Ježiš Kristus a spása

Ježiš Kristus je stredobodom sveta, dejín a života všetkých ľudí; On je jediný Spasiteľ. Naša spása je iba v ňom samom, v nijakom inom prostredníkovi alebo zakladateľovi náboženstva. Osoba Ježiša Krista, Božieho Syna a pravého človeka medzi ľuďmi je stredobodom a syntézou kresťanskej viery. V ňom nachádzame program Cirkvi a kresťanskej rodiny ako „domácej cirkvi“.

Nie je potrebné vymýšľať nový program, pretože ten už existuje. Je to ten istý program, ktorý neustále prináša evanjelium a živá tradícia. Je zameraný na samého Krista, ktorého máme poznať, milovať a nasledovať, aby sme v ňom žili trojičný život a v ňom premieňali dejiny až k ich dokonalosti v nebeskom Jeruzaleme.

Narodenie Ježiša Krista

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“

To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.

Ježiš Kristus - večný Boží Syn

Ježiš Kristus je večný Boží Syn. „On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné...Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo.

Keď sa stal človekom skrze Ducha Svätého v Máriinom lone, dal nám cez svoju osobu a svoje ohlasovanie poznať Otca. Dal nám nové prikázanie milovať jeden druhého, ako on miloval nás. Učil nás ceste blahoslavenstiev: byť chudobný v duchu a pokorný, trpezlivo znášať utrpenie, byť smädný po spravodlivosti, byť milosrdný, čistého srdca, byť tým, kto šíri pokoj a byť prenasledovaný pre spravodlivosť.

On trpel za vlády Poncia Piláta. Umrel za nás ako nevinný baránok, ktorý vzal na seba hriechy sveta. Bol pochovaný a vstal z mŕtvych, svojou Božskou mocou a svojím zmŕtvychvstaním nám dal účasť na Božom živote. Vystúpil na nebesia, odtiaľ príde v sláve súdiť živých i mŕtvych, každého podľa jeho skutkov.

Spása v Ježišovi Kristovi

Ježiš Kristus je preto stredobodom sveta, dejín a života všetkých ľudí; On je jediný Spasiteľ. Naša spása je iba v ňom samom, v nijakom inom prostredníkovi alebo zakladateľovi náboženstva. Osoba Ježiša Krista, Božieho Syna a pravého človeka medzi ľuďmi je stredobodom a syntézou kresťanskej viery. V ňom nachádzame program Cirkvi a kresťanskej rodiny ako „domácej cirkvi“.

Poznanie Ježiša Krista sa rodí a rastie zvlášť skrze stretnutie s Jeho Slovom, a to počúvaním a čítaním evanjelia, účasťou na sviatostnom živote Cirkvi, predovšetkým na Eucharistii, osobnou a spoločnou modlitbou, službou a starosťou o chudobných a núdznych.

Preto má v kresťanskom domove rozhodujúce miesto čítanie Božieho Slova a evanjelia, spoločná účasť rodiny na nedeľnej Eucharistii, spoločná modlitba a skutky lásky.

Čo je modlitba ? Modlitba je chvála, ďakovanie, spoveď, žiadosť, prosba a príhovor k Bohu. Modlitba je priame spojenie s nebom. " Keď som sa modlil, bol som nový, keď som sa prestal modliť, začal som starnúť." Hovorí veľký teológ staroveku. Modlitba je obnova a duchovný život.

Ako sa máme modliť ?

Tak ako sa dieťa učí chodiť, chodením, tak sa aj my možeme stať výborný v modlitbe, modlením, dôverujúc v Božiu pomoc. Ponorte celú svoju dušu do modlitby. Buďte vytrvalí v modlitbe. Keď sa modlíme v hĺbke našich sŕdc, rastieme v modlitbe. Cez Božiu milosť, zrazu pocítime záblesk zázraku z prítomnosti sv.Ducha v nás. Na začiatku je to len iskra, ale neskôr prerastie do ohňa, ktorý oslobodzuje a napĺňa celé naše bytie, za predpokladu, že neurobíme nič, čím by sme zarmútili Ducha Svätého.

A ak spáchame hriech, okamžite ho oľutujeme a prosíme Boha o odpustenie. Modlitba je ako rozhovor s Vaším najlepším priateľom. Je veľmi ľahké rozprávať sa s niekým, kto Vás bezvýhradne miluje. Proste Ježiša o odpustenie svojich hriechov. Povedzte Mu svoje potreby. " Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. " ( 1Peter 5:7 ) Ďakujte Mu, že pre nás zomrel na kríži na Kalvárii. " Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.

Spása nie je automatická

Spása nie je automatická, pretože si vyžaduje našu spoluprácu. Aj sv. Pavol hovorí v Liste Filipanom: „S bázňou a chvením pracujte na svojej spáse“ (Flp 2, 12). Boh nám ju ponúka. Želá si, aby sme boli spasení. Je to prejav jeho veľkej dobroty voči nám. Prejav jeho lásky. Túto Božiu dobrotu si najskôr potrebujeme vychutnať a tešiť sa z nej. Tešiť sa z toho, ako Boh hľadí na mňa.

Mojou spoluprácou je moja veľkodušná odpoveď a tou je prijatie Božej milosti, jeho uzdravenia i jeho spôsobov konania. Ako to urobil Zachej, Matúš, Pavol, kráľ Dávid a mnohí iní. Títo všetci zakúsili Božie milosrdenstvo a s vďačnosťou ho prijali.

Svätý Otec hovorí, že spása je dar. Rovnaký termín sa používa aj pri viere, tiež pri nej ide o dar. Sv. Ignác z Loyoly hovorí v Kontemplácii na dosiahnutie lásky, že všetky dobrá a všetky dary zostupujú zhora. Myslí aj na milosrdenstvo a spásu, na dobrodenia, ktoré sme dostali vykúpením, na to, koľko Boh doteraz pre mňa vykonal a stále koná cez Ježiša Krista.

Slovo dar v súvislosti so spásou znamená predovšetkým Božiu blízkosť, ktorú Boh zjavil cez svojho Syna. Ježiš Kristus je ten dar spásy. Boh totiž tak miloval svet, že dal svojho Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.

Pripomína to opäť sv. Pavol: „On vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých.“ V Ježišovi nám Boh dáva všetko, čo potrebujeme, najmä však svoje milosrdenstvo a spásu. Takáto je láska nášho Otca.

Tretí termín, ktorý ma na pápežovom výroku zaujal, je - že spása je ponúkaná ľudskej slobode. Ako s takou veľkou slobodou zodpovedne narábať? Láska má vždy do činenia so slobodou. Láska bez slobody nie je láskou, pretože skutočná láska je vždy slobodná. Áno, sloboda je skutočne veľký dar od Boha.

Pápež František jej venuje pomerne veľkú pozornosť. Pri jednej príležitosti použil podobenstvo o milosrdnom Otcovi. Na jednej strane opísal črty otca a na druhej strane postoje dvoch synov. Poukázal na to, že otec bol vždy pripravený odpustiť, bol tolerantný voči rozhodnutiu mladšieho syna pobrať sa z domu, aj keď predvídal možné riziká. A v tomto je to úžasné. Takto Boh nakladá s nami. Necháva nás slobodných a môžeme sa dokonca aj zmýliť, pretože nám dal veľký dar slobody a rešpektuje to. Je na nás, či tento dar dobre využijeme. V každom prípade slobodu musíme prijať ako milosť od Boha, ktorú dostávame ako nezištný dar v rámci nášho priateľstva s Bohom. A tu Boh vždy riskuje. Vždy nám ponúkne spásu ako dar, lebo je to cesta k slobode, čo si vyžaduje aj našu slobodnú odpoveď.

Svätý Otec hovorí, že v prípade obrátenia ide hlavne o zmenu zmýšľania, postoja. Čo to dnes znamená? V prvom rade si všimnime, že obrátenie a viera v evanjelium sú Ježišovou požiadavkou. Ide o našu slobodnú odpoveď na Božie volanie, zmeniť zmýšľanie, teda veriť v evanjelium, veriť v Božiu uzdravujúcu blízkosť a silu a vďaka nej si osvojovať jeho štýl konania. Prestať nasledovať vzory sveta a nasledovať Ježiša. Nasledovať to, čo Ježiš robil a čomu nás učil.

tags: #jezis #chce #aby #si #bol #zachraneny