Môžu sa svadobní hostia postiť počas svadby?

Svadba je vo Svätom Písme tajomným obrazom mesiášskych čias. Ježišov prvý zázrak na svadbe je teda pre učeníkov znamením príchodu Mesiáša. Uverili v Ježiša ako Obnoviteľa svadobnej zmluvy medzi Bohom a Izraelom. V Ježišovi sa uzatvára nová zmluva medzi Bohom a vyvoleným národom, novým Izraelom, Cirkvou.

Kamenné nádoby určené na očisťovanie sú znamením Starej zmluvy, Starého Zákona. Sú naplnené novým vínom, ktoré je čistým Božím darom, nie výsledkom ľudského snaženia.

Biblické súvislosti

Dnešné prvé čítanie nachádzame aj v čítaniach vigílie slávnosti Narodenia Pána. Kým v predvečer slávnosti „zrodenia Svetla“ je tento úryvok vybraný vzhľadom na výrazy obsahujúce symboliku svetla (svetlo spravodlivosti, fakľa spásy), pre túto nedeľu je vybraný kvôli symbolike svadby a manželstva - v súvislosti s evanjeliom tejto nedele o Ježišovom prvom zázraku, resp. znamení, ktoré sa udialo práve na svadbe.

Úryvok pochádza z tretej časti knihy proroka Izaiáša, ktorej autorstvo sa pripisuje tzv. Trito-Izaiášovi, ktorý svoj prorocký výklad dejín písal až po skončení babylonského zajatia, po návrate časti Židov späť do vlasti. Situácia repatriantov však bola ťažká. Slávny návrat sa zmenil na tvrdú drinu pri výstavbe nového chrámu a neustále ohrozenia zo strany nepriateľsky naladeného obyvateľstva, ktoré sa počas vyhnanstva Izraela usídlilo v zemi.

Hlboko veriaci Izraeliti očakávali pokoj a blahobyt ako prirodzené dôsledky Božieho požehnania, ale situácia bola iná. Prorok konfrontovaný s týmito výčitkami veriacich Izraelitov voči Bohu povstáva v zhromaždení veriacich a napriek ťažkej realite odmieta „utíchnuť“, odmieta sa vzdať svojej viery a nádeje na spásu a potvrdzuje Božie zasľúbenia. Prorok hľadá silné slová a obrazy, aby povedal, že Jahve stále miluje Jeruzalem, miluje chrámovú horu Sion, ktorá je aj symbolom akejsi matky Izraelitov.

Očakávaný príchod Božej spásy sa prirovnáva k svadbe. Tento obraz lásky medzi mužom a ženou vztiahnutý na vzťah Boha a jeho ľudu nie je vo Sv. Písme ojedinelý. Ide tu však o zvláštnu svadbu, lebo podľa židovského zákona (Dt 24,1-4 ) nesmelo dôjsť k obnoveniu spolužitia medzi odvrhnutou ženou a manželom, ktorý ju odvrhol. Boh však tak miluje svoj ľud, že mu dáva druhú šancu, obnovuje svadobnú zmluvu (Nebudú ťa viac volať Opustená a tvoju krajinu nenazvú viac Osamelá) napriek Mojžišovmu zákazu, ktorý síce nepochádzal priamo od Pána, ale pre tvrdosť ľudských sŕdc ho Pán u Židov toleroval.

Pán tým vlastne ukazuje, že jeho láska je oveľa dokonalejšia ako ľudská láska, prekračuje bežné hranice ľudskej schopnosti milovať, odpúšťa aj to, čo je ľudsky neodpustiteľné, a berie si späť svoju „manželku“, ktorú miluje napriek tomu, že ju musel kvôli jej nevernosti načas zavrhnúť. Pán si však svoju manželku opäť obľúbil, lebo robila pokánie. To, o čom hovorí prorok, sa však naplno uskutočnilo až príchodom Božieho Syna a založením Cirkvi, nového Jeruzalema.

Ježiš a svadobní hostia

„Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. Ježiš hovorí o Ženíchovi a na to, aby ukázal, aký Boh je, veľmi často používa obraz hostiny, svadby, príjemnej atmosféry a hojnosti.

Ježiš im povedal: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? …sú dôvodom radosti. Svadobčania prítomní na svadbe v ten deň žičlivo prajú všetko dobré tým dvom, ktorí pred chvíľou spojili svoje životy v jeden. Prianím ženícha a nevesty je, aby tento deň bol jedným z najkrajších dní v ich živote, aby sa k tomuto dňu mohli neustále vracať, zvlášť v ťažkých chvíľach. Vtedy je totiž potrebné, ako to píše aj svätopisec v Apokalypse, vrátiť sa k prvotnej láske (Porov. Zjv 2, 4).

Ženích a nevesta sú symbolom radosti, oni sú dôvodom tohto spoločenstva, oni zjednocujú tých, ktorí dnes sem práve kvôli nim prišli. Po krásnej svadbe prídu všedné dni, v ktorých je potrebné, aby ženích s nevestou budovali krásny vzťah, manželské spoločenstvo, z ktorého ako prejav ich vzájomnej lásky, vzídu ich deti. Takíto manželia sú dôvodom k radosti.

… v odpovedi na otázku o pôste, používa práve príklad ženícha a nevesty. V skutočnosti On je tým Ženíchom, On je ozajstným dôvodom radosti. Iba vtedy je radosť ozajstnou radosťou, ak je On - Ženích prítomný uprostred svadobčanov, uprostred nás, ak ho prijímame do svojho srdca, ak ho prijímame v Božom slove, ak ho zo svojho života nevylúčime a teda nestratíme svadobné rúcho - posväcujúcu milosť. Vtedy je radosť ozajstnou radosťou. Vtedy je radosť ozajstnou radosťou, ak vďaka posväcujúcej milosti vidíme v tvári prichádzajúceho človeka samotného Ježiša. Vtedy čokoľvek urobíme tomuto človeku, to urobíme Ježišovi, lebo On sa stotožňuje s každým človekom, ale zvlášť s úbohými a biednymi.

…Ženícha - Ježiša, v tej chvíli strácame najlepšieho a najvernejšieho priateľa. V tej chvíli, podobne ako v živote, ak strácame niekoho blízkeho, do nášho života vstupuje smútok a bolesť. Keď strácame Ježiša ozajstná radosť už prestáva byť radosťou, mení sa skôr na čosi ďaleko vzdialené od radosti, a človek nech by akokoľvek chcel, ak chce naozaj zažívať radosť, potrebuje sa vrátiť k Ježišovi.

Svadobné tradície

Nech už sa považujete za pár moderný alebo naopak klasický, poverčivý či nepoverčivý, svadobné tradície a zvyky si nájdu cestu na každú svadbu. Podľa štýlu svadby ich môže byť pomenej alebo naopak jedna tradícia prechádza plynule do druhej, pričom do určitej miery sú svadobné zvyky aj vďaka štýlu vašej svadby trochu upravené.

V skorších dobách si pomocou týchto tradícií novomanželia privolávali a poisťovali lásku, šťastie alebo plodnosť, a zároveň sa snažili chrániť proti zlým duchom a ich pôsobeniu. Dnes je rad zvykov neodmysliteľnou súčasťou svadobného dňa, ktorý sa neskôr mení na milú a úsmevnú spomienku. Dokázali by ste si predstaviť svadbu bez jedinej zvyklosti? Trúfneme si tvrdiť, že v slovenskom prostredí de facto neexistuje svadba, na ktorej by ste žiadnu svadobnú tradíciu nenašli. Veď hlavný symbol, svadobné obrúčky, sú tradíciou, ktorá novomanželov sprevádza už od dôb starovekého Egypta.

Nižšie uvádzame prehľad niektorých svadobných tradícií:

Samotné nevestine svadobné šaty sú veľkým zborníkom svadobných zvykov. Rozhodne by si ich nemala šiť nevesta sama, aby si nezašila cestu ku šťastiu. Ďalej by mala pamätať na ich farbu. Tradičná biela značí čistotu snúbenice a jej vyriešenú minulosť. Naopak modrá, zelená alebo fialová môžu byť predzvesťou modrín v manželstve.

Súčasťou svadobných šiat je potom niečo nové (ako symbol nového začiatku), niečo staré (čo odkazuje na zachovanie rodinných tradícií), niečo požičané (pre šťastie) a niečo modré (ako symbol vernosti v manželstve). Taký podväzok je pomerne šalamúnskym doplnkom, ktorý môže reprezentovať hneď niekoľko spomenutých požiadaviek. Okrem toho má tento kúsok spodnej bielizne ďalšiu symboliku - má vniesť do manželstva lásku, šťastie aj bohatstvo.

Neodmysliteľnou súčasťou nevesty je určite svadobný závoj. V minulosti sa ním nevesta zakrývala nielen pred svojím nastávajúcim, aby mohol jej krásu uvidieť až pred oltárom, ale taktiež pred zlými duchmi. Tým, že nevesta bola tak trochu inkognito, nemohlo dôjsť k jej únosu.

Ak ste nastávajúcou nevestou a nerada by ste v manželstve treli biedu s núdzou, nezabudnite si do ľavej topánky vložiť mincu. Prípadne štvorlístok, pokiaľ je pre vás šťastné manželstvo prednejšie.

Aj keď je dnes takmer bežnou súčasťou mužovho svadobného obleku motýlik, v dobách minulých bol úplným tabu. Až ten správny čas nastane, mala by najprv vidieť nevesta ženícha a až potom ženích ju. Práve v týchto okamihoch vznikajú tie najkrajšie a najdojemnejšie fotografie prekvapených snúbencov.

Po tom, čo nevesta dostane svoj kvetinový doplnok, pripne ženíchovi na chlopňu saka tzv. pierko, ktoré je väčšinou z myrty alebo rozmarínu. Takéto pierko dostanú aj všetci slobodní svadobčania. Môžu sa tak vzájomne ľahšie rozpoznať a prípadne zoznámiť. Klasické pierka v dnešnej dobe nahrádzajú rôzne mašličky, placky prípadne kvetinové náramky.

V rovnakom duchu ako kvetinová výzdoba celej svadby sa môže niesť aj výzdoba svadobnej brány, ktorá sa stavia pred nevestiným domom. Tou prechádza nevesta a je symbolom vstupu do nového, neznámeho života. Čím viac a farebnejšie zdobená brána, tým veselší vstup. V niektorých regiónoch východného Slovenska sa svadobná brána symbolicky vytvára z dvoch mladých brezových stromčekov, tiež bohato zdobených, najčastejšie farebnými stuhami.

Odjazd do kostola alebo obradnej siene je sprevádzaný veľkým rámusom. Je to opäť z toho dôvodu, aby sa zahnali negatívne nadpozemské sily. Zatiaľ čo sa niekedy práskalo bičom, dnes ako náhodní okoloidúci žasneme nad trúbiacou kolónou áut a dúfame, že zahliadneme aj samotnú nevestu.

Každá nastávajúca nevesta sa nemôže dočkať chvíle, keď sa všetky pohľady uprú len na ňu a ona sa ako víla bude vznášať uličkou po okvetných lístkoch, ktoré sú symbolom plodnosti. Zvykom je, že ich rozhadzujú družičky, čo by mali byť hlavne slobodné dievčatá, navyše odeté v podobných šatách ako nevesta. Nielen že to na fotkách pekne vyzerá, ale traduje sa, že týmto sa nevesta opäť chráni pred zlými duchmi, ktorí sa takto mätú, aby pravú nevestu nespoznali.

Ak budete mať svadbu v kostole alebo vám pri obrade bude horieť sviečka, dobre pozorujte jej plameň. Vraví sa, že čím búrlivejšie sa mihotá, tým búrlivejší bude váš spoločný manželský život.

Svadobný prsteň ako symbol kruhu, najdokonalejšieho tvaru, predstavuje nerozlučnú lásku, sľub vernosti bez začiatku a konca. Zatiaľ čo dnes je hľadanie týchto pamätných šperkov spoločnou záležitosťou, v minulosti bol výber prstienkov výhradne ženíchovou úlohou.

Po tom, čo sa stanete manželským párom, vás po ceste z kostola alebo obradnej siene neminie ryžová spŕška (prípadne konfety či bublinky, ak ste ekologicky zmýšľajúci alebo to miesto obradu nedovoľuje) a hŕba blahoželaní aj kvetov od všetkých prítomných.

Symbolom vykročenia na spoločnú životnú cestu je aj vypúšťanie bielych holubíc. Smer ich letu by mal napovedať, či budete ako manželia kráčať bok po boku alebo sa vaše cesty rozídu.

Predtým, než vkročíte na miesto konania hostiny, vás pravdepodobne príde privítať personál a s prianím všetkého dobrého vám ponúkne prípitok (v niektorých regiónoch dokonca aj chlieb a soľ).

Po prípitku budú rinčať črepy. To personálu „náhodou“ spadne tanier na zem. Novomanželom sa podá metla a smetník a na znak toho, že aj v živote budú musieť problémy prekonávať spoločne, črepiny pozametajú. Nie vždy je to ale jednoduché. Niektorí svadobčania sa im snažia črepy nohou rozhŕňať alebo im na ich vysypanie zo smetníka podajú deravé vrecko či nádobu. Prácu to novomanželom predĺži, no svadobčanov zaručene pobaví. A pretože črepy prinášajú šťastie, nezabudnite si pár kúskov schovať!

Svadobná hostina je potom otvorená prípitkom a príhovorom, ktorý prednáša väčšinou otec nevesty, prípadne niektorý zo svedkov. A tak už tradícia káže, dať novomanželskému páru spoločný podbradník a postaviť pred nich jeden tanier polievky s jednou deravou lyžicou. Vzájomné kŕmenie symbolizuje opäť manželskú spoluprácu a rovnomerné delenie.

Dezertom na svadobných hostinách často býva svadobná torta, ktorú ako prví nakroja mladomanželia. Podľa toho, kto sa noža chopí neskôr a má tak svoju ruku hore, sa údajne zistí, kto bude mať v živote navrch. Inde je však zvykom, aby ako prvá uchopila nôž nevesta a až potom ženích, na znamenie jeho opory. Nech už je to tak či onak, svadobná torta by sa mala dostať ku každému svadobčanovi, inak sú novomanželia ochudobnení o šťastie.

Nasleduje dlho očakávaná chvíľa pre nezadaných svadobčanov. Najprv sa za nevestou zhromaždí hlúčik slobodných dievčat, aby mohli uloviť hodenú svadobnú kyticu a mali tak nádej, že sa do roka vydajú. To isté sa deje aj s nevestiným podväzkom. Ten najprv dá ženích neveste dole, samozrejme ale bez pomoci rúk, a následne ho vystreľuje medzi slobodných pánov. Niektoré zvyky naopak vravia, že hodený podväzok, teda kus nevestinho odevu, predstavuje pre všetkých svadobných hostí šťastie.

Polnoc je zase spojená s tzv. čepčením nevesty. Podoba tejto tradície je premenlivá, úzko spojená s konkrétnym miestom, kde sa svadba odohráva, prípadne odkiaľ manželia pochádzajú. Poukazuje na to, že sa z dievčaťa stala žena a z chlapca muž. Slobodné dievčatá prichádzajú za svetla sviečok k neveste, spievajú tradičné clivé ľudové piesne a vydaté ženy jej počas toho nasadzujú čepiec alebo šatku. Ženíchovi je zase nasadený klobúk.

Svadobná noc by mala začať prenesením nevesty cez prah, údajne preto, aby sa týmto zmiatli domáci duchovia, ktorí by nevestu, pre nich cudzinku, vyhnali. Samotný dej svadobnej noci potom vychádza z kresťanstva, pre ktoré až prvé oddanie sa sebe navzájom robí manželstvo právoplatným.

Staré príslovie, ktoré z mája robí pre svadbu nepriateľský mesiac, totiž hovorí: „Svadba v máji, nevesta na máry“. Vychádzalo zo skutočnosti, že ženy, ktoré sa v máji vydali, hneď po svadbe otehotneli a vo februári porodili, vzhľadom na kruté zimy a slabé zásoby špajze častokrát v šestonedelí ony alebo bábätká zomreli. Posúďte sami, či pre vás táto povera predstavuje aj dnes nejaké ohrozenie...

Ďalšie legendy o počasí vo svadobný deň vravia:

• ak bude slnečno, rovnako jasné bude aj vaše manželstvo
• ak bude pršať, možno zmoknete, ale prší vám šťastie
• ak budú oblohu pretínať blesky, očakávajte búrky aj v manželstve
• ak bude snežiť, môžete sa tešiť na bohatstvo a požehnanie.

Ešte pred obradom sa pri odobierke robí akási skúška ženícha, kedy mu je dovedená falošná nevesta, obvykle preoblečený kamarát alebo rodinný príslušník, ktorý testuje, aký pevný vzťah spolu snúbenci majú.

Ďalší obľúbený, ale trochu sporný zvyk je únos nevesty. Partia kamarátov v nestráženom okamihu zbalí nevestu a odídu s ňou do blízkej reštaurácie prípadne baru. Ženích ju musí najprv nájsť a následne ju vykúpiť späť. Háčik je práve v tom, že svadobní hostia, ktorí na oslavu dorazili práve kvôli mladomanželom, zostanú odrazu sami (obzvlášť keď ide o malú svadbu) a môžu sa nudiť.

Tancachtiví svadobčania musia počas tzv. redového tanca prispieť do košíčka za tanec s nevestou. Ako poďakovanie však dostanú nejaký milý darček na pamiatku od novomanželov alebo za pohárik z pálenky, ktorá sa inak na svadbe nepodáva. Tento zvyk má korene v dobách minulých, kedy obaja snúbenci žili oddelene až do svadby a až po sobáši sa nasťahovali k sebe a zariaďovali si spoločnú domácnosť. Dnes má väčšina párov svoju bytovú otázku vyriešenú dávno pred svadbou, ale získané peniaze z tejto tradície prípadne svadobných darov môžu použiť na zaplatenie svadobných účtov.

Ak sú vám svadobné tradície proti srsti, taktne to kamarátom pred svadbou naznačte.

Pôst sa počas stáročí dostal na rebríčku bohumilých skutkov veľmi vysoko. Ľudia potrebujú niečo rukolapné, čím môžu preukázať Bohu úctu. Môže to byť aj pôst, askéza či almužna. Ježiš však predstavuje aj opačnú stranu života, ktorou sa dá prichádzať k Bohu. Po rokoch opäť objavujeme humor, radosť, smiech a ľahkosť a už to, chvalabohu, nepovažujeme za niečo, s čím by mal Boh problém.

tags: #jezis #im #povedal #vari #sa #mozu