Ťažko by sme na svete hľadali miesto, ktoré toho tak veľa zažilo ako Jeruzalem. Od nepamäti sa tu odohrávali príbehy vpísané do kníh aj pamäti ľudí. Každý, kto sem príde, sa po chvíli rozpamätá a cíti, akoby tu už niekedy predtým bol. Jeruzalem so svojimi starými uličkami, hradbami, ľuďmi, kostolmi, mešitami a atmosférou sa zdá, že ani nepatrí na tento svet. Je v tom kúsok pravdy, Jeruzalem bol vždy o niečo viac, nie nadarmo sa o ňom hovorí ako o Svätom mieste. Rozmýšľali ste už o návšteve tohto miesta?
Turista v Jeruzaleme nenájde krajší pohľad na Staré mesto. To sa ukrýva za hradbami, z neho vytŕčajú vežičky chrámov, minarety mešít, kríže či polmesiace a v diaľke sa dvíha moderná zástavba. Najlepšie je prísť na Olivovú horu v prvý deň ráno, keď slnko nádherne osvetľuje mesto a nechať sa unášať predstavami o tom, čo sa v posvätnom meste deje.
Chrámová hora: Miesto mnohých príbehov
Pre návštevníkov Jeruzalemu vedie na Chrámovú horu len jeden vchod, neďaleko Múru nárekov. Vstup býva otvorený na niekoľko hodín doobeda a potom zase poobede. Chrámová hora je miestom spojeným s viacerými príbehmi. Na mieste, kde dnes stojí symbol mesta Skalný Dóm s nezameniteľnou zlatou kupolou vraj vzal Boh hlinu, aby sformoval Adama. Na skale mal Abrahám obetovať Izáka, mala tu byť položená Archa Zmluvy, kedysi tu stál slávny Šalamúnov chrám a v 7. storočí odtiaľto vyletel prorok Mohammed na nebesia. Toľko príbehov na tak malom kúsku by sme inde márne hľadali.
Skalný Dóm tvorí panorámu mesta už viac než 13. storočí, kedy sa ho rozhodol postaviť kalif Abd al-Malik, no poslednú väčšiu prestavbu má na svedomí osmanský sultán Sülejman Nádherný v 16. storočí. Jedna z najznámejších pamiatok Jeruzalema sa nachádza na samom okraji Chrámovej hory. Na svete nie je pre Židov posvätnejšie miesto ako táto kamenná stena, ktorá dostala časom meno „Múr Nárekov“.
Po tom, ako v roku 70 nechali Rimania zničiť židovský chrám, sa Židia báli vstúpiť na horu, aby náhodou nevošli do posvätného miesta a preto sa začali zhromažďovať priamo pri múre. Je zaujímavé sledovať prichádzajúcich ľudí. Do medzier v múre vkladajú papieriky s odkazmi a snami, niektorí ho bozkávajú, prikladajú si k nemu čelo a často sa tu konajú židovské oslavy barmicvach. Priestor je rozdelený pre mužov a pre ženy, pričom muži prichádzajúci k múru musia mať pokrývku hlavy.
Krížová cesta: Posledné hodiny Ježiša Krista
Najslávnejšia cesta pretínajúca starý Jeruzalem vtiahne návštevníka do posledných hodín života Ježiša Krista. Začína na mieste, kde kedysi stála pevnosť Antonia a tiahne sa dláždenými ulicami mesta cez všetky miesta, kde sa Ježiš Kristus na svojej ceste zastavil. Malé kaplnky či kostoly, kde Kristus padá pod ťarchou kríža, stretáva sa s matkou, Šimonom Kyrenajským, Veronikou, ženami Jeruzalema sú roztrúsené, ale nie je žiaden problém ich nájsť. Posledných 5 zastávok Krížovej cesty sa nachádza vo vnútri Baziliky Svätého hrobu.
Kým pre Židov je najposvätnejším miestom Múr Nárekov, pre moslimov Skalný Dóm, tak pre kresťanov je ním práve spomínaná Bazilika. Bolo to práve tu na Golgote, kde Ježiša Krista ukrižovali a uložili do hrobu, z ktorého vstal z mŕtvych. Všetko sa nachádza za mohutnou bránou do Baziliky. Svätá Helena ako prvá postavila kostol na tomto mieste, no počas toku dejín mnoho krát zmenil svoju tvár. V roku 1009 ho kalif Hakim zničil, ale o pár desiatok rokov už znovu stojí. V roku 1099 mesto padlo do rúk Križiakov a oni sa o toto sväté miesto postarali. Vo vnútri sa nachádza Kristov hrob okolo ktorého sa pravidelne vinie zástup ľudí.
Hora Sion a Bazilika Uspania
Dominantu hory Sion nemožno prehliadnuť zo žiadneho pohľadu na mesto. Podľa tradície stojí na mieste, kde umrela respektíve odišla do „večného spánku“ Panna Mária. Dnešná stavba oslávila pred pár rokmi storočnicu a vo vnútri zaujmú najmä prepracované mozaiky izraelských prorokov či zlatá mozaika Panny Márie s narodeným Ježišom. V spodných priestoroch je niekoľko kaplniek, ktoré financovali rôzne krajiny a socha spiacej Panny Márie kam prichádzajú veriaci so svojimi modlitbami.
Len pár krokov od Baziliky Uspania sa nachádza nenápadná budova, pred ktorou stojí socha kráľa Dávida hrajúceho na harfe. Naproti soche je hrobka biblického kráľa do ktorej sa môže vstúpiť len s pokrývkou hlavy a fotiť modliacich sa ľudí sa neodporúča. Tzv. miestnosť poslednej večere alebo Coenaulum leží na druhom poschodí budovy. Kostol, ktorý tu vyrástol bol ešte pred príchodom Križiakov dva krát zničený. Dnes tvorí miestnosť len jednoduchá kaplnka, kde človeka môže prekvapiť ako vyzeral stôl pri ktorom Ježiš Kristus podával svojim učeníkom svoju „krv“ a „telo“.
Starý Jeruzalem obkolesujú hradby s ôsmimi bránami. Brána Jaffa patrí medzi najkrajšie zo všetkých a hneď vedľa sa rozprestierajú zvyšky starej Citadely. Už v 1.storočí tu mal Herodes Veľký svoj palác s tromi vysokými vežami, pričom jedna z nich mala vyzerať ako maják Faros, div starovekého sveta. Neskôr sa jej zmocnili Križiaci a napokon moslimskí vládcovia, ktorí jej vtisli dnešnú pečať. Priamo tu sa 9.decembra 1917 vzdali Osmanskí Turci a skončila sa ich 400-ročná nadvláda nad mestom a krajinou.
Getsemanská záhrada a Kostol všetkých národov
Getsemanská záhrada vošla do histórie ako miesto Judášovej zrady, ako miesto, kde zadržali Ježiša Krista. Leží na úpätí Olivovej hory a dnes je vyhľadávaným pútnickým miestom. V jej záhrade stoja olivovníky, pričom niektoré z nich patria k najstarším na svete a hovorí sa, že videli aj tvár samotného Krista. Najvýraznejším kostolom na úpätí Olivovej hory je bez pochýb Kostol všetkých národov. Leží tesne vedľa alebo ak chceme priamo v Getsemanskej záhrade.
Kostol všetkých národov, známy aj ako Bazilika Agónie, je rímskokatolícky kostol nachádzajúci sa na Olivovej hore v Jeruzaleme, v tesnej blízkosti Getsemanskej záhrady. Kostol bol postavený na mieste, kde sa podľa tradície Ježiš modlil poslednú noc pred svojím zatknutím. Je obklopený Getsemanskou záhradou, v ktorej sa nachádzajú staré olivovníky, ktoré sú považované za svedkov udalostí spojených s Ježišom.
Nádherne zdobené priečelie ako aj celý kostol postavil taliansky architekt Antonio Barluzzi, ktorý si vyslúžil prezývku „architekt Svätej zeme“ v 30.rokoch 20.storočia. Aj napriek tomu, že kostol má v názve všetky národy, tak presnejšie ide o 12 národov, ktoré sa spojili a financovali jeho novostavbu.
Architektúra a dizajn:
Kostol bol navrhnutý Antoniom Barluzzim a dokončený v roku 1924. Jeho dizajn kombinuje prvky byzantskej, rímskej a sýrskej architektúry. Fasáda kostola je zdobená mozaikami, ktoré zobrazujú Ježiša ako prostredníka medzi Bohom a človekom. Interiér kostola je tmavý a slabo osvetlený, čo má navodiť atmosféru Ježišovej agónie. V interiéri sa nachádza aj skala, na ktorej sa podľa tradície Ježiš modlil.
Symbolika:
Kostol je plný symbolov, ktoré odkazujú na Ježišovo utrpenie. Napríklad, strop kostola je zdobený hviezdami, ktoré symbolizujú noc, keď bol Ježiš zatknutý. Okná kostola sú zhotovené z alabastru, ktorý vytvára tlmené svetlo, symbolizujúce Ježišovu bolesť a smútok.
Význam pre pútnikov:
Kostol všetkých národov je významným pútnickým miestom pre kresťanov z celého sveta. Prichádzajú sem, aby sa modlili a rozjímali na mieste, kde sa Ježiš modlil poslednú noc pred svojím zatknutím. Návšteva kostola je pre mnohých hlbokým duchovným zážitkom.
| Popis | Architekt | Dokončenie | Štýl | Význam | Financovanie |
|---|---|---|---|---|---|
| Kostol všetkých národov v Jeruzaleme | Antonio Barluzzi | 1924 | Kombinácia byzantskej, rímskej a sýrskej architektúry | Miesto Ježišovej modlitby pred zatknutím | 12 národov |
Návštevníci hľadajúci staroveké stopy rímskeho Jeruzalemu nemôžu obísť Cardo Maximus, zvyšky hlavnej ulice pretínajúcej mesto. Na známej biblickej mape z jordánskej Madaby je pekne znázornená ako vyzerala v 6.storočí. Dodnes stojí vedľa cesty niekoľko stĺpov a malé múzeum ukazuje históriu tohto miesta.
Aká by to bola návšteva Jeruzalema bez toho, aby človek neochutnal drobnosti z miestnej kuchyne? Najtypickejším palestínskym jedlom je faláfel, vegetariánske jedlo, ktoré sa vyrába z cíceru. Ten sa roztlačený sformuje do guličiek, opražia sa vo vriacom oleji a spolu so zeleninou a cícerovou pastou sa zabalia do arabskej placky.
Zatúlajte sa do trhov starého mesta a nechajte sa unášať davom ľudí.
Aj u nás totižto platí, že najkrajšie a najunikátnejšie kresťanské pamiatky sú mostom medzi minulosťou a súčasnosťou. Cestovať znamená nielen vidieť, ale cez zážitky aj cítiť a, hlavne, pochopiť. Kresťanstvo je so svojimi vyše 2,5 miliardami nasledovníkov (približne 33% svetovej populácie) jasne najväčším náboženstvom sveta a nájdeme ho všade.