Ježiš buď kráľom môjho srdca: Význam a posolstvo

Slovo Kristus znamená „pomazaný“. Ide o grécky ekvivalent hebrejského slova „mesiáš“.

V Izraeli boli totiž v Božom mene pomazaní tí, čo boli Bohu zasvätení na poslanie, ktoré pochádzalo od neho. To mal byť predovšetkým prípad Mesiáša, ktorého mal Boh poslať, aby definitívne nastolil svoje kráľovstvo. Mesiáša mal pomazať Pánov Duch za kráľa a zároveň za kňaza, ale aj za proroka.

Ježiš Kristus, večné Slovo Otcovo, nie je iba kňaz a kráľ alebo prorok; on je Pomazaný Pánov a ako taký je zároveň kňazom, kráľom aj prorokom.

Ježiš Kristus ako Pomazaný

Kristus pochádza z gréckeho prekladu hebrejského slova „Mesiáš“, ktoré znamená „pomazaný“. Stáva sa Ježišovým vlastným menom preto, že Ježiš dokonale spĺňa Božie poslanie, ktoré toto slovo znamená.

Anjel zvestoval pastierom Ježišovo narodenie ako narodenie Mesiáša prisľúbeného Izraelu: „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2,11). On je od začiatku ten, „ktorého Otec posvätil a poslal na svet“ (Jn 10,36), ktorý sa počal ako „svätý“ (Lk 1,35) v Máriinom panenskom lone.

Ježišovo mesiášske posvätenie ukazuje jeho božské poslanie. „To… znamená i samo jeho meno, lebo menom Kristus sa mieni ten, ktorý pomazal, aj ten, ktorý bol pomazaný, aj samotné pomazanie, ktorým bol pomazaný: pomazal Otec, pomazaný bol Syn, [a to] v Duchu, ktorý je pomazanie.“ Jeho večné mesiášske posvätenie bolo zjavené v čase jeho pozemského života pri krste, ktorý prijal od Jána, keď ho „Boh pomazal… Duchom Svätým a mocou“ (Sk 10,38), „aby sa… stal známym Izraelu“ (Jn 1,31) ako jeho Mesiáš.

Mnohí Židia, ba aj niektorí pohania, ktorí mali účasť na ich nádeji, spoznali v Ježišovi základné črty mesiášskeho „syna Dávidovho“, ktorého Boh prisľúbil Izraelu.

Ježiš prijal vyznanie viery Petra, ktorý ho vyznal ako Mesiáša, a zároveň oznámil blízke utrpenie Syna človeka. Tak odhalil pravú náplň svojej mesiášskej kráľovskej hodnosti. Táto náplň spočíva v transcendentnom (božskom) pôvode Syna človeka, ktorý „zostúpil z neba“ (Jn 3,13), a zároveň v jeho vykupiteľskom poslaní trpiaceho Služobníka: „Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20,28). Preto sa pravý zmysel jeho kráľovskej hodnosti ukázal až z výšky kríža.

Ježišov vstup do Jeruzalema zvestuje príchod kráľovstva, ktoré kráľ Mesiáš uskutoční Veľkou nocou svojej smrti a svojho zmŕtvychvstania.

Účasť na Kristovom Kráľovskom Poslaní

„Veď ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zase báť,“ píše apoštol Pavol v jednom zo svojich listov. „Neviete, že komu sa dávate za otrokov a poslúchate ho, ste otrokmi toho, koho poslúchate? Nech teda nevládne hriech vo vašom smrteľnom tele, žeby ste sa poddávali jeho žiadostiam, ani nevydávajte svoje údy hriechu za nástroj neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako živí, čo vstali z mŕtvych,“ vysvetľuje Pavol a dodáva: „Túto slobodu nám vydobyl Kristus.

„Veď čo je také kráľovské, ako keď duch podriadený Bohu vládne nad svojím telom?“ pýta sa svätý pápež Lev Veľký.

Po druhé, „v teologickom zmysle“, píše biskup Robert Barron, „je kráľ niekto, kto riadi schopnosti a dary v rámci spoločenstva, aby ho nasmeroval k Bohu. Katolícky rodič teda smeruje svoje deti k naplneniu poslania, ktoré im dal Boh, vzdeláva ich, formuje ich správanie, usmerňuje ich túžby atď. Katolícky politik chápe morálny rozmer svojej práce, a podľa toho vydáva zákony a usmernenia.

„Ako človek rastie v schopnosti vykonávať kráľovské vodcovstvo?“ kladie si otázku biskup Barron a odpovedá: „Dá sa to urobiť prekonaním kultúrnych predsudkov, ktoré vnímajú náboženstvo ako čisto súkromnú záležitosť, niečo v zmysle koníčka. Takáto oslabená viera nemá nič spoločné s kresťanským poslaním. Ježiš v nej vystupuje ako kráľ, ktorý pri svojom druhom príchode zasadne na trón svojej slávy ako sudca živých i mŕtvych. Účasť na jeho vláde je tu vyjadrená takto: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.

Znovu sa pozrime, čo hovorí katechizmus: „Cirkev spoznáva obraz svojho chudobného a trpiaceho Zakladateľa najmä v chudobných a trpiacich. Boží ľud uskutočňuje svoju ,kráľovskú hodnosť‘ tak, že žije podľa povolania slúžiť s Kristom, ktorý ,neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých‘.

Na otázky rímskeho vladára, Ježiš potvrdil, že je kráľom, avšak kráľom nie z tohto sveta (por. Jn 18,36) .

Sviatosť Krstu a Pomazanie

Súčasťou obradu krstu je pomazanie sprevádzané slovami: „Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud. Čo to presnejšie znamená? Čo to však značí, mať účasť na Kristovom kráľovskom poslaní?

Pri krste sa používa čistý olivový olej. Požehná ho otec biskup na Zelený štvrtok pri sv. omši, ktorá sa volá „sv. omša svätenia olejov“. Pri krste sa pomazanie uskutočňuje na hruď dieťaťa. Je to z dôvodu dvojitej symboliky: Ako v bežnom živote má olej liečivé a hojivé účinky a človek sa potom cíti silnejší, tak krstom sa nám odpúšťa dedičný hriech a všetky hriechy, tzn. naša duša je „zahojená“ po hriechoch Kristovou milosťou. V staroveku sa zvykli zápasníci natrieť olejom, aby boli šmykľaví a protivník ich nemohol chytiť. Pomazanie olejom pri krste sa dáva po modlitbe, ktorá sa nazýva exorcizmus. V nej kňaz s vystretými rukami nad dieťaťom prosí Pána Boha, aby zbavil dieťa dedičného hriechu a chránil ho pred hriechom a útokmi zlého ducha. Inými slovami prosí, aby pôsobením Božej milosti bol pokrstený človek „šmykľavý“ a diabol ho nemohol chytiť.

Kresťania sú istým spôsobom takí Boží zápasníci. Sme pomazaní svätým olejom, aby sme v tomto svete bojovali za pravdu, spravodlivosť a lásku. Svätý Pavol na konci svojho života hovorí: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval.“ (2 Tim 4, 7)

Olej je teda aj symbolom pôsobenia Božieho Ducha, ktorého sme dostali pri sviatosti krstu.

Symbolika pomazania olejom naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom. Pri uvádzaní do kresťanského života je pomazanie sviatostným znakom birmovania, ktoré sa vo Východných cirkvách volá jednoducho „krizmácia“ (t. j. pomazanie krizmou). Ale aby sa pochopil celý jeho význam, treba sa vrátiť k prvému pomazaniu, ktoré vykonal Duch Svätý: k pomazaniu Ježiša. Kristus alebo „Mesiáš“ (z hebrejského Mašíach) znamená „pomazaný“ Božím Duchom. V Starej zmluve boli viacerí Pánovi „pomazaní“, osobitne kráľ Dávid. Ale Ježiš je Boží pomazaný jedinečným spôsobom: ľudská prirodzenosť, ktorú Syn berie na seba, je úplne „pomazaná Duchom Svätým“. Ježiša ustanovil Duch Svätý za „Krista“. Panna Mária ho počne z Ducha Svätého, ktorý ho prostredníctvom anjela zvestuje ako Krista pri jeho narodení a Simeona pobáda, aby šiel do chrámu vidieť Pánovho Mesiáša. Duch Svätý napĺňa Krista a jeho sila vychádza z Krista, keď uzdravuje a lieči. A napokon Duch Svätý kriesi Ježiša z mŕtvych.

Ostatné Oleje Používané v Liturgii

Okrem oleja používaného pri krste, existujú aj ďalšie oleje, ktoré majú svoje špecifické použitie v liturgii Cirkvi:

Olej Chorých

Už ľudia dávnych čias si veľmi cenili olivový olej pre jeho liečivé účinky. Sviatosť pomazania chorých posilňuje človeka na posledný boj, aby nepadol do osídiel satana. Hriech, ako choroba duše, sa totiž pokladal za dielo satana, preto olivový olej našiel použitie pri sviatostiach, ktoré odpúšťajú hriechy, teda pri krste a pri sviatosti chorých.

Keď prišiel Boží Syn na zem, stretol sa s tým najťažším, s utrpením, ktorého koncom je smrť. Vo chvíli, keď zjavil svoju Božskú moc, ľudia dotknutí fyzickým i duchovným utrpením prichádzali k nemu, prosili o záchranu. Ježiš sa však stretol aj s utrpením zo zrady priateľa, s utrpením pri bičovaní, vysmievaní, ukrižovaní. Kedykoľvek pozrieme na kríž, vieme, že Ježiš pozná tajomstvo utrpenia. Kristus neprišiel preto, aby odstránil utrpenie, ale aby ho posvätil. Jeho utrpenie sa stalo nástrojom spásy sveta, v ňom nám zjavil svoju nekonečnú lásku k nám. Tým dal ľudskému utrpeniu zmysel. Od toho momentu môže človeka zdokonaľovať. Keď človek trpí, môže obohacovať seba aj iných. Preto Kristus medzi sviatostnými znakmi zanechal aj taký, ktorý je nástrojom na posvätenie nášho utrpenia - sviatosť pomazania chorých.

Svätý Marek pripomína, že Kristovi učeníci pomazávali chorých a uzdravovali ich. A svätý Jakub vo svojom liste hovorí o tradícii prvých kresťanov: Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu (Jak 5, 14 - 15).

Prvým a často viditeľným účinkom je zlepšenie zdravia chorého. Ľudia neraz ďakujú kňazovi za to, že sa im po udelení sviatosti pomazania chorých zlepšil zdravotný stav. Druhým účinkom - v oblasti ducha - je očistenie od hriechov. Keby človek spáchal ťažké hriechy a nemohol by sa vyspovedať, táto sviatosť odpúšťa hriechy. Môže byť teda udelená tak človeku v stave posväcujúcej milosti, ako aj v stave ťažkého hriechu. Hlavným cieľom tejto sviatosti je však pomoc potrebná na využitie času utrpenia a zachovania čestného postoja. Utrpenie je totiž veľká skúška, pričom pre kresťana je predovšetkým skúškou viery v pravdu, že Boh je Láska, lebo my nechápeme situáciu, ako ju vidí všemohúci Boh. On môže utrpenie odstrániť, no súhlasí s ním. A tu je potrebná milosť objaviť zmysel utrpenia. Sviatosť pomazania chorých dovoľuje človeku využiť utrpenie na vlastné zdokonalenie i na spásu sveta a uľahčuje trpiacemu prístup k Eucharistii.

Ak nie je k dispozícii olej, ktorý požehnal biskup, môže ktorýkoľvek kňaz požehnať rastlinný olej a použiť ho pri obrade pomazania chorých. Robí sa tak napríklad vtedy, keď nastane súrna potreba udeliť sviatosť pomazania, napríklad pri dopravnej nehode a pod., a nie je k dispozícii olej požehnaný biskupom.

Krizma

Z týchto troch olejov je krizma najdôležitejšia. Je to olivový olej, do ktorého sa primiešava balzam a vonné živice stromov. Krizma sa používa pri vysluhovaní troch sviatosti - krstu, birmovania a kňazstva (kňazi sú ňou pomazaní na rukách, biskup na hlave). Práve tieto tri sviatosti môže človek prijať iba raz za život.

Pomazanie svätou krizmou je symbolom daru Ducha Svätého, ktorý prijímame vo sviatosti krstu a naša kresťanská dospelosť sa napĺňa vo sviatosti birmovania. Len pripomínam, že to nie je a nemá byť rozlúčka s Cirkvou! Kostol môže byť požehnaný, čo je spojené s očistením, ktoré je naznačené pokropením požehnanou vodou, a modlitbou. Ale slávnostné a trvalé požehnanie, ktoré už voláme posvätenie, je naznačené aj pomazaním krizmou. Keď vstúpite do kostolov, ktoré boli posvätené, na stenách nájdete tzv. konsekračné kríže - buď sú štyri alebo ich je dvanásť. Práve ony označujú miesta, na ktorých boli steny kostola pomazané olejom.“ Všimnite si to nádherné prepojenie. Krizmou sa pomaže človek aj chrám, tzn. človek sa má usilovať byť živým chrámom Ducha Svätého.

Slovo „krizma“ pochádza z gréckeho jazyka a znamená „pomazanie“. Vidíme v tom prepojenie so slovom Kristus - Pomazaný. Krstom sa totiž stávame podobnými Kristovi a berieme na seba záväzok nasledovať ho svojím životom. Pomazanie krizmou pri krste sa dáva na temeno hlavy. Má čo najviac pripomínať starozákonné ustanovenie za kráľa, kňaza a proroka. Krstom aj my dostávame účasť na Kristovom poslaní proroka, kňaza a kráľa. Tým sa chce ukázať, akí sme vzácni a veľkí v Božích očiach. Krstom sa nestávame otrokmi, ale Božími synmi a dcérami. Aj my máme byť prorokmi v našej dobe - máme ohlasovať Krista. Máme byť kňazmi - prinášať svoj život ako obetu.

Intronizácia Krista Kráľa

Pred niekoľkými dňami poslanec Štefan Kuffa počas svojho príhovoru v rámci Trnavskej novény otvoril tému intronizácie Krista Kráľa v našej krajine. Jeho príhovor vyvolal vlnu búrlivých reakcií ako v liberálnych tak aj v kresťanských médiách, TV Lux dokonca jeho príhovor z archívu stiahla. Vedeli ste, že v Poľsku bol v r. 2016 slávnostným aktom za prítomnosti poľského prezidenta, mnohých členov vlády a tisícov veriacich Kristus kráľ uznaný za kráľa poľského národa? Čo to vlastne intronizácia Krista kráľa je? Intronizácia má pôvod v u nás pomerne veľmi rozšírenej úcte k Božskému Srdcu Ježišovmu. Intronizácia znamená, že cirkev spoločne s vládou uzná za kráľa ich krajiny Ježiša Krista.

Zásluhy na intronizácii v Poľsku má poľská mystička Rozalia Celakowna. Pán Ježiš, ktorý sám prosí o intronizáciu, sľubuje aj to, že národy, ktoré vykonajú akt intronizácie budú v najbližšej vojne uchránené.

Modlitby k blahoslavenej Jozafate a Prečistej Bohorodičke

Modlitby k blahoslavenej Jozafate a Prečistej Bohorodičke sú tiež dôležitou súčasťou duchovného života. Sestra Jozafata bola človekom modlitby a súčasne aj veľkej horlivosti v službe blížnym. Pre sestru Jozafatu Boh nebol niečím abstraktným, ale reálnou Osobou. Sformoval sa u nej hlboký a prirodzený vzťah k Nemu. Boh bol jej Abba.

Sestra Jozafata ohlasuje dnešnému človeku radikálne nový život podľa evanjelia a pripomína účasť na utrpení iných. Aby sme lepšie poznali hĺbku duše našej sestry Jozafaty, uvažujme nad jej poznámkami, ktoré sú modlitbou k Bohu Stvoriteľovi. Zoberme pár riadkov z týchto modlitieb či úvah a zastavme sa nad týmito slovami. Dovoľme, aby nám s. Na pohľad jednoduchý život sestry Jozafaty dosiahol takú hĺbku, že ťažko dovidieť až na dno.

K: Prečistá Bohorodička, prijmi od nás, tvojich detí, túto pieseň vďaky a prosby.

K: Už od mladosti, blažená Jozafata, si si zamilovala spoločenstvo s Bohom. Už ako malé dievčatko si prichádzala k Prečistej Bohorodičke, aby si sa pred ňou, v samote a tichu, oddala vrúcnej modlitbe.

K: Čakajúc na Spasiteľa Izraela, ty, Prečistá Bohorodička, cítila si sa nehodnou dôstojnosti stať sa Matkou Božieho Syna. Preto si pred Bohom vyjavila svoju túžbu byť čistou až do smrti. Zapáčil sa tento dar pokory Nebeskému Otcovi a vylial na teba milosť Svätého Ducha.

K: Aj Ty, blažená Jozafata, túžiac čoraz viac po zjednotení s Nebeským Ženíchom, zriekla si sa telesnej príjemnosti, skladajúc do rúk Krista dar svojej čistoty.

K: „Raduj sa, milostiplná, Pán s tebou. Počneš a porodiš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho“ … S takýmto pozdravom prišiel k tebe, Prečistá Bohorodička, beztelesný Anjel Gabriel. A ty si pohotovo odpovedala: „Hľa, služobnica Pána“.

K: Aj ty, blažená Jozafata, nehľadiac na svoje túžby zasvätiť sa modlitbe a nazeraniu, rozhodne a odvážne si odpovedala „áno“ na Božie volanie. Ono ťa pozývalo k životu a službe uprostred svojho národa.

K: Obdarovaná radostnou zvesťou Anjela, Prečistá Bohorodička, ponáhľala si sa k svojej príbuznej Alžbete, aby si jej poslúžila a podelila sa radostnou novinou.

K: Aj ty, blažená Jozafata, prijala si pozvanie Krista a s radosťou a odvahou si ho zaniesla tým, ktoré tiež chceli vstúpiť na cestu evanjeliového života. S otvoreným srdcom a láskou si ich prijala.

Nasledujúce riadky pokračujú v podobnom duchu, oslavujúc život Prečistej Bohorodičky a blahoslavenej Jozafaty, a ich nasledovanie Krista v rôznych životných situáciách.

Ježišu, buď jediným žriedlom a cieľom môjho života. Ó, Kriste! Sedím a hľadím na vysušený kvietok; poslala mi ho sestra z Brazílie. Pán Boh chcel, aby jeho vzhľad povzniesol moju myseľ k Nemu. tak čo potom urobí pre moju dušu, ktorá ho chce ľúbiť? Kde sa pripravuje materiál pre túto kvetinku? až ma nájde hodnou, takou, ktorá ľúbi Boha nielen slovami a citmi, ale aj skutkom?! Bože môj, nech sa splní Tvoja vôľa! Tieto hlboké úvahy odhaľujú veľkú lásku sestry Jozafaty k Bohu a nádej v Neho.

Aký ľúbezný je hlas Kristovej nevesty, - keď mu vraví: „ Celá som len tvoja.“ - Takto pristupujúc k Ježišovi, blažená Jozafata, - priniesla si mu svoje veno: - drahocennú perlu čistoty, chudoby a poslušnosti. - Veď všetko ostatné pred tebou stratilo cenu. - Jediný poklad je sám Kristus.

Pane, som tu, pred tebou - Dobrým a Milosrdným a z hĺbky duše sa obraciam na teba slovami blaženej Jozafaty: „Ježišu, ty si životom duší. Učiň, aby moja duša v tebe, pre teba a skrze teba žila. Nech o tebe rozmýšľa, o tebe hovorí, pre teba pracuje. Nech teba hľadá, k tebe smeruje a s tebou nech sa zjednotí. Ježišu, buď jediným žriedlom a cieľom môjho života.

Ďalšie modlitby a piesneOkrem spomínaných modlitieb, existujú aj ďalšie, ktoré sú súčasťou bohoslužieb a osláv, napríklad:

Ľ: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo.

Tropár, hl.4. Blahoslavená Jozafata, - svojím duchom modlitby a služby - učíš nás obnovovať a povznášať ľudské srdce všade, kde len bije. - Slúžiť tam, kde je najväčšia potreba.

Tieto modlitby a piesne vyjadrujú vďačnosť, prosby a oslavu Boha, Prečistej Bohorodičky a blahoslavenej Jozafaty.

Veľkopôstna modlitba sv. Efréma Sýrskeho

„Pane a Vládca môjho života, odožeň odo mňa ducha zúfalstva, nedbanlivosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. Daruj mne, tvojmu služobníkovi, ducha čistoty, pokory, trpezlivosti a lásky.

Táto modlitba je súčasťou skoro každej bohoslužby byzantského obradu počas Svätej a veľkej štyridsiatnice (od pondelka do piatku). Vynikajúco vystihuje v krátkosti celý program Veľkého pôstu, a to jeho negatívnu i pozitívnu stránku - čoho sa máme zbaviť a k čomu máme dospieť.

Pri modlitbe sa vždy robia poklony - veľká metánia čiže veľká poklona sa robí nasledovne: kľakneme na kolená, hlavu skloníme tak, že sa čelom dotkneme zeme, a vstaneme. Pritom sa prežehnáme (niekde je zvykom na začiatku poklony - teda pred pokľaknutím, inde až pri vstávaní). Malá poklona sa robí tak, že sa ohneme v páse, pravú ruku vystrieme smerom k zemi (prípadne sa jej aj prstami dotkneme), potom sa vystrieme a pritom sa prežehnáme. Poklony sú dôležitou súčasťou modlitby, ktorá sa snaží do pokánia zapojiť nielen dušu, ale aj telo - teda celého človeka.

Byzantský Veľký pôst je obdobím, ktoré má veľmi bohatý výber biblických textov: žalmy i čítania - v hymnografii aj v čítaniach cirkevných otcov. Hymnické texty za pozastavujú predovšetkým pri téme ľudskej duše ovládanej hriechom, ktorá nájde prostredníctvom Veľkého pôstu možnosť spásy.

Pre lásku môjho Pána Ježiša Krista som pohrdla svetským kráľovstvom a všetkou nádherou sveta. Moje srdce prekypuje krásnymi slovami, všetko som zasvätila Kráľovi.

Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia, zhliadni na nás, pokorne kľačiacich pred tvojím oltárom: tvoji sme a tvoji chceme zostať. Aby sme sa mohli s tebou ešte vrúcnejšie spojiť, každý z nás sa dnes dobrovoľne zasväcuje tvojmu Najsvätejšiemu Srdcu. Mnohí ľudia ťa doteraz nepoznali, mnohí pohrdli tvojimi prikázaniami a odmietli ťa. Zmiluj sa nad nimi, dobrotivý Ježišu, a všetkých strhni k tvojmu svätému Srdcu. Pane, buď kráľom nielen svojim verným, ktorí ťa nikdy neopustili, ale aj márnotratným synom a dcéram; daj, aby sa čím skôr vrátili do otcovského domu a nezahynuli hladom a biedou. Pane, buď kráľom i tým, ktorých od teba odlúčili mylné názory a rozkolníctvo; priveď ich naspäť do prístavu pravdy a k jednote viery, aby bolo jedno stádo a jeden pastier. Daruj svojej Cirkvi slobodu a bezpečnosť, všetkým národom poriadok a pokoj; nech zo všetkých končín zeme zaznieva jeden hlas: sláva Božskému Srdcu, ktoré nám prinieslo spásu; jemu česť a chvála naveky.

Je krásne hľadieť na Ježišovo Srdce ako symbol jeho nekonečnej lásky. Ešte krajšie je mať ho vždy živého blízko seba, v Oltárnej sviatosti. Najsvätejšie Srdce, ktoré uctievame, nie je mŕtve, nebijúce srdce, na ktoré môžeme iba spomínať. Je to Srdce živé, živé nielen v nebi, kde sídli oslávený človek Kristus Ježiš, ale je živé aj na zemi, všade, kde je Eucharistia.

tags: #jezis #bud #kralom #mojho #srdca