Historici a vedci diskutujú o mnohých aspektoch Ježišovho života, pričom väčšina z nich sa zhoduje v tom, že spolu so svojimi učencami hovoril prevažne galilejským dialektom aramejčiny.
Pravda o Palestíne v Biblii: Palestínčania v biblických proroctvách
Aramejčina slúžila ako jazyk verejného života, správy kráľovstiev a ríš a tiež ako jazyk náboženských obradov. V jednej chvíli bola dokonca lingua franca Úrodného polmesiaca. Aramejčina je v skutočnosti zložená z mnohých dialektov, ktoré sa môžu líšiť natoľko, že ich v súčasnosti chápeme ako samostatné jazyky. Aramejčina teda patrí medzi pluricentrické jazyky.
Aramejské jazyky môžeme rozdeliť chronologicky, teda na staroaramejčinu, stredoaramejčinu a novoaramejčinu. Neoaramejskými jazykmi dodnes hovoria mnohé komunity sýrskych kresťanov, Židov a Mandaejcov z Blízkeho východu. Počet hovoriacich sa pohybuje od zhruba od 1 do 2 miliónov, pričom hlavným jazykom medzi Asýrčanmi je asýrska novoaramejčina (590 000 hovorcov), chaldejská novoaramejčina (240 000 hovorcov) a jazyk turoyo (100 000 hovorcov).
S rozširovaním aramejčiny sa rozšírilo aj aramejské písmo a nahradilo iné miestne abecedy, medzi nimi i staré písmo hebrejské. Dnes sa aramejčina píše buď hebrejskou alebo sýrskou abecedou. Arabská aj hebrejská abeceda sú založené na aramejskom písme, čo dokazuje, aký vplyv mala aramejčina na jazyky Stredného východu a západnej Ázie.
Aramejčina je príkladom jazyka, ktorého preklad si vyžaduje nielen jazykovú zdatnosť, ale aj porozumenie historických súvislostí. Hoci kedysi bola hlavným jazykom perzskej, babylonskej a asýrskej ríše, v priebehu storočí postupne ustupovala iným dominantným jazykom, ako bola arabčina či perzština.
Mapa rozšírenia aramejských jazykov.
Dnes sa aramejské jazyky považujú za ohrozené, pretože ich počet hovoriacich neustále klesá v dôsledku vojen, migrácie a asimilácie. Oživeniu aramejčiny sa venujú rôzne akademické inštitúcie a kultúrne združenia, ktoré sa snažia tento starobylý jazyk zachovať pre budúce generácie.
Jazyky v Palestíne v čase Ježiša Krista
V prvom storočí, vo vtedajšej Palestíne, sa používala latinčina, gréčtina, hebrejčina a aramejčina. Oficiálnym, no zároveň aj najmenej používaným jazykom, bola latinčina. Pri vzájomnej komunikácii ju používali takmer výhradne len rímski úradníci a ovládali ju aj niektoré vzdelané osoby. Nezdá sa pravdepodobné, že by Ježiš latinčinu študoval, ani že by ju používal pri rozhovoroch, alebo keď vyučoval.
Gréčtina sa po Alexandrovi Veľkom „stala tým, čím je dnes angličtina - jazykom univerzálnej komunikácie“. Nápisy na minciach razených za vlády kráľa Herodesa Veľkého sú iba v gréčtine. Zakaždým, keď sa Ježiš so svojou rodinou vydal na púť do Jeruzalema, svätého, ale helenizovaného mesta, prišiel do kontaktu s gréckou kultúrou. Pri rozhovore s rímskym stotníkom bolo potrebné hovoriť spoločným jazykom (Matúš 8, 5-13).
Jeden profesor hovorí: ‘Bežne sa zjavne hovorilo po grécky a po aramejsky… Rímski vojaci a úradníci zrejme medzi sebou hovorili po latinsky, zatiaľ čo ortodoxní židia spolu pravdepodobne hovorili neskorou formou hebrejčiny’! Preto neprekvapuje, že nápis, ktorý dal Pilát pripevniť na Ježišov mučenícky kôl, bol v troch jazykoch - v hebrejčine, latinčine a gréčtine!
Pokiaľ ide o hebrejčinu, "jazyk Svätého Písma", čoraz viac sa vyhradzoval pre písané texty. Keď Ježiš prišiel do Nazareta v Galilei a vošiel do synagógy, čítal z Izaiášovho proroctva, zjavne tak ako bolo napísané, v hebrejčine. V správe sa nehovorí nič o tom, že by Ježiš túto pasáž prekladal do aramejčiny.
Na druhej strane opakované zmienky v evanjeliách o Ježišových kázňach v synagógach a rozhovoroch s farizejmi o textoch Písma dávajú tušiť, že poznal a niekedy aj používal hebrejčinu.
| Jazyk | Použitie |
|---|---|
| Latinčina | Oficiálny jazyk, používaný rímskymi úradníkmi. |
| Gréčtina | Jazyk univerzálnej komunikácie, používaný v obchode. |
| Hebrejčina | Jazyk Svätého Písma, používaný pri náboženských obradoch. |
| Aramejčina | Každodenný jazyk, ktorým hovoril Ježiš a jeho učeníci. |
Aramejčina ako jazyk Ježiša Krista
Aj keď Ježiš poznal hebrejčinu a niekedy ju aj používal, zdá sa, že v bežnom rozhovore a pri kázňach hovoril po aramejsky, čo bol medzi galilejskými Židmi najbežnejší jazyk, ktorý používali každý deň. V niektorých prípadoch totiž grécky text evanjelií ponecháva v aramejčine jednotlivé slová alebo vety vložené do Ježišových úst: talitha kum (Mk 5,41), korban (Mk 7,11), effeta (Mk 7,34), Abba (Mk 14,36), Heloi, heloi, lema sabakthani? (Mk 15,34), alebo do úst niektorej z postáv evanjelia: Rabbuni! (Jn 20,16).
Štúdie jazykového pozadia evanjelií naznačujú, že slová v nich zaznamenané boli pôvodne vyslovené v semitskom jazyku: hebrejčine alebo skôr v aramejčine. Pozorujeme to zo zvláštnej štruktúry gréčtiny použitej v evanjeliách, ktorá naznačuje aramejskú syntax. Dá sa to ale vyvodiť z toho, že slová, ktoré evanjeliá vkladajú do Ježišových úst, nadobúdajú pri preklade do aramejčiny zvláštnu expresívnu silu.
„Zatiaľ čo hebrejčina bola jazykom memorovania biblických textov, aramejčina bola každodenným jazykom používaným na Blízkom východe v prvom storočí. A určite v tomto jazyku hovoril a učil Ježiš so svojimi apoštolmi. Nový zákon si ponechal stopy aramejských výrazov, ako napríklad: „abba“ (otec), ktorými Ježiš hovoril s Bohom (Mk 14, 36; Gal 14, 6), „talitacum“ (dievča, vstaň) k Jairovej dcére (Mk 5, 41), „effata“ (otvor sa) hluchým a predovšetkým výkrik z kríža (Mk 15,34): Eloi, Eloi lama sabactani “(Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?),” - pripomína Marguerat.
Je dobre známe, že Ježiš hovoril aramejsky. Dodnes tento jazyk používajú Asýrčania žijúci v Sýrií a Iraku, kde bohužiaľ čelia prenasledovaniu pre ich vierovyznanie. Keďže neexistujú školy, ktoré by aramejčinu vyučovali, šíri sa len „ústnym podaním“.
Zachovanie aramejčiny
Obyvatelia hornatých dediniek v Sýrii si uvedomujú hodnotu vymierajúceho jazyka. Dnes majú možnosť títo Sýrčania študovať aramejčinu aj v škole.
Slovenská katolícka charita preto na severovýchode Sýrie podporuje sýrskych kresťanov cez vzdelávací inštitút, ktorý sa jazyk Ježiša Krista snaží zachovať. „Vytvárame rozprávky pre deti, v ktorých je množstvo pesničiek. Deti to baví a teší nás ich záujem. Obohacujeme tak učebné osnovy nášho inštitútu, ktoré treba našiť na dnešnú vizuálnu dobu,“ približuje nápad video rozprávok v aramejčine Dzalila Steisa z Kultúrneho inštitútu Olaf Taw v meste Al Qamishli.
Zachovať si kultúru a jazyk je pre Asýrčanov, ktorí sú pôvodnými obyvateľmi Mezopotámie, častokrát náročné. Veľká časť z nich prijala kresťanskú vieru, no za posledné roky sa ich počet kvôli prenasledovaniu dramaticky zmenšuje a sú zbavení demokratických a ústavných práv. V praktickom živote to znamená, že na školách sa nemôže učiť v ich jazyku a deti sa ho učia len od rodičov. Inštitút má víziu to napraviť.
Výučba aramejčiny v Sýrii.