykonal na kríži sprítomňoval v každom čase a na každom mieste až do konca sveta a aby sme mohli získať Božiu milosť.
Pri svätom prijímaní prijímame skutočné telo a krv Pána Ježiša od spôsobmi chleba a vína. Sväté prijímanie rozmnoží v nás milosť posväcujúcu, dáva nám nárok na milosť pomáhajúcu, oslabuje našu náchylnosť k zlému a očisťuje nás od ľahkých hriechov.
Posledná večera, Leonardo da Vinci
Celá omša je z Písma!
Účasť na svätej omši
Každý kresťan katolík je povinný zúčastniť sa na celej svätej omši každú nedeľu a prikázaný sviatok. Nedeľu svätíme tak, že nepracujeme a zúčastníme sa na svätej omši. V nedeľu môžeme pracovať vtedy: ak to duchovní predstavení z dôležitých príčin uznajú za nevyhnutné a ak sa tá práca nedá odložiť.
Príkaz účasti na svätej omši zaväzuje pokrstených v katolíckej Cirkvi alebo do nej prijatých, ktorí užívajú dostatočne rozum a dosiahli siedmy rok života. Povinnosť účasti na svätej omši zaväzuje v každú nedeľu a v každý prikázaný cirkevný sviatok (je ich deväť).
Dôvody neúčasti na svätej omši
Existujú situácie, kedy je účasť na svätej omši nemožná. Medzi takéto dôvody patria:
- Fyzická a morálna nemožnosť: vážna choroba alebo náhla nevoľnosť, teploty, zvýšený tlak, nedostatočné užívanie rozumu (napr. človek sa nahlas rozpráva sám zo sebou), psychické choroby a stým súvisiace nebezpečné sklony (človek vynecháva tabletky) a pod.
- Neprítomnosť kňaza na mieste, kde žijem.
- Nevyhnutná cesta (odviesť chorého do nemocnice).
- Škoda na majetku.
- Nutná práca.
- Nedostatočný odev.
Ľudia zvyknú vravieť, že Boh je všade a preto nemusia chodiť do kostola. Modliť sa môžu aj doma. Iní zase ospravedlňujú svoju neprítomnosť na svätých omšiach v nedeľu, kvôli ľuďom, ktorí tam chodia. Mladí ľudia zvyknú hovoriť, že do kostola chodia len chorí a starí ľudia, teda tí, čo im niečo je.
Sobotná omša s nedeľnou platnosťou
Medzi veriacimi je rozšírený názor, že sobotná omša s nedeľnou platnosťou je určená pre tých, ktorí musia nedeľu stráviť v práci alebo sa z iného, vážneho dôvodu nemôžu zúčastniť na bohoslužbe v nedeľu. Vec sa má tak, že v sobotu večer je už nedeľa, ako keď aj slávnosť sa začína večer predchádzajúceho dňa. Ide o súvis so židovským vnímaním času, kde sa deň začína večerom predchádzajúceho dňa.
Svätiť nedeľu je zákon daný Stvoriteľom, ako by nám pripomenul aj svätý Tomáš Akvinský. „Lex divinitus posita je daný najvyššou autoritou a je zakotvený vo Svätom písme, ale tiež zapísaný v ľudskej DNA. Dôležité je, aby turistika neprekážala vo vzdávaní kultu Bohu a prispievala k odpočinku. Pri posudzovaní skutkov je tiež veľmi dôležitý aj úmysel konajúceho. „Celú problematiku musíme vnímať aj v kontexte prvých dvoch prikázaní. Kto dá Pána Boha na prvé miesto v živote, dáva aj ostatné veci na to správne miesto. Je tiež dôležité sa spýtať, ako konkrétna aktivita ovplyvňuje môj vzťah s Bohom a blížnym.
Podľa viacerých liturgistov je to pápež Pius XII. apoštolskou konštitúciou Christus Dominus z roku 1953. Tento dokument ustanovuje novú prax eucharistického pôstu, ale povoľuje aj sväté omše v inom čase ako ráno. V úvode dokumentu sa Pius XII. Odvoláva sa aj na tradíciu prvých nedeľných vešpier, ktoré sa slávia tiež v sobotu večer.
V starovekom svete nemerali čas chronometrami, ktoré máme k dispozícii dnes a neurčovali našich 24 hodín. Podľa židovských zákonov „šabbat“ je deň odpočinku a slávenia, ktorý sa začína v piatok pri západe slnka a končí sa v sobotu po zotmení.
Veľkonočná vigília
Sv. omsa v sobotu je platna na nedelu, ked ste boli po 17hodine.Skôr nie.
Sviatosti a ich význam
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť, ktorou sa stávame Božími deťmi a členmi Cirkvi. Medzi účinky krstu patrí: stávame sa Božími deťmi, stávame sa členmi Cirkvi, odpúšťajú sa nám všetky hriechy aj dedičný hriech a dostávame Božiu milosť pomáhajúcu a posväcujúcu
Sviatosť zmierenia je sviatosť, v ktorej nám Boh cez kňaza odpúšťa hriechy spáchané po krste. Keď sa vyspovedáme odpustia sa nám hriechy a dostaneme Božiu milosť, ktorú sme svojimi hriechmi stratili.
Sobáš s omšou alebo bez nej?
Mnohí veriaci sa zamýšľajú nad tým, či je cirkevný sobáš platný, ak sa koná bez omše. V katolíckej cirkvi ide o sviatosť, podobne ako krst alebo birmovka. To, či je sobáš s omšou alebo bez nej, nie je podstatné pre jeho platnosť. Ak sa rozhodnete pre sobáš bez omše, odporúča sa krátko predtým, napríklad v piatok, ísť na spoveď a prijímanie.
Ak je sobáš s omšou, tá býva s platnosťou na nedeľu, čo znamená, že v nedeľu "nemusíte" ísť do kostola, a to platí aj pre hostí. Dôležité je tiež zistiť, či môžete ísť obaja počas obradu na prijímanie, čo je potrebné dohodnúť s kňazom. V niektorých farnostiach sa sobáše konajú bez omše z organizačných dôvodov.
Organizácia sobáša s omšou a bez nej sa veľmi nelíši, s výnimkou toho, že v druhom prípade nemáte obetovanie. Prijímanie však môžete dostať vy aj vaša rodina, ak chcete. Čo sa týka trvania, sobáš bez omše trvá približne 20 minút, s omšou 40 minút. Prijímanie sa však za určitých okolností môže vypustiť, a vtedy sa kňazi pýtajú, ako je na tom aj ostatná rodina. Ak by mohol ísť čo i len jeden človek z celého svadobného zhromaždenia, nemali by ste ho vynechávať.
Je dôležité, aby ste sa rozhodli podľa toho, ako to cítite vy a váš partner. Boh bude prítomný či s omšou alebo bez omše, a je to vaša svadba. Ak váš partner nemá všetky sviatosti, môžete mať sobáš normálne s omšou.
Cirkevný sobáš
Podmienky platnosti katolíckeho manželstva
Katolícke manželstvo je ustanovené Bohom a trvá raz a navždy. Rozvod v civilnom zmysle slova v Cirkvi de facto neexistuje. Avšak, za určitých okolností môže cirkevný súd vyhlásiť katolícke manželstvo za neplatné.
Medzi prekážky, ktoré môžu spôsobiť nulitu manželstva, patria:
- Nedostatočný vek (kán. 1083).
- Trvalá impotencia niektorého z partnerov (kán. 1084).
- Existencia platného manželského zväzku predchádzajúceho manželstva (kán. 1085).
- Ak je jedna zo stránok nepokrstená (kán. 1086).
- Posvätný rád, z doživotného sľubu čistoty v rehoľnom inštitúte (kán. 1078 § 2) a prekážka pochádzajúca z vraždy manželského partnera (kán. 1090).
Ďalšou príčinou nulity manželstva môže byť nedostatočný manželský súhlas, ktorý môže byť spôsobený nedostatkom užívania rozumu (kán. 1095 bod 1), vážnym nedostatkom úsudku ohľadom manželských práv a povinnosti (kán. 1095 bod 2) alebo neschopnosťou prijať manželské povinnosti (kán. 1095 bod 3). Manželský súhlas musí byť slobodný a vedomý, a ak je vynútený zvonka (kán. 1103), spôsobí pred Cirkvou nulitu manželského zväzku.
Je dôležité rozlišovať medzi manželstvami nešťastnými a manželstvami neplatnými. Nešťastné manželstvá sú tie, ktoré boli platne uzavreté, ale na ich pozadí stojí zvyčajne neovládnutá ľudská slabosť. Naopak, neplatné manželstvá sú tie, pri ktorých v čase uzavretia chýbal niektorý z podstatných prvkov platného manželského súhlasu.
Odpustky a ich význam
Odpustky sa v Cirkvi tesne viažu s účinkami sviatosti pokánia a súvisia s odpustením hriechov. Odpustky oslobodzujú čiastočne alebo celkom od časných trestov za hriechy. Odpustky sa dotýkajú časného následku hriechu, ktorý sa prejavuje napríklad ubližovaním svojej rodine.
Na získanie odpustkov je potrebné splniť určité podmienky, ako napríklad sviatostná spoveď, sväté prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca, zrieknutie sa každého hriechu a vykonanie skutku, s ktorým je odpustok spojený.
Disciplína pôstu a zdržiavania sa mäsa má v kresťanstve dlhú tradíciu. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia, počas ktorých si pripomíname utrpenie a smrť Ježiša Krista na kríži. Pôst a zdržiavanie sa mäsa nás má vnútorne dotknúť a viesť k pokániu.
Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje každého od 14. roku života a zákon pôstu zaväzuje každého od 18. do 60. roku života. Pôst sa má zachovať na Popolcovú stredu a Veľký piatok, a spočíva v tom, že sa môžeme raz za deň dosýta najesť a dva razy zajesť si. Pri pôste je dôležité zachovať prirodzenú miernosť a primerane sa nasýtiť.
Neskorý príchod na svätú omšu
Prísť neskoro na svätú omšu je hriech. Svätá omša nie je divadlo, film v kine, žiadne gala predstavenie, koncert, konferencia, akadémia, udalosť, na ktorú sa môže ticho a nebadane vojsť po tom, ako už začala, ale ide o stretnutie s Osobou. Boh čaká konkrétne na teba.
Je jasné, že existujú situácie, ktoré sme úplne nedokázali predvídať. Pokazené auto, na ceste som sa zdržal kvôli nehode, na prahu domu moje dieťa dostalo záchvat hnevu a muselo sa upokojiť. Môže sa to stať každému a potom to nie je hriech. Je to zrejmé, pretože hriech musí byť naším rozhodnutím, aktom vôle. Nie je to hriech, keď nemáme na situáciu žiadny vplyv. Stalo sa to. Ale buďme úprimní sami k sebe - väčšina nášho oneskorenia je jednoducho kvôli našej nedbalosti, to znamená z neúcty. Nedostatok rešpektu voči druhému je hriech. O to viac neúcta voči Bohu.
Pretože ak viem, čo sa tam deje, čo sa v Ňom deje a čo mi dáva, potom neexistuje pre mňa žiadna možnosť, že budem meškať. Naopak, pokúsim sa prísť o chvíľu skôr. Takže sa nepýtaj neustále či môžeš a koľko môžeš meškať, jednoducho choď z domu o pätnásť minút skôr a na začiatku omše Pánovi povedz: Som tu z lásky k Tebe Ježišu, pretože Ty stojíš za to.
Tabuľka miest konania omší v Bratislave
Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad miest konania omší v Bratislave s platnosťou na nedeľu a počas sviatkov:
| Miesto konania | Nedeľa a sviatky | Pondelok - Sobota | Prikázaný sviatok v pracovný deň |
|---|---|---|---|
| AlžbetínkyKostol sv. Alžbety, Špitálska ul. | 7.00, 9.00, 18.00 | 6.00 Po-Pia, 7.00 a 18.00* So 6.00, 16.00, 18.00 | deň pred sviatkom |
| BlumentálKostol Nanebovzatia Panny Márie, Florianské námestie | 6.00, 7.30, 9:00, 10:30, 12.00, 16.30, 18.00(M), 19:00 | 5.45, 6.30, 18.00* 16.30 Po-Pia | 5.45, 6.30, 10.30, 16.30, 18.00, 19.0016.30 |
| Dóm sv. MartinaKapitulská ul. | 7.45(N), 9.00(L), 10.30(S)12.00 | 12.00 | 12.00 |
| DominikániKalvária - Kostol P. M. Snežnej | 7.30, 9.00, 11.00, 17.00 | 7.00, 18.00* | 7.00, 18.00 |
| Farnosť Najsvätejšej TrojiceKostol TrinitárovŽupné Námestie | 7.00, 9.00(L), 10.30, 12.00,(1. Ne. detská), 20.00 | 7.00, 17.30*, 12.00 (1. Pia. a zvyk. sviatky) | 7.00, 10.30, 12.00, 17.30, 20.00 |
| FrantiškániKostol Zvestovania,Franiškánske námestie | 9.00(M), 10.30(det.) 12.00(S), 16.30 nepočuj. 18.30(S) | 8.00(M), Po, Ut, 18.00(M), St., Štv., Pia., 9.00(S), 19.30*(S), (Str. mládež) | 8.00(M), 9.00, 18.00(M), 19.30 |
| JezuitiKostol Najsvätejšieho Spasiteľa,Hlavné námestie | 7.00, 9.00, 11.00, 16.30, 18.00 | 6.30, 15.15, 16.30, 18.00* | 6.30, 15.15, 16.30, 18.00 |
| KapucíniKostol sv. ŠtefanaŽupné námestie | 5.15, 6.00, 8.00, 9.30, 11.00, 17.00, 19.00 | 5.15, Po-Pia, 6.00, 17.00* (17.00 Pia det.), 19.00* (19.00 Pia mládež.) | 5.15, 6.00, 8.00, 17.00, 19.00 |
| Milosrdní bratiaKostol Navštívenia Panny MárieNámestie SNP | 9.30 | 8.00 Po-So, 18.00 Po-Pia | 8.00, 18.00 |
| Modrý Kostol sv. AlžbetyBezručová ul. | 8.00, 9.00, 10.00, 11.00, 18.00 | 7.00, 18.00* | 7.00, 8.00, 16.00, 18.00 |
| RedemptoristiKostol sv. Cyrila a MetodaPuškinova ul. |