Jednoloďový secesný kostol zasvätený sv. Alžbete (Bezručova ul.) postavili v r. 1910 - 1913. Pre nápadne modré steny a majolikovú strechu ho Bratislavčania nazývajú Modrý kostolík.
Modrý kostolík stojí na okraji centra Bratislavy na Bezručovej ulici. Bezručova ulica bola pôvodne na začiatku 20. storočia spojkou medzi Grösslingovou ulicou a Dostojevského radom. Kostolík s farskou budovou patril medzi prvé stavby, ktoré tu boli vystavané.
Je to kostolík modrej farby v neprehliadnuteľnom secesnom štýle. Charakteristický je svojou modrou omietkou a modro glazovanou strešnou krytinou.
Modrý kostolík v Bratislave
Architektúra a dizajn
Slávny budapeštiansky architekt Edmund Lechner pri stavbe kostola použil nový materiál - železobetón. Valcovitá veža je vysoká 36,8 m.
Kostol bol postavený v rokoch 1909 až 1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Ödöna Lechnera; bol jedným z jeho posledných veľkých diel. Základný kameň pre stavbu nového kostola položil 23. augusta 1909 zástupca ostrihomského arcibiskupa Klaudia Františka Vaszaryho dr. Šimon Való.
V dekorácii povrchov sa uplatňuje vrstvenie farebne odlíšených omietok a členenie do polí mäkko rámovaných pásmi. Ödön Lechner v duchu svojho osobitého prejavu koncipoval stavby kostola ako jednoloďový mäkko formovaný útvar, gradujúci do vertikály postrannej veže.
Motívy východnej proveniencie sú tu skôr tlmené, dá sa povedať, že prevažujú predlohy západné - románske. Napríklad je to možno badať na združených románskych oknách, prípadne na dvojstĺpoch, ktoré lemujú hlavný a bočný vstup.
Aj napriek týmto prvkom sa dá podotknúť, že v modelácii plôch a vo vedení línií cítiť dokonca barokovú vzletnosť a secesnú vláčnosť a ornamentálnosť. Pôdorys je dynamicky tvarovaný s bočnými výklenkami. Objem sa architekt snažil komponovať symetricky, ale s výnimkou vežičky, ktorú umiestnil bokom.
Hlavným určitým prostriedkom, ktorý dodáva vonkajšiemu vzhľadu charakteristickú organickosť, je „plynúce“ ohraničovanie otvorov a polí priečelia vyvýšenými pruhmi s oblými hranami. Predlohou drobnej secesnej ornamentálnej výzdoby bola ruža - kvet spojený s legendou o sv. Alžbete.
Dokument pre základný kameň zostavil profesor gymnázia Jozef Volker. Na preparovanej koži je v strede obraz sv. Alžbety, vpravo je plán nového kostola, vľavo obraz gymnaziálnej budovy (gymnázium Grösslingová) a v pozadí silueta korunovačného dómu sv. Martina v Bratislave.
Nad týmto obrazom nájdeme ornament so slovami: „Zlož si svoj klobúk, smrteľník, lebo miesto na ktorom stojíš je sväté.“ V kostolíku nájdeme ešte dva erby a to erb mesta Bratislavy a uhorský erb. Úvodné slová dokumentu znejú: „Som kostol pomenovaný po sv. Alžbete z rodu Arpádovcov.
Kostolík sv. Alžbety je jednoloďová stavba s pristavanou valcovitou vežou. Kostolík je pomerne malý ale architekt na ňom majstrovsky udržal jednotu v ornamentálnom tvarovaní.
Pôvodne architekt plánoval kupolu na oválnom pôdoryse, ale nakoniec Lechner použil pásovú klenbu oválneho profilu, ktorý zakryl strmou valbovou strechou pokrytou krásnou modrou glazovanou škridlou. Konštrukčnou zaujímavosťou sú klenby, ktoré sú zo železobetónu. Realizovala ich jedna známa bratislavská firma. Stavbu viedol bratislavský staviteľ Anton Durvay.
Dňa 26. júna 1910 bol slávnostne vztýčený kostolný kríž a 14. mája 1911 boli inštalované zvony, ktoré postavil biskup dr. Medard Kohl.
Architekt Ödön Lechner sa však v závere svojej tvorby zdržiaval ísť cestou hýrivých orientálnych výbojov. Aj na kaplnke sv. Alžbety je ústup od kupoly k strmej streche príklonom od orientálneho k európskemu.
Po pôvodnom architektovom zámere predsa len ostala nejaká stopa. Nad kazateľnicou sa nachádza malá kupolka, ktorá je presnou zmenšeninou tej pôvodne uvažovanej hlavnej. Edmund Lechner ani vežičku neukončil strmou špicatou kužeľovou strechou, ktorú nakreslil na už spomenutom skoršom projekte, ale vrcholcom prilbicového tvaru.
Kostol má vďaka organickým plynúcim tvarom trochu záhadnú zoomorfnú mystickosť aj v interiéri. Zvlnené rámovanie na miestach pod kupolou prechádza do zaujímavého motívu oblakov. Najpôsobivejšie pôsobia prvky maďarskej secesnej proveniencie sú stlačené masívne oblúky nad oboma vstupmi. Nesú ich dvojice už spomínaných stĺpov, ktoré sú veľmi podobné románskym stĺpom.
Interiér symbolizuje ružový altánok už podľa spomínanej legendy o dobročinnosti sv. Alžbety, ktoré dary pre chudobných sa ihneď v okamihu ohrozenia zmenili na kvety ruží.
Umelecké diela a relikvie
Nad vchodom do chrámu vidíte mozaiku s motívom legendy o sv. Alžbete s ružami, nad hlavným oltárom visí olejomaľba sv. Alžbety od Júliusa Túryho z r. 1911, na ktorej svätica rozdáva milodary chudobným.
Relikvie svätej Alžbety boli uložené s ostatkami sv. Klimenta Rímskeho, sv. Vincencie a sv. Teodory do hlavného oltáru. Nad hlavným oltárom je už spomínaný zavesený obraz sv. Alžbety rozdávajúcej milodary od Júliusa Túryho z roku 1911. Vysoké drevené svietniky po stranách oltára, zdobené ružami, vyhotovil oveľa neskoršie rezbár Jozef Dorosinyi.
Architekt Lechner situoval do interiéru šesť nástenných malieb. Na víťazný oblúk Baránka Božieho, do lode obrazy svätých Arpádovcov. Obrazy boli namaľované budapeštianskymi maliarmi Bezsédom a Zsillem.
Pri ľavom múre kostolnej lode stojí bočný oltár zasvätený španielskej vizionárke svätej Terézii. Zdobí ho polychrómovaný reliéf sediacej Madony s kľačiacou svätou Teréziou (dielo bratislavského sochára Alojza Rigeleho). V ľavom zadnom rohu je nika so sochou sv. Antona Paduánskeho. Pri vchode na chór je drobný mramorový reliéf mladého Petra Szapáryho. Nika je pendatom valcovitej kazateľnice situovanej v protiľahlom rohu lode.
História a legenda o sv. Alžbete
Princezná Alžbeta, dcéra uhorského kráľa Ondreja II., sa narodila na bratislavskom hrade r. 1207. Mala len štyri roky, keď sa tu konali jej zásnuby s Ludwigom, kniežaťom z Wartburgu. Aby si osvojila zvyky krajiny, v ktorej bude žiť, hneď ju nasťahovali na hrad Wartburg aj s celou výbavou vrátane zlatej vaničky.
Manželstvo bolo síce šťastné, ale veľmi krátke. Alžbeta ako mladučká ovdovela, Ludwig sa nevrátil z križiackej výpravy. S manželovými príbuznými si nerozumela, najmä svokra sa stavala proti jej snahám pomáhať chudobným.
Legenda hovorí, že jedného dňa, keď Alžbeta potajomky niesla z hradu chlieb, aby nakŕmila hladné deti poddaných, svokra ju pristihla a chcela vedieť, čo to vynáša. „Nič, len ruže,“ šepla Alžbeta. A naozaj, chlieb sa premenil na ruže. Túto legendu zachytáva Rigeleho súsošie, na ktorom je Alžbeta s ružami, obklopená deťmi.
Socha sv. Alžbety v Marburgu
Ani zázračná premena chleba na kvety nepomohla a z Wartburgu ju nakoniec vyhnali. Uchýlila sa v nemeckom meste Marburg, kde viedla útulok pre siroty. R. 1229 založila ženskú katolícku rehoľu alžbetínok. Umrela 24-ročná a už štyridsať rokov po smrti ju vyhlásili za svätú.
Príbeh svätej Alžbety Uhorskej | Príbehy svätých | #katolíci svätí
Alžbetínky zakladali kláštory po celej Európe. Ich súčasťou vždy bola nemocnica. Do Bratislavy prišli na pozvanie arcibiskupa Imricha Esterháziho, ktorý im dal postaviť kostol a kláštor na Špitálskej ulici, kde je dnes nemocnica na liečbu onkologických ochorení. Výstavbu viedol významný viedenský architekt F. Anton Pilgram, autorom sôch, ktoré zdobia priečelie kostola, je Ľudovít Gode.
Zaujímavosti a súčasnosť
Kostol, ktorý dnes poznáme ako „modrý“, bol pôvodne stavaný pre študentov nového gymnázia (Katolícke kráľovské hlavné gymnázium). Architekt Edmund Lechner, ktorý projektoval budovu gymnázia i kostola, navrhol pre kostol dva vchody - severný oproti škole, tým prichádzali na omše študenti, druhý vchod na východe slúžil obyvateľstvu.
Na kazateľnici vyskúšal novinku: zmes betóna a železa. Modrú keramiku vyrobila továreň Miklósa Szolnaiho v Pécsi. Kostol pôvodne nebol modrý, modré boli len keramické škridly na sedlovej streche a mozaiky na stenách. Reliéfy na stenách boli žlté, sokel do červena, zvyšok natreli bielou farbou.
Vedúcim stavby bol Antal Durvai, majiteľ miestnej tehliarne. Z jeho tehál bolo postavené aj gymnázium. A symbolom sv. Alžbety je ruža. Štylizované ruže nájdeme na stenách kostola, pri oboch vchodoch a okolo okien. Vyrobené sú z rôznych materiálov, z modrého skla, z alumíniových platní, zo sadry.
Počas bombardovania mesta v 2. svetovej vojne vitráže z okien vypadli a zničili sa. Dnešné okná sú kópiami tých pôvodných (okrem erbov, ktoré už v nových vitrážach nezobrazili). Aby ste ocenili krásu vitráží, príďte do kostola okolo obeda, kedy najlepšie vynikne ich krása.
Osobný patronát nad stavbou kostola prevzala grófka Gabriela M. Szapáryová (neskôr na jej prácu nadviazala jej dcéra). Grófka bola známa filantropka, poskytovala štipendiá nadaným študentom, dala nad mestom postaviť Lurdskú jaskyňu, zohnala peniaze na stavbu tohto kostola a od kardinála Františka Nágala z Viedne získala vzácnu relikviu - kosť sv. Alžbety, opatrenú dokumentom o pravosti relikvie.
Prvý farár prišiel do kostola až v roku 1934, bol ním Karol Martin. Dovtedy sa tu konali len omše, ktoré celebrovali kňazi z Dómu sv. Martina. S príchodom farára sa mohlo začať aj sobášiť. Ako prví tu uzavreli manželstvo ženích Karol Dubiško z Ilavy a nevesta Jolana Bujaková z Topoľčian.
Viac informácií nájdete v knihe prvého pomocného biskupa Bratislavskej arcidiecézy Mons. Jozefa Haľka, ktorá pod názvom Modrý kostol. Dejiny Kostola sv. Alžbety v Bratislave, vyšla vo vydavateľstve Lúč v roku 2006.
tags: #jednolodovy #kostol #sv #alzbety