Evanjelium nám prináša príbehy o Ježišovi, ktorý nielen učil a uzdravoval, ale aj napomínal ľudí. Tieto napomenutia majú hlboký význam a sú relevantné aj pre nás dnes. Liturgia chce svojím výberom našu pozornosť upriamiť na to, čo podľa Jána znamená konať skutky hodné zmeny zmýšľania (Lk 3,8).
Venujme sa teda práve tomuto aspektu, hoci veľmi zaujímavé by tiež bolo pozrieť sa bližšie na to, akú má Ján predstavu o postave toho, ktorého príchod pripravuje a ako, a či vôbec sa jeho predstava zhoduje s tým, ako sa ten, ktorý príde sám predstavuje.
Ján Krstiteľ káže a napomína ľud.
Ján Krstiteľ a výzvy k pokániu
Aký charakter majú teda Jánove výzvy a odporúčania tým, ktorí sa ho pýtajú, čo majú robiť? V prvom rade si treba všimnúť, ako sa dozvedáme z veršov, ktoré predchádzajú tým nedeľným, že pre Jána pokánie znamená konať skutky hodné pokánia.
Máme pred sebou tri skupiny. Prvou je všeobecne ľud, ktorý prichádza k Jánovi. To, čo Ján radí robiť, je podeliť sa so šatstvom a jedlom, teda s tým najnevyhnutnejším pre život, s tými, ktorí to nemajú. Táto výzva je teda adresovaná všetkým. Ide tu o výzvu k pozornosti voči núdznym.
Jánov apel sa pritom týka prebytku. Vraví: „Kto má dvoje šiat, nech dá...“. Ďalšie dve skupiny, ktoré sa vyslovene spomínajú sú už viac špecifikované. Jedni sú mýtnici a druhí vojaci. Aj pre nich má Ján svoje odporúčania. Mýtnici majú vyberať koľko majú predpísané a vojaci majú zaobchádzať s ľuďmi úctivo.
Zástupy sa pýtali Jána Krstiteľa: "Čo teda máme robiť?" On im odpovedal: "Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!" Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: "Učiteľ, čo máme robiť?" On im povedal: "Nevymáhajte viac, ako vám určili!" Pýtali sa ho aj vojaci: "A čo máme robiť my?" Vravel im: "Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!"
Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: "Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni." A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.
Porovnanie s Ježišovými výzvami
Porovnajme si to však s tým, čo hovorí Ježiš. V Lukášovom evanjeliu stretávame ľudí, ktorí aj za Ježišom prichádzajú s rovnakou otázkou, akú kládli Jánovi skupiny z dnešného evanjelia.
Zákonníkovi (Lk 10,25-37), ktorý sa Ježiša pýta: „Čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“, Ježiš najprv odpovedá protiotázkou: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ Keď zákonník odpovie citáciou z Písma o láske k Bohu a blížnemu, Ježiš mu odvetí: „Toto rob a budeš žiť!“ Podobne by snáď odpovedal aj Ján Krstiteľ. Konverzácia Ježiša so zákonníkom tu však nekončí.
Ďalšou postavou, ktorá sa Ježiša pýta rovnako ako mýtnik, je istý popredný muž (Lk 18,19-30). Aj tu má ich dialóg dva stupne. Najprv mu Ježiš odpovie prikázaniami. Znova môžeme konštatovať, že s takouto odpoveďou by bol Ján Krstiteľ spokojný. Avšak, keď sa tento muž Ježišovi pochváli: „Toto všetko som zachovával od mladosti,“ Ježiš ho vyzve: „Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma“ (18,21). Aj jeho Ježiš pozval urobiť krok vpred. Navyše sa tu stretávame s výnimočnou výzvou, ktorá u Jána úplne chýba.
S mýtnikmi sa stretol nie len Ján, ale aj Ježiš. Tu vidíme rovnakú situáciu ako v práve spomenutých prípadoch. Mýtnikovi Lévimu (Lk 5,27-32) Ježiš hovorí: „Poď za mnou!“ a o Zachejovi (Lk 19,1-10) povie: „Dnes prišla spása do tohto domu“, nie vtedy, keď mu ten prisľúbi, že už bude vyberať len toľko, koľko mu určili, ale keď vyhlási: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne“.
A práve toto sa zdá byť kľúčovým momentom. Totiž, Ježiš svoje slová o Zachejovi zakončil: „Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo“.
Na záver ešte môžeme spomenúť ďalšie Ježišove slová, ktoré nám zhrnú krok vpred Ježišovho evanjelia ak ich porovnáme s tými Jánovými: „Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé.
A tak vidíme, že Ján bol naozaj len Ježišovým predchodcom. Jánove výzvy ešte nevyjadrujú plne ducha Ježišovho evanjelia. Sú len prípravou na tie Ježišove.
V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté rozdiely medzi výzvami Jána Krstiteľa a Ježiša Krista:
| Ján Krstiteľ | Ježiš Kristus |
|---|---|
| Podeliť sa o prebytok | Predať všetko a nasledovať |
| Vyberať len predpísané | Vrátiť štvornásobne, ak si oklamal |
| Nikoho netrápiť | Milovať nepriateľov |
Ježišove napomenutia v Galilei
Tento článok sa zameriava na Ježišovo pôsobenie v Galilei, jeho učenie, zázraky a predovšetkým na napomenutia, ktoré adresoval ľuďom a apoštolom.
Ježiš často napomínal farizejov a zákonníkov za ich pokrytectvo a vonkajškovú zbožnosť. "Vy pokrytci! Prorokoval o vás Izaiáš: Tento ľud ma ctí len ústami, ale srdce ich je ďaleko odo mňa." (Matúš 15, 8-9). Ježiš zdôrazňoval, že vnútorná čistota a spravodlivosť v srdci sú dôležitejšie ako dodržiavanie vonkajších obradov.
Spasiteľ karhá vodcov a učiteľov, vlastne svodcov a kaziteľov ľudu. Hovorí, že ich bohoslužba je bezcenná bez jadra vnútorného, náboženského presvedčenia.
Díval sa na výstup s farisejmi a riekol im: Slyšte a rozumejte. Lebo nie to, čo vchádza do úst, poškvrňuje srdca, ale to, čo z úst vychádza, t. j. vlastne lichá zbožnosť, bohaprázdnosť.
Ježiš sa snažil oslobodiť ľud od týchto vonkajších praktík, ktoré nemali skutočný duchovný význam. Horší a uráža pravdou božou, hovorí sv. Augustín, nežli bludom. Nechajte ich; slepí sú a vodcovia slepých. Tedy je jako burina v Israeli, ktorá bude vytrhaná a vykorenená od Boha. A zahynú i s tými, ktorí za nimi idú voslep.
Ježiš sa stretol so ženou kananejskou, ktorá ho prosila o uzdravenie svojej dcéry. Spočiatku ju odmietol, argumentujúc, že je poslaný len k Izraelitom. Žena však neústupne prosila a preukázala veľkú vieru. Ježiš nakoniec jej prosbu vyslyšal, hovoriac: "Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš." (Matúš 15, 28).
Ježišove skutky boli sprevádzané vonkajšími znakmi, ktoré mali symbolický význam. Sv. Marek spomína ešte sv. vzdych Spasiteľov ku nebesiam. Teda Syn boží bol veľmi dojatý, keď videl hluchonemého pred sebou. Vzdychol si k Otcovi nebeskému.
Po návrate do Galiley Ježiš opäť rozmnožil chleby a ryby, aby nasýtil veľký zástup ľudí.
Ježiš kŕmi 5 000
Okrem spomenutých udalostí Ježiš v Galilei vyučoval, uzdravoval a rozprával podobenstvá. Medzi jeho známe podobenstvá patria: Podobenstvo o márnotratnom synovi, Podobenstvo o boháčovi a Lazarovi, Podobenstvo o nespravodlivom šafárovi.
Podobenstvo o márnotratnom synovi.
Keď Ježiš oznámil: „Dnes sa naplnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli“ (Luk 4,21), náhle boli nútení premýšľať aj o slovách toho, ktorý k nim prehovoril. Oni, Izraelci, Abrahámove deti, boli predstavení ako zotročený ľud. Oslovoval ich ako väzňov, ktorých treba vyslobodiť z moci zla, akoby boli v temnote a potrebovali svetlo pravdy. Zasiahol ich pýchu a podnietil ich obavy. Ježišove slová naznačovali, že jeho poslanie medzi nimi bude celkom odlišné od ich predstáv. Ich skutky by sa mohli dostať do nového, ostrejšieho svetla. Pri všetkej svojej obradníckej prísnosti a okázalosti obávali sa jeho jasného a skúmavého pohľadu.
Spasiteľ nemohol urobiť medzi nimi veľa divov práve pre ich neveru. Len niekoľko sŕdc prijalo jeho požehnanie, a preto Spasiteľ odtiaľ odišiel, aby sa sem už nikdy nevrátil. Nazaretčanov aj naďalej ovládala nevera, v ktorej sa im tak zaľúbilo. Zachvátila aj veľradu i celý národ. Keď kňazi a ľud prvýkrát zavrhli moc Ducha Svätého, bol to začiatok ich konca. v snahe dokázať, že sa nemýlili, keď na začiatku Krista odmietli, neprestali ani ďalej prekrúcať jeho slová. Ich odmietavý postoj k pôsobeniu Ducha vyvrcholil golgotským krížom, zničením ich mesta a rozohnaním národa do všetkých končín zeme.
Výzva k pokániu a zmene zmýšľania
V dnešnom evanjeliu počujeme, ako Ježiš začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, a nerobili pokánie. Zmyslom všetkej Ježišovej snahy a všetkého, čo učil a konal, je naša Spása, ku ktorej prichádzame skrze vieru a žité pokánie.
Na mnohých miestach evanjelia vyzýva: „Čiňte pokánie!“ Pokánie sa koná a niekedy tak tvrdo ako sa pracuje na denný chlieb. Ak som hrešil, mám to napraviť. Pán Ježiš nikde nehovorí: „Ak budete chodiť pravidelne na spoveď, je to v pohode!“ Veľmi často si zamieňame pokánie so sviatosťou pokánia, aj keď nejde presne o to isté. Aj keď spoveď nazývame „sviatosťou pokánia“, pokánie je významovo širší pojem. Spoveď je len malou čiastkou z toho, čo pokánie všetko zahŕňa.
V gréčtine sa pre pokánie užíva termín metanoia. Toto slovo je výzvou: „Zmeňte zmýšľanie!” A vyjadruje duchovnú podmienku návratu k Bohu a spoločenstva s Ním. Zmeňte zmýšľanie, nie v zmysle iného ľudského spôsobu zmýšľania, ale ako hovorí apoštol: „Zmýšľajte tak, ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal na seba prirodzenosť sluhu a stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.