Staroveké Grécko bolo domovom rozsiahleho panteónu bohov a bohýň, ktorí vládli rôznym aspektom života a prírody. Medzi nimi mali osobitné postavenie bohovia nebies, ktorých úlohou bolo dohliadať na oblohu, počasie a osudy ľudí. Najvýznamnejším z nich bol Zeus, kráľ bohov.
Zeus: Vládca Olympu a Boh Hromu
Zeus (genitív Dia alebo Zeusa; lat. Iuppiter, gr. Ζεύς) je najvyšší zo starogréckych bohov. Podľa gréckej mytológie bol kráľom bohov, vládcom Olympu, bohom hromu, blesku a nebies, ochrancom pohostinstva, utečencov, štátu a rodiny. Bol vládca bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Preto aj boli jeho družkami Themis (bohyňa poriadku), Diké (bohyňa spravodlivosti) a Nemesis (bohyňa pomsty).
Podľa Hésioda je Zeus boh, ktorý stál na čele najmladšej generácie bohov - olympských bohov, ktorí sa zmocnili definitívnej vlády nad svetom po desaťročnom boji so staršou generáciou bohov Titanov, vedených Diovým otcom Kronom. Ten taktiež zvrhol z trónu svojho otca Urana, prvého vládcu nad svetom. Po víťazstve poverili ostatní bohovia najvyššou vládou na svete Dia, ktorý im pridelil náležitý podiel na moci, čiže pridelil im vládu nad vymedzenými oblasťami sveta. Zeus bol opísaný - 'vytvorený' na obraz človeka a podľa podoby vládcov z vtedajších čias.
Zeus je synom Krona a Rheie, bol najmladší zo svojich súrodencov. Narodil sa na Kréte, kde ho schovala jeho matka v jaskyni v pohorí Dikté. Živil sa mliekom kozy Amaltheie a starali sa oňho nymfy. Rimania ho stotožňovali s Jovom, Etruskovia s Tiniom. Po súboji Titánov a Gigantov bol prijatý ako vládca a otec všetkých bohov a ľudí. Jeho zbraňou bol blesk a vládol na nebi aj na Zemi.
Zeus bol povestný svojimi milostnými dobrodružstvami. Veľa bohýň a smrteľných žien po ňom túžilo a vtedy neváhal premeniť sa na býka, labuť, dážď alebo hocičo iné, len aby sa k nim dostal. Svoju najmilšiu dcéru Aténu zrodil sám z vlastnej hlavy, odkiaľ mu vyskočila sama v plnej zbroji.
Jeho manželkou bola Héra, bohyňa, ktorá ochraňovala vladársky palác. Ich deti boli Arés, Hébé, Eileithya a Héfaistos. Zeus mal ale veľa ďalších detí s bohyňami aj smrteľnými ženami. Všetky svoje deti mal rád a ochraňoval ich, preto sa často stávali predmetom hnevu Héry.
Ďalší Bohovia Nebies
Okrem Zeusa existovali aj ďalší bohovia, ktorí mali vplyv na nebeské sféry:
- Héra: Ochrankyňa manželstva a rodinného krbu, žena Dia, totožná s rímskou Juno.
- Aténa: Bohyňa múdrosti, ochrankyňa práva, spravodlivosti a umení, dcéra Dia a Héry, totožná s rímskou Minervou.
- Apolón: Boh svetla a slnka, ochranca života a poriadku, neomylný strelec, syn Dia a Léto, brat-dvojča Artermidy.
Bohyňa rannej zory: vo védskej tradícii Ašvinovia prichádzajú so svojim vozom, aby sa na jeho jarme zrodila bohyňa rannej zory Ušas, ich sestra alebo priateľka a častá spoločníčka. V baltickej aj védskej tradícii každé ráno jazdia v ústrety úsvitu. Grécky Hélios sa na každodennú cestu oblohou vydáva spolu so sestrou Eos (bohyňa rannej zory), ktorej voz ťahajú dva kone Lampos („pochodeň“) a Faethón („jasný), často označované za snehobiele - práve snehobiele kone sú asociované s božskými blížencami.
Grécki bohovia mali komplexné vzťahy a ich príbehy sú plné vášní, intríg a hrdinských činov. Ich odkaz pretrváva dodnes a inšpiruje umelcov, spisovateľov a mysliteľov po celom svete.
Vláda nad svetom: Vládu nad svetom si rozdelil so svojimi bratmi Poseidonom a Hadesom ťahaním losov. Diovi pripadlo nebo, Poseidon sa stal vládcom morí, a Hádes vládcom podsvetia. Praveká Zem Gaia nemohla pripadnúť nikomu, všetci traja jej vládli, podľa svojich schopností. Vzhľadom na to Poseidon mohol triasť zemou a Hádes si privlastnil duše zomrelých.
Zeus spočiatku vládol ako tyran a dva razy sa pokúsil vyhubiť ľudsky rod. Prometeus mu to prekazil tak, že umožnil svojmu synovi Deukaliónovi a jeho manželke Pyrrhe, aby sa zachránili a znovu osídlili svet. Neskôr, keď si Zeus upevnil svoju moc, prepustil na slobodu svojich nepriateľov. Ostatní bohovia si boli vedomí Diovej sily a preto ho poslúchali. Občas sa ale búrili. Raz ho chceli zvrhnúť z trónu, ale s pomocou storukého obra Briarea sa obránil. Iba jedno povstanie vážne ohrozilo jeho postavenie. Vzbúrili sa proti nemu Giganti, obri zrodení Gaiou z krvi Urana. Zeus ich vzburu s pomocou ostatných bohov a svojho smrteľného syna Herakla potlačili.
Zeus nevládol absolutisticky, čím sa líšil od ostatných bohov v iných náboženstvách. Grécki bohovia ale aj ľudia mali svoju vôľu a aj slobodu. Nad všetkými bohmi a ľuďmi, Dia nevynímajúc, vládol osud nad ktorým nikto nič nezmohol. Zeus poznal budúcnosť a naznačoval ju ľudom rôznymi znameniami, prírodnými úkazmi, snami, veštbami (hlavne keď mu priniesli príslušné obete). Dával ľuďom dobro a zlo, tieto dary vyberal podľa vlastného uváženia z dvoch veľkých nádob, ktoré mal vo svojom paláci.
Sídlil na Olympe v Tesálii, kde mal veľkolepý palác, ktorý mu postavil jeho syn Hefaistos. Tiež sa rád zdržoval na Krétskom vrchu Ide a na iných vrchoch. Chodil kam sa mu zachcelo na zlatom voze. Bol prakticky všadeprítomný a o pomoc ho mohli ľudia požiadať kdekoľvek, nielen iba v jeho chráme. Občas prichádzal na svet vo zmenenej podobe.
Tabuľka: Hlavní Grécki Bohovia Nebies
| Boh | Úloha | Symbol |
|---|---|---|
| Zeus | Vládca bohov, boh hromu a blesku | Blesk, orol |
| Héra | Ochrankyňa manželstva a rodiny | Páv, krava |
| Aténa | Bohyňa múdrosti a vojny | Sova, olivovník |
| Apolón | Boh svetla, slnka, umenia | Lýra, vavrín |