Východný obrad bol na území mesta Košice prítomný počas mnohých stáročí. Dokonca vieme aj o tom, že Košice boli na konci 18. storočia významným mestom gréckokatolíckeho študentstva.
Medzi študentmi boli predovšetkým deti kňazov, a to nielen zo Slovenska, ale aj z historického územia Podkarpatskej Rusi, ba dokonca i dnešného Poľska. Študovali tu aj deti kantorov, ale aj gréckokatolícke deti z nekňazských rodín. Ešte väčšou zaujímavosťou je prítomnosť študentov - mníchov rádu svätého Bazila Veľkého, ľudovo nazývaných baziliáni. Napríklad len v roku 1776 študovali v Košiciach traja. Práve ich prítomnosť na štúdiách v meste totiž so sebou otvára otázku ich ubytovania. Je otázne, či študenti baziliáni mali v Košiciach ubytovanie v seminári, či u nejakých miestnych rehoľníkov, alebo niečo vlastné, kde sa následne dá predpokladať i bohoslužobný život počas akademického roka. To by bolo bezpochyby veľkým impulzom aj pre miestne gréckokatolícke spoločenstvo.
Koncom 18. a v 19. storočí boli Košice centrom gréckokatolíckej tlače, a to vďaka miestnym podnikom Ellingeriana a tlačiarni Karola Werfera. Svedectvom toho je slávne päťzväzkové dielo J. J. Baziloviča (1742-1821) „Brevis notitia fundationis Teodori Koriathovits“, ktoré vyšlo v tlačiarni rodiny Ellingerovcov v Košiciach v rokoch 1799-1805, rovnako tak ako jeho asketické dielo „Imago Vitae Monasticae“ v roku 1802. Práve koncom 18. storočia vzniká v Košiciach i vikariát, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva.
Je teda skoro až iróniou, že v 19. storočí bolo mesto Košice filiálkou neďalekej farnosti Zdoba. To však nie je v našich dejinách ojedinelým javom. Pri vzniku prešovského biskupstva boli gréckokatolíci mesta Prešov desiatky rokov oficiálne veriacimi farnosti Ruská Nová Ves. V Bardejove vznikla gréckokatolícka farnosť až na konci 19. storočia a dovtedy všetci veriaci patrili pod neďaleký Rešov. Obdobne Bratislava je ako farnosť ani nie sto ročná. Levoča bola zriadená až počas vojny a farnosti ako Trenčín nemajú ani dvadsať rokov.
Bola to však práve potreba reagovať na migráciu obyvateľstva do miest, ktorá viedla k zakladaniu farností v mestách. V dnešnej dobe sa potreba účinnej mestskej pastorácie javí čoraz viac naliehavou.
Vznik Gréckokatolíckych Farností v Košiciach
Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou vo vtedajšom Česko-Slovensku, čo sa týka počtu veriacich. To viedlo po roku 1989 k postupnému začiatku slúženia svätých liturgií aj na sídliskách, či v okolitých dedinách. Posledných približne 20 rokov fungovali košickí gréckokatolíci v piatich farnostiach:
- V katedrálnej farnosti Košice - Staré Mesto
- Vo farnosti Košice - Západ, ktorá pokrýva hlavne veriacich na sídliskách Terasa a KVP
- Vo farnosti Košice - Furča, slúžiacej gréckokatolíkom na sídlisku Dargovských hrdinov
- Vo farnosti Košice - Ťahanovce - na rovnomennom sídlisku
- Vo farnosti Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v mestskej časti Košice - Nad jazerom
K týmto piatim farnostiam pribudli dekrétmi podpísanými 29. 6. 2020 vladykom Cyrilom Vasiľom SJ, apoštolským administrátorom Košickej eparchie, č. 516/2020, vznikla s účinnosťou od 1. júla 2020 farnosť Košice - Sever a dekrétom č. 443/2020, s účinnosťou od 1. júla 2020 farnosť Košice - Šaca. Prvými farármi nových farností sa stali o. Martin Mati pre Košice - Sever a o. Marcel Gajdoš pre Košice - Šaca. Súčasne boli upravené jurisdikčné územia okolitých farností, ktorých sa tieto zmeny dotýkali.
Aj z tohto dôvodu boli v roku 2020 zriadené v Košiciach dve nové farnosti, aby sa zlepšila pastoračná starostlivosť o gréckokatolíkov v druhom najväčšom meste Slovenska. V posledných rokoch sa mesto Košice stáva cieľom migrácie mnohých gréckokatolíkov z východného Slovenska, ale aj študentov a pracujúcich z Ukrajiny, ktorí sa tiež hlásia ku Gréckokatolíckej cirkvi. Zároveň boli v tom istom roku v Košickej eparchii ustanovení aj dvaja noví biskupskí synkeli (vikári).
Košická Eparchia: Krátka História
História Košickej eparchie (nástupkyne Košického apoštolského exarchátu) začína dňom 21. februára 1997. V tento deň boli zverejnené dekréty č. 78/94 a č. 3/97 Kongregácie pre Východné cirkvi, ktoré oznámili, že Svätý Otec Ján Pavol II. ustanovil bulou Ecclesiales communitates nový apoštolský exarchát pre veriacich byzantského obradu so sídlom v Košiciach a za prvého apoštolského exarchu vymenoval vladyku Milana Chautura, CSsR, dovtedajšieho pomocného prešovského biskupa. Územie exarchátu bolo vyčlenené z vtedy jedinej gréckokatolíckej eparchie na území Slovenskej republiky so sídlom v Prešove. Teritoriálne zodpovedá územiu Košického kraja a má rozlohu 6 753 km2.
Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach sa zriadením exarchátu stal katedrálou košického apoštolského exarchu a neskôr aj košického eparchiálneho biskupa. Tu sa 2. marca 1997 vladyka Milan Chautur, CSsR ujal svojho úradu apoštolského exarchu. Dňa 13. apríla 1997, za prítomnosti apoštolského nuncia v SR arcibiskupa Luigiho Dossenu a biskupov zo Slovenska i zahraničia, sa v katedrále konala slávnostná intronizácia prvého exarchu, vladyku Milana Chautura, CSsR. Dňa 24. júna 2021 pápež František prijal zrieknutie sa pastoračného riadenia Košickej eparchie predložené vladykom Milanom Chauturom CSsR a menoval za košického eparchiálneho biskupa vladyku Cyrila Vasiľa SJ, dovtedajšieho apoštolského administrátora sede plena Košickej eparchie, pričom mu ponechal titul arcibiskup. V nedeľu 4. júla 2021 v predvečer sviatku apoštolom rovných sv. Cyrila a Metoda sa v Katedrále Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach konala intronizácia vladyku Cyrila Vasiľa SJ za košického eparchiálneho biskupa.
Takmer presne po jedenástich rokoch od vyhlásenia Košického apoštolského exarchátu sa v pondelok 18. februára 2008 udiala v tejto mladej miestnej cirkvi ďalšia cirkevno-právna zmena. Za účasti J. Em. Kardinála Leonarda Sandriho, prefekta Kongregácie pre východné cirkví bol košický exarchát povýšený na eparchiu a vladyka Milan Chautur uvedený do úradu prvého košického eparchiálneho biskupa. Nové hierarchické usporiadanie Gréckokatolíckej cirkvi sa udialo z vôle Svätého Otca Benedikta XVI., ktorý apoštolskou konštitúciou Qui successimus (Ako nástupcovia) z 30. januára 2008 povýšil Apoštolský exarchát Košice na Eparchiu.
Štatistiky Košickej Eparchie
Z celkového počtu obyvateľov žijúcich na území Košickej eparchie, tvorí komunita gréckokatolíkov približne 9,5 percenta, vyjadrené v číslach podľa sčítania obyvateľov v roku 2021 bol celkový počet obyvateľov v Košickom kraji 782 216, z ktorých sa 74 240 hlásilo ku Gréckokatolíckej cirkvi.
V súčasnosti (k 31.1.2022) je Košická eparchia spoločenstvom približne 75 tisíc gréckokatolíkov žijúcich v 98 farnostiach, siedmich protopresbyterátoch (dekanátoch), 17 mestách, 440 obciach, o ktorých sa stará 174 kňazov, z ktorých sú 16 rehoľníci, 3 mnísi, 13 dôchodcovia, 9 vykonávajú pastoračnú službu v zahraničí a 3 pôsobia v Ordinariáte OS a OZ SR. Na území eparchie pôsobí v niekoľkých rehoľných domoch aj 31 rehoľných sestier. Na kňazstvo sa pripravuje 25 seminaristov.
Od roku 1997 bolo na území Košickej eparchie zriadených 18 farností, posvätených 26 nových chrámov a 21 nových farských budov. Kláštorný chrám Zostúpenia svätého Ducha v Michalovciach, kde sú uložené ostatky blahoslaveného Metoda Dominika Trčku CSsR, bol v roku 2012 povýšený na „baziliku minor.“ Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky v Klokočove, v najvýznamnejšom pútnickom mieste Košicke eparchie, ktoré si v roku 2020 pripomenulo 350. výročie od zázračného slzenia ikony Presvätej Bohorodičky, bol v roku 2020 spojený duchovným putom s rímskou pápežskou bazilikou Santa Maria Maggiore.
V deň sviatku Zvestovania Presvätej Bohorodičke 25. marca 2021 bol v celej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku vyhlásený nový mariánsky sviatok s titulom Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, patrónky Zemplína. Zároveň bola klokočovská Bohorodička vyhlásená za patrónku východoslovenského regiónu, ktorý sa historicky nazýva Zemplín. Nový sviatok sa bude sláviť každoročne prvú nedeľu v mesiaci október. V prípade, že na prvú nedeľu pripadne dátum 1. október, čo je sviatok Pokrova - Ochrany Presvätej Bohorodičky, liturgická spomienka klokočovskej ikony sa bude sláviť nasledujúcu nedeľu.
Na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla na svätej omši, ktorej predsedal pápež František v Bazilike sv. Petra, bola vystavená aj ikona Klokočovskej Bohorodičky. V ten deň zároveň pápež požehnal aj korunky, ktorými bol klokočovský obraz korunovaný počas návštevy Svätého Otca Františka v Prešove v septembri 2021.
Gréckokatolícky Chrám v Košiciach - Nad Jazerom
Farnosť Presvätej Bohorodičky Ochrankyne Košice - Nad jazerom stavia v tejto mestskej časti nový chrám. Na svojej webovej stránke, kde sa podrobne venujú výstavbe, je uvedené: „Po rozhovore s vladykom Milanom Chauturom sme dohodli posviacku chrámu na 30. septembra 2018. Je to termín, ktorý sa dá stihnúť len s pomocou Božou a pomocou ľudí dobrej vôle.“ Platnosť stavebného povolenia predlžovali už dvakrát, tentoraz by to mohli stihnúť.
Vladimír Varga, gréckokatolícky farár, si nemyslí, že by bolo v Košiciach veľa kostolov. „Na Sídlisku Nad jazerom, ktoré má cca 25-tisíc obyvateľov, je zatiaľ iba jeden kostol. Už vyše dvadsať rokov gréckokatolícki veriaci v našej mestskej časti slávia služby Božie v provizórnej kaplnke. Okrem tohto dôvodu stavby nového chrámu je aj evidentné zvyšovanie počtu veriacich, a to najmä mladých rodín. Chrám staviame hlavne zo zahraničných cirkevných nadácií a milodarov veriacich, ale dostali sme aj dotácie od štátu či od mestskej časti,“ hovorí farár a dodáva, že príspevky veriacich sú vyššie, ako očakávali. „A to svedčí aj o ich potrebe nového chrámu.“ Už v septembri odovzdajú gréckokatolícky chrám na Sídlisku Nad jazerom.
Gréckokatolícka farnosť v Košiciach - Nad jazerom bola oficiálne zriadená 11. júna 1997. Začiatky formovania farnosti sa však viažu už k roku 1991, kedy sa po prvýkrát na území mestskej časti Košice - Nad jazerom začínajú konať bohoslužby. Od septembra roku 1994 sa začínajú viesť aj samostatne matriky. Už od samotného začiatku bola v srdciach veriacich, aj navonok prejavovaná túžba po Božom chráme uprostred tohto košického sídliska. To potvrdzuje aj skutočnosť posvätenia základného kameňa budúceho chrámu, ktorý posvätil dňa 2. júla 1995 pri svojej návšteve Košíc pápež Ján Pavol II. V období čakania na začatie stavby nového chrámu sa liturgický aj pastoračný život gréckokatolíckych veriacich farnosti Košice - Nad jazerom realizoval najprv v zasadačke Stavebného bytového družstva IV. a neskôr celých 20. rokov v provizórnej kaplnke na Levočskej ulici. V roku 2011 začala výstavba farského chrámu, ktorý bol v roku 30. septembra 2018 slávnostne posvätený arcibiskupom metropolitom Jánom Babjakom SJ.
Podľa posledného sčítania ľudu (z r. 2021) žije na území našej farnosti 2 422 gréckokatolíkov. Pod farnosť Košice - Nad jazerom (1 703) patria aj filiálky Košice - Barca (165), Košice - Krásna (301), Košice - Šebastovce (39) a Vyšné Opátske (214 gréckokatolíkov). Farnosť vznikla na základe blízkej spolupatričnosti gréckokatolíkov žijúcich na sídlisku Košice - Nad jazerom. V súčasnosti sa snažíme na základe tejto spolupatričnosti kreatívne nachádzať nové spôsoby evanjelizácie, ktorá osloví všetkých, ktorí sa hlásia k našej farskej rodine. Súčasne sme otvorení aj pre všetkých tých, ktorých život v našej farskej rodine zaujme a prejavia túžbu byť súčasťou Kristovej cirkvi, ktorá už tu na zemi spolupracuje na budovaní Božieho Kráľovstva.
Duchovní pastieri farnosti:
- 1996 - 2004 Vojtech Hornyák - farár
- 2004 - 2010 Pimen Pavol Medviď - farár
- 2010 - súčasnosť Vladimír Varga - farár
Kapláni:
- 2002 - 2003 Róbert Jáger
- 2004 - 2005 Ján Szakala
- 2006 - 2007 Mikuláš Ďurkovič
- 2007 - 2012 Juraj Baran
- 2012 - 2015 Martin Mráz
- 2023 - súčasnosť Peter Oláh
Výpomocní duchovní:
- 2021 - 2023 Ján Fedorišin
- 2023 - súčasnosť Marián Kročko
Pravidelné Bohoslužby
- Pondelok: 17:30 - sv. liturgia
- Utorok: 17:30 - sv. liturgia
- Streda: 17:30 - sv. liturgia
- Štvrtok: 08:00 - sv. liturgia (csl.)
- Piatok: 17:30 - sv. liturgia
- Sobota: 08:00 - sv. liturgia
- Sobota: 17:30 - večiereň
- Nedeľa: 08:00 - sv. liturgia
- Nedeľa: 10:30 - sv. liturgia
- Nedeľa: 15:00 - večiereň
- Sviatok: 08:00 - sv. liturgia
- Sviatok: 17:30 - sv. liturgia
Greckokatolicka katedrala Moyzesova ulica Kosice Slovakia 2017
Významné Kostoly v Košiciach
V Košiciach sa nachádza niekoľko významných kostolov, ktoré sú dôležité pre kultúrne dedičstvo mesta. Medzi ne patria:
- Dóm svätej Alžbety
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Kaplnka svätého Michala
- Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky
- Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky
- Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky
- Kostol svätého Ducha
- Kalvínsky kostol
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie
- Evanjelický kostol
- Ortodoxná synagóga
- Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky
- Kostol Božského Srdca Ježišovho
- Kostol Krista kráľa
- Kostol Kráľovnej pokoja
- Kostol svätých košických mučeníkov
- Kostol svätého Ondreja
- Kostol svätého Gorazda a spoločníkov
- Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti
- Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla
- Kostol Svätej Rodiny
- Kostol Božieho Milosrdenstva
Dejiny eparchie v Košiciach sú zatiaľ krátkymi dejinami; stoja na svojom začiatku. Prvá písomná zmienka o Košiciach je z roku 1230, ale archeológovia našli pozostatky z dávnych čias, a to znamená, že Košická kotlina bola už od dávnych čias obývaná. Košice sú druhým najväčším mestom na Slovenku s takmer 240 000 obyvateľov. Niektorí toto mesto nazývajú ako metropolu východného Slovenska. V roku 2013 Košice sa stali Európskym hlavným mestom kultúry a od roku 2016 majú titul Európske mesto športu.
tags: #kostol #nad #jazerom #kosice #greckokatolicky