Definícia a porozumenie Boha je predmetom fascinácie a diskusií už stáročia, prekonáva čas, geografiu a kultúru. Počas ľudskej histórie sa objavili rôzne vnímania božstva, od monoteistických presvedčení, po panteóny starovekých civilizácií. Kresťanstvo je jedno zo svetových monoteistických náboženstiev. Odpoveď na túto otázku sa líši medzi rôznymi náboženstvami a systémami viery.
V kresťanstve je Boh všemocná a všadeprítomná bytosť, ktorá stvorila vesmír a všetko v ňom. Definícia Boha nie je obmedzená len na kresťanské chápanie. V skutočnosti môže termín "Boh" zahŕňať širokú škálu pojmov, od jedného najvyššieho bytia po zbierku bohov, duchov alebo dokonca neosobných síl. Táto rozmanitosť je zrejmá v množstve náboženských a duchovných tradícií, ktoré existujú na celom svete.
Boh v Kresťanstve
Svätá Trojica v Biblii
Aj keď slovo Trojica v Biblii nenájdeme, koncept troch Božských osôb sa objavuje na viacerých miestach.
- Boh je jeden: „Počuj, Izrael, Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný.“
- Tri Božské osoby v akcii: Pri Ježišovom krste sa objavujú všetky tri osoby.
- Ježiš ako Boh: Ježiš veľakrát zdôrazňoval svoju totožnosť s Bohom. Nebol len veľký učiteľ či prorok, ale sám bol Bohom.
- Duch Svätý ako Boh: „Ak vo vás pôsobí Boží Duch, premáhate svoje telesné žiadosti. No kto nemá Ducha Kristovho, nepatrí jemu.“
Na lepšie pochopenie Trojice sa používa niekoľko ilustrácií: Voda (H₂O) - môže existovať ako tekutina, ľad alebo para, no stále ide o tú istú látku.
S našou obmedzenou ľudskou skúsenosťou je ťažké porozumieť učeniu o Božej Trojici. Boh však vystupuje v podobe Trojice od počiatku sveta. Všimni si množné číslo hneď na začiatku Biblie: „Utvorme človeka na svoj obraz, na svoju podobu…“ Boh tu neodkazuje na iné bytosti (anjelov atď.), ale hovorí sám so sebou v množnom čísle, keďže je trojjediný.
Kresťania veria, že Ježiš je Boží Syn a neoddeliteľnou súčasťou Svätej Trojice, do ktorej patrí aj Boh Otec a Duch Svätý. Božstvo Ježiša je základným bodom kresťanstva, pretože potvrdzuje, že Boh prijal ľudskú podobu v Ježišovi, aby vykúpil ľudstvo z hriechu.
Monoteizmus vs. Polyteizmus
Monoteizmus je presvedčenie o jednom, všemocnom Bohu, zatiaľ čo polyteizmus zahŕňa uctievanie viacerých bohov alebo bohýň. Duchovnosť často zahŕňa myšlienku vyššej moci alebo božskej prítomnosti, ktorá prekonáva tradičné náboženské hranice. Nové náboženské hnutia často zahrňujú prvky z rôznych duchovných a náboženských tradícií, čo vedie k jedinečným interpretáciám božstva.
Tabuľka: Porovnanie monoteizmu a polyteizmu
| Charakteristika | Monoteizmus | Polyteizmus |
|---|---|---|
| Počet bohov | Jeden | Viacero |
| Príklady náboženstiev | Kresťanstvo, Islam, Judaizmus | Staroveké Grécko, Egypt, Rím |
| Vnímanie božstva | Jeden všemocný a všadeprítomný Boh | Množstvo bohov a bohýň s rôznymi úlohami |
Boh je Láska
Vyjadrenie „Boh je láska“, ukazuje najhlbším spôsobom, kto je Boh a aký je. Láska nie je len jeho vlastnosťou - on sám je láska. Boh je láska a všetko stvoril z lásky. Keď pozorujeme prírodu, vidíme obdivuhodnú krásu, rozmanitosť a poriadok. Celý vesmír je dokonale stvorený až do najmenšieho detailu. Všetko je usporiadané a premyslené. Vrcholom Božieho stvoriteľského diela je človek. A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.
Boh nám skrze svoju lásku dáva sám seba. Jeho odovzdanosť voči nám ukazuje, že zmyslom nášho života je poznávať Božiu lásku a opätovať ju. Preto nás stvoril. Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Boh nás robí schopnými milovať z celého srdca. To je možné len vtedy, keď spoznáme, prijmeme a zažijeme Božiu dokonalú lásku. Boh nás stvoril tak, aby sme ním boli dokonale milovaní.
Boh nás učí, že naplnenie nebudeme prežívať, keď nás druhí postavia do centra, ale keď sa nezištne dávame druhým. On sám je nám príkladom. Náboženstvo ovplyvňuje takmer všetko v ľudskom živote - od architektúry a spôsobu bývania, cez jedlo, knihy, ktoré čítame, svadobné a pohrebné obrady, systém súdnictva a vládnutia, až po našu vieru, morálku a národné povedomie a cítenie. Väčšina náboženstiev verí v jedného alebo viacerých bohov.
Kresťanstvo, Islam a Judaizmus
Judaizmus (židovské náboženstvo), kresťanstvo a islam sú monoteistické náboženstvá, pretože veria v existenciu jediného Boha, stvoriteľa. Všetky tri majú korene v tej istej časti sveta - na Blízkom východe, a preto sa vyznačujú mnohými príbuznými kultovými rituálmi, sviatkami a mýtami.
Existujú aj náboženstvá polyteistické, kde veriaci uctievajú viacero božstiev, z ktorých každé predstavuje alebo zastupuje istú časť prírody či ľudskej činnosti. Hinduistické náboženstvo, aj keď jeho stúpenci uctievajú mnoho bohov, nepovažujeme ho za polyteistické, pretože všetky hinduistické božstvá sa považujú iba za rôzne aspekty jedinej absolútnej sily alebo princípu brahmanu.
Náboženstvo sa snaží dať ľudskej existencii zmysel, vykladá najstaršie dejiny sveta, vytvára časové súvislosti, vysvetľuje ľudskú povahu a údel. Častokrát ponúka predstavu neba, kde sídli boh alebo bohovia a kam sa za odmenu po smrti dostanú duše veriacich. Náboženstvá, ktoré postulujú nebo, ako jeho protiklad vytvárajú peklo, podsvetie alebo stav nebytia.
Kresťanstvo, islam a hinduizmus vnímajú zlo ako zlyhanie cnosti. Podľa kresťanskej vierouky sú všetky ľudské hriechy predznačené v prvom hriechu, prvého človeka Adama, ktorý však nadväzuje už na pád anjela Lucifera. V iných vierach sa zlo chápe ako pôsobenie zlých duchov či súperenia božstiev.
Možno ste sa už stretli s myšlienkou, že dôležité je hlavne niečomu veriť. Čo je to „niečo“, už sa nezdá byť až také podstatné. Vôbec nie je jedno, čomu veríme, lebo podľa našej viery si usporiadame rebríček hodnôt - čomu veríme, tomu sa podriadime - a určí to nielen priebeh nášho života, ale v konečnom dôsledku aj naše umiestnenie vo večnosti.
Podobne nerozumný je aj názor, že všetky náboženstvá uctievajú rovnakého Boha. Vylúčené. Je pravda, že Boh je jeden a nikdy sa to nezmení, ale tento Boh je úplne konkrétny, má konkrétne vlastnosti a schopnosti, rozlišuje medzi dobrým a zlým, a o tom, ako Ho spoznávať a uctievať, dal ľuďom presné zjavenie.
Veriť v hocičo a robiť hocičo Ježiš považuje za širokú cestu, ktorá vedie do zahynutia, naproti tomu cesta do neba je úzka, presne vymedzená a je úlohou každého človeka, aby ju hľadal a držal sa na nej. Preto sa zamyslime nad najčastejšími ideovými prúdmi a náboženskými systémami, ktoré sú najviac rozšírené a majú vplyv na náš svetonázor.
Animizmus
Animizmus ovplyvňuje svetonázor ľudí na celom svete. Vychádza zo skúsenosti, že existuje duchovný svet, ale vôbec nevie dať odpoveď na to, ako je usporiadaný a ako pôsobí na svet hmotný. Verí, že všetko má svoju duchovnú podstatu - dušu (ducha) - zvieratá, predmety, miesta, dokonca aj stromy.
Animizmus na rozdiel od náboženských systémov nemá žiadnu náuku, žiadne pravidlá, ktoré by vysvetľovali pôvod človeka, čo je dobré a čo zlé, čo je hriech, ani to, aký bude koniec všetkého. Animizmus má iba obrady, rituály, ktorých cieľom je upokojiť duchovné sily. Keďže nie sú žiadne pravidlá, o všetkom, čo je správne, rozhoduje niekto, kto sprostredkováva styk s duchmi - a to je pohanský kňaz, šaman alebo, inak povedané, čarodejník.
Skúste vedľa toho postaviť Boha Biblie, ktorý jasne a zrozumiteľne informuje o duchovnom svete. Isteže, viditeľný svet je ovplyvňovaný duchovným, ale nemusíme veriť, napríklad, v ducha, ktorý je v stoličke alebo v studni, či v jabloni na dvore.
Hinduizmus
Hinduizmus je veľké svetové náboženstvo, ktoré má svoje knihy - védy (sú to knihy staršieho náboženstva - brahmanizmu, z ktorého hinduizmus vyšiel). Hinduizmus veľmi zvláštne vyučuje o bohu, respektíve o bohoch, aj o tom, ako bol svet stvorený a ako má fungovať. Podľa brahmanizmu je všetko - svet, ľudia, zvieratá, život - v skutočnosti iba ilúzia, je to iba sen, ktorý sa sníva bohu Višnovi.
Naproti tomu Biblia jasne hovorí o tom, že to, čo žijeme, je skutočnosť, a nie ilúzia. Biblia hovorí o stvorení, o tom, že Boh povolal veci viditeľné z vecí neviditeľných, teda vesmír, svet, zem, živá aj neživá príroda aj človek existujú. O neviditeľnom svete tiež hovorí jasne, a to, že existuje, aj keď ho očami nemôžeme vidieť.
Hinduizmus je dobré spomenúť i preto, lebo verí až v 300 miliónov bohov a každý si môže vybrať, ktorého bude uctievať a tiež ako to bude robiť. Tento systém z ďalekej Indie, v ktorom nie je žiadny problém, že jednotlivé myšlienky a tvrdenia si odporujú, chce do západnej kultúry a nášho svetonázoru implikovať hnutie New Age.
Dôležitou súčasťou hinduistického náboženstva je učenie o reinkarnácii. Európania to nevedia, ale pre hinduistov nie je reinkarnácia nič iné ako neznesiteľne ťažký údel, a preto sa z neho snažia uniknúť. Pre tento únik je dôležitá joga a meditácia.
Rozdiel medzi hinduizmom a kresťanstvom je obrovský. Kresťanstvo verí v jediného Boha, neverí v reinkarnáciu, ale vo vzkriesenie. Hinduistická spoločnosť je prísne rozdelená na jednotlivé skupiny - kasty, ktoré nevytvorili ľudia, ale vychádzajú práve z náboženského systému. To, v ktorej kaste sa človek narodí, závisí od toho, aké skutky robil v predchádzajúcom živote.
Je však potrebné vysvetliť, že podľa hinduizmu sa nereinkarnuje duša človeka, jeho „ja“, ale iba božská stvoriteľská sila (brahma), čiže to, že niekto žije už x-tý život, je mu vlastne jedno, lebo z predchádzajúcich životov nič nemá. Aj napriek tomu sa hinduisti snažia, aby ich ďalšia reinkarnácia bola priaznivá a narodili sa v kaste vyššej.
Príslušníci jednotlivých kást sa medzi sebou nemiešajú a nedosiahol to ani európsky kolonializmus. Ježiš hovorí úplne jasne, že existuje iba jediná rasa a jediná kasta, a to je rasa ľudstva. Jasne hovorí: „Každý, kto ku mne príde“, „… každý, kto vo mňa verí“.
Budhizmus
Budha (vlastným menom Gautama) videl rozporuplnosť a beznádejnosť brahmanistického náboženstva, v ktorom sa narodil. A to mal celkom šťastie, lebo pochádzal z druhej kasty šľachticov. Rozmarný život ho nenapĺňal, a preto sa rozhodol pre asketický život, ale ani v asketizme nenašiel uspokojivé odpovede, a tak urobil závery, ktoré sú také beznádejné a pesimistické, že sa vynára otázka, prečo toľko ľudí v západnej kultúre k budhizmu inklinuje (pravdaže, celý budhistický životný štýl Európania nechcú prijať, lebo sú leniví).
Budha urobil niekoľko neutešených záverov. Prvý je, že bytie znamená bolesť, trápenie. Druhým záverom bolo, že možno neexistuje 300 miliónov bohov, a napokon svojim žiakom odporúčal, nech neveria ani jemu, lebo sa možno mýli. Samozrejme, vo svojej dobe Budha spôsobil veľké pozdvihnutie a výsledkom jeho čudnej reformy bolo to, že sa brahmanizmus rozdelil na budhizmus a hinduizmus.
Budha videl riešenie v tom, že človek sa nastaví tak, aby zažil čo najmenej bolesti - treba umŕtviť žiadosti, túžby, priania. Brahmanizmus nevedel zreformovať, lebo zjavenie (aj keď prežil akési osvietenie) o pravom Bohu nemal a naďalej zostal uväznený vo viere v reinkarnáciu. Podobne ako hinduisti však z nej chcel uniknúť a dosiahnuť nirvánu - čo je podobné ako v hinduizme mokša - teda, rozplynutie a vyparenie.
Porovnanie s Ježišom: Ježiš je osoba, nielen chladný vesmírny princíp - je milosrdný a ľudské chyby a hriechy odpúšťa. Nezasľubuje rozplynutie, ale intenzívny život.
Dualistické Náboženstvá
Tieto náboženstvá vychádzajú z toho, že na zemi evidentne pôsobia dve sily - dobro a zlo. Snažia sa tento proces vystihnúť a formulovať rôznymi spôsobmi. V taoizme je to napríklad Jin a Jang, v zoroastrizme je to večný súboj dvoch rovnocenných bohov - dobrý boh (Ahura Mazdá) stále zápasí so zlým bohom (Angra Mainyu).
Zatiaľ čo v prípade Jin a Jang ide skôr o neosobné princípy, zoroastrizmus správne odhalil, že dobro a zlo reprezentujú silné duchovné bytosti. Aj myšlienky týchto dualistických východných náboženstiev ovplyvnili západný svet viac, ako si myslíme. Často aj z úst kresťanov počujeme názor: „Vo všetkom dobrom je niečo zlé a vo všetkom zlom je niečo dobré.“ Vyslovujú to, lebo sú úplne presvedčení, že je to pravda, ale Biblia hovorí niečo úplne iné.
Po prvé, boj medzi dobrom a zlom nie je rovnocenný, nebude prebiehať stále, zlo už je porazené a raz bude definitívne odstránené a potrestané. Po druhé, v Bohu nie je nič zlé, tak ako v satanovi nie je nič dobré.
Islam
Islam si silno nárokuje, že toto náboženstvo verí v pravého Boha. Cieľom tohto článku nie je zhodnotiť islam, ale porovnať rôzne náboženstvá a filozofie s osobou Ježiša Krista. Keďže islam vznikol až po zjavení Božieho Syna (7. stor.), bola už zvesť o Ježišovi rozšírená. Islam Ježiša prijíma iba ako proroka, nie však ako Božieho Syna, toho, ktorý má moc odpúšťať hriechy.
Islam dôrazne prehlasuje, že Boh nemá Syna, lenže Biblia hovorí, že kto nemá Syna, nemá ani Otca a kto nemá Syna, nemá večný život. Jeden z dôsledkov zapretia Syna je, že nikto z nasledovníkov islamu nevie, či skončí v nebi alebo v pekle.
Judaizmus
Kladom judaizmu je, že verí v pravého Boha. Nepochybne, pravý Boh je Boh Abraháma, Izáka a Jákoba, lebo presne toto povedal Ježiš Kristus. „Či ste nečítali o zmŕtvychvstaní, čo vám povedal Boh: Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jakobov? Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých.“ (Mt 22,32)
Keď však prišiel na scénu svetových dejín Ježiš Kristus, aby naplnil všetky Písma, ktorým židia veria, odmietli Ho. Po tom, ako odmietli Ježiša, odmietli aj svedectvá, ktoré o Ňom vydával Svätý Duch, a učeníkov, ktorí v mene Ježiš činili zrejmé zázraky, začali prenasledovať.
V dôsledku odmietnutia Mesiáša a následne zborením chrámu sa judaizmus radikálne zmenil. Už to nie je iba náboženstvo, ktoré sa odvoláva na starozákonné spisy, ale prázdnotu, ktorá vznikla odmietnutím Mesiáša a zborením chrámu, kompenzovali tým, že položili veľký dôraz na rôzne tradície, pokrmy, pesničky, sviatky a zvyky, z ktorých niektoré majú akési biblické opodstatnenie a iné nie.
Žiaľ, súčasný judaizmus sa stal antikristovským, čo ale v žiadnom prípade nemôže viesť k tomu, aby sme židov nenávideli. Ba práve naopak, Slovo nás povzbudzuje, aby sme sa za nich modlili a správali sa k nim priateľsky, lebo práve vďaka židom máme podiel na zasľúbeniach, ktoré Otec dal ich praotcom.
Kresťanstvo
Áno, som kresťan. Otázkou však je, čo si kto pod tým predstaví. Ak by každý kresťan mal vyložiť zo svojho srdca, čomu vlastne verí, videli by sme značné rozdiely. Niektoré sú nepodstatné, neohrozujú spasenie, rozdiely sú skôr v dôrazoch alebo v rozdielnom priebehu bohoslužieb. Niektoré odchýlky sú však zásadné a tie sa týkajú práve osoby Mesiáša. To kresťanstvo je pravé, správne, ktoré osobu Ježiša Krista stavia do centra všetkého a dáva mu patričnú úctu.
To kresťanstvo je dobré, kde Ježiš Kristus je Alfa i Omega, Počiatok aj Koniec. Ježiš je prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi, je prostredníkom úplne vo všetkom, v každej oblasti života a je prostredníkom jediným. Niektoré prúdy v kresťanstve však Pánov význam znižujú. Mnohé historické cirkvi v rozpore s Bibliou priniesli do kresťanstva modly, rôzne predmety, ktoré majú sprostredkovať Božiu milosť namiesto Krista.
Nie je možné, aby sa ľudská dôvera vo vzťahu so Všemohúcim preniesla z Krista na predmety, hocijako šikovne umelecky zhotovené. Vzťah s Mesiášom sa tiež narušil obradmi, pri ktorých nie je dôležité osobné poznanie Boha, vzťah s Ním ani viera, ale úkon, obrad, rituál. Hlavná pozornosť je venovaná tomu, aby rituál bol vykonaný podľa tradičných predpisov, hoci Božie slovo o ničom takom nehovorí.
Najhoršie však urobili tie prúdy, ktoré sami seba označujú za kresťanské, dokonca o sebe vyhlasujú, že sú vyjadrením kresťanstva skutočného, pravého - a to tým, že Ježišovi odopierajú božský pôvod.
Verím v Ježiša Krista, milujem Ho pre Jeho výnimočnosť, pre Jeho slávu, moc, a preto, že sa k nám skláňa. Verím v Neho preto, lebo nám odpúšťa hriechy, dáva nám večný život a určuje zrozumiteľné, zmysluplné pravidlá, ako sa máme správať v tomto živote. V žiadnom inom náboženstve neexistuje taká osoba, a to ani v náznakoch.
Nasledovníci rôznych náboženských hnutí si často neuvedomujú, že ich zakladatelia sami boli hľadajúci, sami boli zmietaní pochybnosťami, nehovoriac o ich osobnom nemorálnom živote alebo neslávnom konci - Budha sa, napríklad, otrávil hubami. Nikto z nich sa k Mesiášovi ani len nepribližuje, ale hlavne - všetci pomreli a ich nasledovníci ich chodia uctievať na ich hroby. Ježišov hrob je prázdny.