Sofia je hlavné mesto Bulharska, ktoré sa nachádza na západe krajiny pri masíve Vitoša. S počtom obyvateľov viac ako 1,2 milióna je to najväčšie bulharské mesto a patrí k najstarším hlavným mestám Európy, s históriou siahajúcou do 8. storočia pred Kr., keď sa tu usadili Tráci. Mesto prešlo mnohými zmenami a vplyvmi, čo sa odráža v jeho rozmanitej architektúre a kultúrnom dedičstve.
Jednou z najvýznamnejších pamiatok Sofie je Chrám Alexandra Nevského, ktorý patrí k najväčkolepejším kostolom v hlavnom meste.
Je celkom sranda, kam až naše slovanské korene siahajú. Už pri príchode som sa s taxikárom dohovorila aj po slovensky. Len abecedu majú odlišnú. Oficiálne sa ich písmo volá bulharská azbuka. Až na niekoľko odlišností veľmi podobná ruskej azbuke.
Najkrajšou budovou Sofie je jednoznačne Chrám svätého Alexandra Nevského. Pýtate sa na môj dojem? . Najkrajší kostol zvonku bude odteraz pre mňa Chrám svätého Alexandra Nevského, ktorý je krásne členitý so svojimi okrúhlymi kopulami a predsa vo svojich obrovských rozmeroch kompaktný. Taký dom z piesku, ako by ste ho zvrchu po jeho kaskádovitých kopcoch chceli pohladkať. Tajný tip, ako si výhľad na tento skvost ešte lepšie vychutnať, je terasa vrchného poschodia hotela Sense. Na deviatom poschodí tohto ultramoderného hotela sa vám naskytne ohurujúci výhľad nielen na Chrám svätého Alexandra Nevského, Univerzitu sv. Klimenta Ohridského a Národnú knižnicu sv. Cyrila a Metoda, ale aj na celú Sofiu, ktorá sa rozprestiera celým údolím až ku svahom blízkych vŕšav.
Chrám Alexandra Nevského patrí k najväčkolepejším kostolom v hlavnom meste. Bol postavený na pamiatku 200 000 ruských vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Bulharska spod tureckej nadvlády v rokoch 1877/1878. Ruský cár Alexander II. je v Bulharsku uctievaný ako cár Osloboditeľ. Neďaleko chrámu sa vypína cárova vysoká jazdecká socha, ktorú vytvoril taliansky majster Arnoldo Zocchi oproti budove Národného zhromaždenia.
Cárovým patrónom bol svätý Alexander Nevský, ktorý patrí k významným svätcom v ruskej pravoslávnej cirkvi a k významným panovníkom Ruska.
Život a dielo Alexandra Nevského Alexander Jaroslavič Nevský (* pravdepodobne 30. máj 1220, Pereslavľ Zalesskij - † 14. november 1263, Gorodec) bol ruský štátnik, novgorodské knieža (1236 - 1252) a neskôr veľkoknieža vladimirský (1252 - 1263). Je jednou z najvýznamnejších osobností ruských dejín a stal sa slávou ruských ozbrojených síl.
Narodil sa 30. mája 1220 v meste Perejaslavl Zalesskij ako druhorodený syn kniežaťa Jaroslava Vsevolodoviča. Vyrastal v meste Novgorod, ktoré sa mu stalo veľmi blízkym. V roku 1234 sa prvýkrát s otcom zúčastnil vojenskej výpravy proti nemeckému Rádu mečových bratov. Na zasneženej pláni sa ruským vojskám podarilo nemeckých križiakov poraziť.
V roku 1236 sa stal Alexander kniežaťom Novgorodu a od roku 1252 sa stal kniežaťom Vladimíru. Prvou ťažkou situáciou v jeho živote bol útok Švédov pod vedením Birgera na územie Ruska. Alexander so svojím vojskom Švédov 15. júla 1240 pri rieke Neva porazil.
Oveľa tvrdšou skúškou bol útok nemeckých križiakov na územie Ruska v roku 1242. Nemci dobyli pevnosť Izborsk a staroslávne kupecké mesto Pskov. Rozsievali skazu po ruskom území, plienili, vraždili a násilím sa snažili obracať pravoslávnych Rusov na katolicizmus. Napriek nezhodám s novgorodskými šľachticmi Alexander Nevský tiahol do boja proti rádovým vojskám a 5. apríla 1242 ich na zamrznutom Čudskom jazere porazil.
V roku 1251 poslal rímsky pápež Inocent IV. posolstvo dvoch kardinálov k Alexandrovi. Alexander posolstvo prijal, no návrhy pápeža podrobiť sa Rímu a prijať katolicizmus jednoznačne odmietol. Takisto odmietol ponuky pápeža na spoločný boj proti Tatárom, pretože vedel, že ide iba o vypočítavosť zo strany Ríma.
Krátko pred svojou smrťou v roku 1263 sa vzdal vládnutia a stal sa mníchom. Prijal rehoľné meno Alexej. Alexander zomrel 14. novembra 1263 v meste Gorodec na Volge. Jeho telesné pozostatky boli uložené v chráme v meste Vladimír.
Svätorečený bol pravoslávnou cirkvou (všeruským cirkevným snemom) v roku 1547 za vlády Ivana IV. Hrozného. Dôvodom pre svätorečenie neboli ani tak vojenské úspechy Alexandra Nevského, ale ich dôsledky pre pravoslávie. Zastavenie agresie západných katolíkov vyznelo ako obrana svätej pravoslávnej viery a jej pravdy.
Je jednou z najvýznamnejších osobností ruských dejín. Stal sa slávou ruských ozbrojených síl, svätcom ruskej pravoslávnej cirkvi, symbolom záchrany ruskej pravoslávnej kultúry, na ktorú sa neopovážili siahnuť ani komunistickí diktátori v 20. storočí.
Osobitnú úctu získal v časoch, keď imperátor Peter I. Veľký porazil Švédov v severnej vojne a získal prístup k Baltskému moru. Alexander Nevskij sa stal pre Petra I. veľkým vzorom. Stal sa pri svätom Petrovi a svätom Pavlovi ďalším patrónom novozaloženého hlavného mesta Sankt Peterburg.
Odkaz Alexandra Nevského bol veľmi silný. Po Alexandrovi Nevskom sú pomenované ulice, mosty, námestia či nábrežia mnohých ruských miest. Na jeho počesť sa udeľujú vojenské vyznamenania. Jeho osobnosťou, svätým životom a hlbokou mravnosťou sa oduševňovali aj ruskí vojaci v prvej svetovej vojne a napriek svetonázorovým rozdielom sa stal aj vzorom Červenej armády, ktorá bojovala proti nacistom v časoch Veľkej vlasteneckej vojny (1941 - 1945).
Postava ruského kniežaťa z 13. storočia zaujala mnohých umelcov. Boli to spisovatelia, maliari, ikonopiscovia, sochári či filmoví režiséri. Najpopulárnejší bol sovietsky veľkofilm z roku 1938 z dielne Sergeja Michajloviča Ejzenštejna Alexander Nevskij. Práve prostredníctvom tohto veľkofilmu sa mobilizovali sovietski vojaci do bojov proti nacizmu. V literatúre sa stal známy román Borisa Vasiljeva Alexander Nevskij z roku 1997. Azda najstaršia literárna pamiatka Povesť o živote Alexandra Nevského pochádza z 13. storočia od neznámeho autora.
V decembri 2008 sa stal Alexander Nevský víťazom projektu Meno Ruska, v ktorom obyvatelia Ruska vyberali najvýznamnejšiu osobnosť z dejín Ruska.
Chrám svätého Alexandra Nevského ako prejav vďaky
V centre Sofie doteraz stojí katedrálny chrám svätého Alexandra Nevského, ktorý vďační Bulhari postavili ako prejav vďaky ruskému cárovi-osloboditeľovi Alexandrovi II. (sväté knieža Alexander Nevský bol jeho patrón) a celému ruskému národu.
Chrám Alexandra Nevského v Sofii
Episode 67: Why Is St. Alexander Nevsky Cathedral So Revered in Bulgaria?
Architektúra a Výzdoba
Chrám nesie typické znaky ruskej pravoslávnej sakrálnej architektúry. Stavba sa začala v roku 1904 pod vedením ruského architekta A. N. Pomeranceva. Chrám je vyzdobený nástennými maľbami, mozaikami a ikonami, ktoré vytvorili bulharskí a ruskí umelci. Kupoly chrámu sú pokryté plátkovým zlatom.
Stavba bola dokončená v roku 1913 a chrám bol vysvätený v roku 1924. Interiér katedrály je bohato zdobený mramorom, drevom a rôznymi mozaikami. Ďalší poklad ukrýva aj podzemie, kde sa nachádza jedna z najväčších galérií pravoslávnych ikon.
Význam Chrámu v Kontexte Sofie
Katedrála Alexandra Nevského bola postavená na počesť ruskému cárovi Alexandrovi II. za pomoc k nezávislosti Bulharska. Katedrála dostala názov po patrónovi cárskej rodiny sv. Alexandra Nevského. Katedrále postavenej v novobyzantskom štýle dominuje vysoká zlatá kupola, ktorá sa týči až do výšky 53 metrov. Katedrála je stredobodom veľkého námestia v takmer ideálnom kruhovom tvare.
Námestie je križovatkou širokých bulvárov, ale hlavne križovatkou náboženstiev. Veľmi blízko seba stoja kresťanský kostol, pravoslávna katedrála, židovská synagóga a moslimská mešita. Medzi ďalšie významné sakrálne stavby v Sofii patrí Katedrála svätej Sofie, Kostol sv. Juraja a Mešita Baňa Baši.
Sofia je krásne mesto aj po zatmení. Večer a v noci mesto neutícha a ľudia si užívajú príjemné letné večery do neskorých hodín. Celé mesto tvoria dôležité dopravné tepny v podobe širokých bulvárov. Orientácie v meste je bez najmenších problémov, všetko je dobre značené. Je treba zdôrazniť, že je potrebné poznať azbuku, pretože ako v mnohých krajinách Balkánu, tak aj tu sa používa azbuka.
Tabuľka významných miest v Sofii
| Názov | Popis |
|---|---|
| Chrám Alexandra Nevského | Najväčší pravoslávny chrám v Sofii, postavený na počesť ruských vojakov. |
| Katedrála svätej Sofie | Jeden z najstarších pravoslávnych chrámov, pomenovaný podľa svätej Sofie. |
| Kostol sv. Juraja | Rotunda z rímskych čias, slúžil ako mešita počas tureckej nadvlády. |
| Mešita Baňa Baši | Mešita zo 16. storočia, postavená na mieste termálnych kúpeľov. |
| Synagóga v Sofii | Jedna z najväčších synagóg na Balkáne, postavená v roku 1909. |
Sofia je mesto, ktoré ponúka bohatú históriu, rozmanitú kultúru a množstvo zaujímavých pamiatok. Sofia, jedno z najlacnejších hlavných miest Európskej Únie, leží na západe krajiny, obklopená pohorím Vitosha.