Začiatky ľudskej činnosti v Žiarskej kotline archeológovia zistili na základe náhodne nájdených nálezov. Z chotára Kríža nad Hronom pochádzajú nálezy dvoch bronzových ihlíc, patriacich k tzv. Vzácny je nález tzv. lužického pohrebiska v chotári bývalej osady Horné Opatovce na Dlhých dieloch. Okrem týchto zvyškov pohrebiska, objaveného náhodne, našli sa aj bronzové ihlice a zdobené spony. Bronzové náramky sa našli aj pod hradom Šášov.
Z doteraz náhodných archeologických nálezov vyplýva, že Žiarska kotlina bola osídlená v dobe bronzovej (1500 - 700 rokov pred n. l.) i železnej, t. j. do začiatku nášho letopočtu. V mladšej dobe železnej žili u nás keltské kmene, z ktorých rímsky spisovateľ C. Tacitus lokalizuje na územie stredného Slovenska Kotínov. Z prvých storočí nášho letopočtu sa našli stopy po osídlení v mestskom parku, kde ležala osada Germánov a to v období tzv. Z prvého tisícročia nášho letopočtu, keď u nás zanikalo keltské osídlenie a od 6. storočia sa na územie Slovenska sťahovali prví Slovania, sú známe nálezy z 9. a 10. storočia.
Terasy s juhovýchodným sklonom osídľujú Slovania. Ich stopy sa našli v mieste budovy terajšieho kaštieľa, kde osídlenie pretrváva a v týchto miestach vzniká aj kryštalizačné centrum stredovekej osady Svätý Kríž. O prítomnosti slovanského obyvateľstva pred 11. storočím hovoria aj niektoré staré miestne názvy. Význam sa prikladá chotárneho názvu Horných Opatoviec „Podhradištia“, z ktorého vyplýva, že na pravej strane Hrona na terase jestvovalo kedysi hradisko, dnes známe ako „Zámčok“.
Iné hradisko mohlo byť azda v areáli fary a kostola vo Svätom Kríži nad Hronom. Názov Kríža nad Hronom je mladší a nesiaha pred koniec 11. storočia. Odvodený je z kultu (patrocínia) tunajšieho kostola zasväteného pamiatke Povýšenia kríža a je viazaný tradíciou na 14. september. Pred vznikom farského kostola s kultom „sv. Kríža“ tu mohla byť nejaká kláštorná samota, ako hovorí názov farského poľa „Bratská“, doložený len k roku 1626. Pre nedostatok prameňov ťažko rozhodnúť, či pôvodným názvom osady Sv. Kríž bol názov hradiska „Susol“. O tom môže rozhodnúť až archeologický výskum. Jedno zo spomenutých hradísk i s celou severnou časťou Žiarskej kotliny malo podľa písomných prameňov z 11. - 13.
Na ľavom brehu Hrona rovnako starou, ak nie aj staršou osadou ako Kríž, boli Horné Opatovce, ktorých pôvodný názov pred rokom 1075 nie je známy. Kľúčovým prameňom pre dejiny najstarších osád v Žiarskej kotline je zakladacia listina benediktínskeho kláštora a opátstva v Hronskom Beňadiku, vydaná kráľom Gejzom I. roku 1075. Listina sa však nezachovala v origináli. Pôvodný názov osady Sv. Kríž nad Hronom, nie je známy, hoci nie je vylúčené, že to bol názov „Susol, „Šušol“.
Osada Sv. Kríž nad Hronom mala už pred rokom 1237 ako miesto s mýtnicou druhotný názov a po prvý raz doložený v pomaďarčenej forme „Cristur“ (neskoršie Kerestúr), to v slovenčine znamená „Kríž Pána“. Latinská i slovenská bežná forma bola „Sancta Crux“ - Sv. Kríž. Osada Sv. Kríž sa stala administratívnym a kultúrnym strediskom panstva a to ju predurčilo i k tomu, aby sa stala aj obchodným strediskom.
K tomu bolo potrebné, aby sa v osade usadené obyvateľstvo zaoberalo obchodom a malo voči okolitým osadám výsadné postavenie. Výsady jestvujúcim i budúcim obyvateľom Sv. Kríža nad Hronom udelil 4. Listinou z roku 1246 nadobudol Sv. Kríž postavenie mestečka.
Mestečko Svätý Kríž vo víre povstaní (15. - 18. storočie)
V období nepokojov v 15. storočí okolie ovládal český Ján Jiskra z Brandýsa, za podpory kastelánov z okolitých hradov. Opevnil okolie kostola, čím zabezpečil cestu od Bojníc na Pohronie. Po mierovej zmluve z roku 1452 medzi Jánom Jiskrom a Jánom Hunyadim sa táto pevnosť zbúrala. Pevnostný charakter mala pravdepodobne už len stavba v mieste terajšieho kaštieľa, do ktorej v čase bockaiovho povstania po útokoch povstaleckého vojska pod vedením kapitána Františka Rédeya na Kremnicu, prišli Kremničania dňa 8. Po skončení nepokojov bol zdevastovaný kaštieľ opravený na náklady ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča, ktorý v kaštieli sídlil a v roku 1615 tu aj zomrel.
Ďalšie z protihabsburských povstaní vedené Gabrielom Betlénom opäť zasiahlo do dejín Sv. Kríža kedy bol obsadený povstaleckým vojskom, ktoré plienilo široké okolie až do konca roku 1621 po podpise tzv. Mikulovského mieru. No pohyb vojsk po okolí pretrvával naďalej. A tak v roku 1644 sa stretli vojská Juraja II. Rákocziho s trojtisícovou armádou rakúskeho generála Pucheima v bitke pri Sv. Kríži, kde bolo Rákocziho vojsko porazené. Cisárske vojsko zostalo po bitke v oblasti ako ochrana pred tureckou expanziou.
O tri roky na to v roku 1647 Turci postupujúci cez Novú Baňu, Žarnovicu a Revište zaútočili aj na Sv. Kríž, ktorý však vďaka dobrému opevneniu a početnej posádke útok Turkov odrazil. Z toho dôvodu ostrihomský arcibiskup Juraj Lippay dal vybudovať v opevnení kaštieľa bašty, čím zvýšil obranyschopnosť objektu a posilnil tak obranu proti Turkom o ďalšie opevnenie. 17. storočie bolo pre obyvateľov Sv. Kríža mimoriadne ťažké, keď nielen neustále boje, ale aj morová nákaza v roku 1638 zdecimovali miestne obyvateľstvo, ktoré sa z nej len veľmi ťažko pozviechalo. Roku 1661 došlo k veľkému požiaru; všetky usadlosti ľahli popolom spolu s kostolom a zvonicou. Obyvatelia Sv. Kríža ho v nasledujúcich rokoch opäť vybudovali.
1. novembra 1678 vojská Imricha Tökölyho porazil v bitke pod Sv. Krížom generál Rabatt. Povstanie Františka Rákocziho zachvátilo skoro celé Slovensko. Jazda grófa Alexandra Károlyho porazila dňa 20. novembra 1703 cisárske vojsko v bitke pod Sv. Krížom. Rákocziho vojaci tu zostali až do roku 1708, kedy ich po obliehaní Sv. Kríža porazil generál Stahremberg. Po príchode vojska generála Nyáriho v auguste v roku 1708 sa v kaštieli ubytoval veliteľ cisárskych vojsk generál Sigbert Heister a dňa 27. októbra 1708 po bitke pri Sv. Kríži.
Po zriadení banskobystrického biskupstva sa kaštieľ v Sv. Kríži stáva sídlom biskupa. Koncom 18. storočia dochádza k jeho rekonštrukcii. 8. apríla 1851 sem prichádza banskobystrický biskup Štefan Moyses a usídľuje sa tu natrvalo až do roku 1869. 5. júla zomiera v kaštieli vo Sv. Kríži.
Bitka pri Moháči z roku 1526 a jej dôsledky
Svätý Kríž počas I. ČSR a Slovenského štátu
Od roku 1875 je Sv. Kríž administratívnym centrom so sídlom slúžnovského úradu a až do roku 1928 okresným sídlom, ku ktorému patrilo 55 obcí. V roku 1928 došlo v I. ČSR k územnej reorganizácii a Sv. Kríž bol začlenený do okresu Kremnica. Od toho času začalo mestečko upadať a postupne nadobudlo charakter väčšej obce s meštianskymi znakmi. Počas trvania I. ČSR a Slovenského štátu nedochádza v obci k podstatnejším zmenám.
S výstavbou hlinikárne sa začalo v roku 1951 a už v máji 1953 začala skúšobná výroba hliníka. Hutnícky kombinát zmenil život v obci, ktorú v roku 1955 premenovali na Žiar nad Hronom. Postavenie mestečka sa v dôsledku reorganizácie štátnej správy zásadne zmenilo v roku 1960, kedy sa znovu stáva sídlom okresu.
Významné udalosti v Svätom Kríži
- 1075: Založenie kláštora v Hronskom Beňadiku.
- 4. februára 1246: Udelenie výsad zemepanského mestečka.
- 8. januára 1606: Kremničania sa uchýlili do kaštieľa vo Sv. Kríži.
- 15. storočie: Pôsobenie Jána Jiskru z Brandýsa.
- 20. november 1703: Cisárska armáda podľahla vojsku povstalcov Františka II. Rákocziho.
- 27. októbra 1708: Bitka pri Sv. Kríži.
- 1. novembra 1678: Vojská Imricha Tökölyho porazil generál Rabatt.
- 1644: Juraj II. Rákoczi porazený cisárskou armádou pred hradbami Sv. Kríža.
Zoznam starostov, richtárov a predsedov MNV v obci
Pomenovanie vedúcej funkcie vedenia obce sa odvíjalo od prislúchajúceho obdobia. Do roku 1944 bol vedúcim predstaviteľom obce richtár, v rokoch 1944 - 1990 to bol predseda Miestneho národného výboru (MNV), od roku 1990 je to starosta obce.
- Richtári obce v rokoch 1870 - 1944: Ján Jonata, Martin Bugár st., Ján Kašša, Ján Sklenka, Štefan Bojo, Štefan Prochotský, Ján Kurať st., Ondrej Kollárik, Július Predáč, Ján Kurať ml.
- Predsedovia MNV v rokoch 1944 - 1990: Michal Stračina, Andrej Revák, Július Krajči, Štefan Osvald, Gašpar Kubík, Štefan Čabák, Martin Mlynčok, Július Mikuš, Ľudovit Mlynčok, Gustáv Hanus, Imrich Stračina, Ľudovít Slašťan, Dušan Rajčan st.
- Starostovia obce v rokoch 1990 - do dnes: Igor Vankulič, Dušan Rajčan st., Stanislav Rigo
Aktivity a rozvoj obce
- Pivovar zaznamenaný v roku 1715.
- Mlyn pracoval od roku 1715 do roku 1955.
- Kamenárstvo pracovalo v rokoch 1726 až 1964.
- Kováčstvo v obci bolo od roku 1840 do roku 1975.
- Teheľňa na Pekárni bola postavená v r. 1929 a pracovala do r. 1956.
- Píla na začiatku 20. storočia a pokračuje dodnes.
- Stavba železnice Hronská Dúbrava - Vrútky v rokoch 1870 - 72.
- Elektrifikácia obce v rokoch 1939 - 41.
- Postavenie futbalového ihriska Na Pažitiach v roku 1945 a nového ihriska v lokalite Kúty v roku 1951.
- Zavedenie miestneho rozhlasu, verejného osvetlenia a regulácia potoka v roku 1951.
- Otvorenie kultúrneho domu dňa 24. 5. 1954.
- Založenie JRD dňa 22. 9. 1957.
- Postavenie obchodu Jednota a zhotovenie požiarnej nádrže v roku 1958.
- Stavba cesty Žiar n./H.- Kremnica vedľa obce a položenie penetrácie miestnych komunikácií v rokoch 1963 - 69.
- Stavba vodovodu (1969 - 73), materskej školy (1970 - 72), vybudovanie parku (1973), Domu smútku (1974 - 75), fontány pred kostolom v parku (1977), Domu služieb (1977 - 1982) a telocvične v rokoch 1969 - 1986.
Obec Považany vznikla zlúčením troch obcí - Mošovce, Svätý Kríž a Vieska.