Ikona Matky ustavičnej pomoci patrí k najznámejším obrazom Panny Márie na svete. Je veľa posvätných obrazov Panny Márie, ale istotne nijaký z nich nie je vo svete taký známy a obľúbený ako ikona Matky ustavičnej pomoci. K nej sa obracajú oči mnohých ľudí a vďaka jej príhovoru zažívajú ustavičnú pomoc. Túto ikonu nájdeme v kostoloch, kaplnkách, domoch, skrátka, na všetkých cestách ľudského života, ktorý je často poznamenaný bolesťou a smútkom.
Aký je pôvod a symbolika tohto obrazu?
Novéna k Matke ustavičnej pomoci sa modlíme v našich kostoloch. Vlastne ikona - tak nazýva východná Cirkev svoje modlitbové obrazy.
Poďme sa ponoriť do jej fascinujúcej histórie a objaviť hlboký význam, ktorý sa skrýva za jej symbolmi.
Dejiny ikony
Ikona Matky ustavičnej pomoci je namaľovaná na cédrovom dreve rozmerov 53 x 41,5 cm. Dátum a vznik ikony nie je známy. Niektorí jej vznik určujú do 12. storočia. Avšak výskum dosky ikony poukazuje na obdobie medzi rokom 1325 a 1480. Obraz namaľoval pravdepodobne v 15. storočí na Kréte.
Tradícia hovorí, že z ostrova Kréta ju v 15. storočí ukradol istý obchodník a priniesol do Ríma. Po čase ochorel a pred smrťou zveril obraz priateľovi s prosbou, aby ho uložil v niektorom rímskom kostole. Priateľ mu to prisľúbil, ale obraz sa veľmi páčil jeho manželke, a tak sa rozhodol, že si ho ponechá. O nejaký čas zomrel aj on bez toho, aby splnil daný sľub. Po istom čase sa ich šesťročnej dcérke zjavila Panna Mária, ktorá ju žiadala, aby bol obraz umiestnený v Kostole sv. Matúša, ktorý od roku 1477 spravovali augustiniáni. Po dlhom váhaní jej matky sa tak stalo 27. marca 1499. Odvtedy sa začala verejná úcta Panny Márie s titulom ustavičnej pomoci, ktorej ikonu v Ríme nazývali aj Madonou sv. Matúša. V tomto kostole sa potom obraz uctieval 300 rokov.
V Kostole sv. Matúša
Od roku 1739 sa o Kostol sv. Matúša starali írski augustiniáni a ikona sa tešila veľkej úcte rímskych veriacich. Tento pokojný stav narušili udalosti napoleonských vojen. V roku 1798 bol kostol a kláštor augustiniánov zničený a zbúraný. Po presťahovaní sa do iného kláštora augustiniáni vzali so sebou aj ikonu a umiestnili ju v domácej kaplnke. Keď v roku 1819 prevzali Kostol Santa Maria in Posterula, ikona ostala naďalej v ich kaplnke a postupne upadla do zabudnutia.
Jediným, kto stále myslel na milostivý obraz, bol Augustín Orsetti, rehoľný brat augustinián, ktorý miništroval v Kostole sv. Matúša. O obraze povedal miništrantovi Michelovi Marchimu.
Nájdenie ikony a obnovenie verejnej úcty Matky ustavičnej pomoci
Michele Marchi neskôr vstúpil k redemptoristom. Zhodou okolností to boli práve redemptoristi, ktorí v roku 1855 zakúpili pozemok, na ktorom kedysi stál pôvodný Kostol sv. Matúša a začali tu stavať Kostol sv. Alfonza.
V roku 1863 jezuitský páter Francesco Blosi pri kázni v tomto kostole položil rečnícku otázku: „Ktovie, kde je teraz obraz Matky ustavičnej pomoci, ktorý sa kedysi nachádzal v Kostole sv. Matúša na tejto Via Merulana.“ Vtedy si Michele Marchi spomenul na ikonu, ktorú mu nebohý brat Augustín viackrát ukázal a často o nej hovoril.
Generálny predstavený redemptoristov Nicolas Mauron sa potom obrátil na pápeža Pia IX. s prosbou, aby ikona Matky ustavičnej pomoci bola umiestnená v novopostavenom kostole. Pápež súhlasil a v januári 1866 ikonu preniesli do Kostola sv. Alfonza na Via Merulana a po drobných reštaurátorských zásahoch poľského umelca Leopolda Nowotného bola 26. apríla 1866 slávnostne vystavená k verejnej úcte s odkazom pápeža Pia IX: „Urobte ten obraz známym na celom svete.“ S týmto povzbudením pápež Pius IX. zveril pátrovi Nicholasovi Mauronovi, vtedajšiemu generálnemu predstavenému Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa (1888 - 1893), zázračnú ikonu Matky ustavičnej pomoci a obnovil zároveň jej verejné uctievanie. Stalo sa to 11.
Symbolika a umenie ikony
Ikona Matky ustavičnej pomoci patrí do takzvanej „Krétskej školy“. Ikona Matky ustavičnej pomoci patrí k najznámejším obrazom Panny Márie na svete.
Jazyk umenia v človeku vyvoláva väčšiu odozvu než suché definície. Počúva sa ušami, no prihovára sa srdcu. Hovorí cez rôzne formy, farby, tiene, čiary, priestory. V náboženskej oblasti má symbolika vždy základný význam pri opise skutočnosti, ktorá nie je pozemská, ale nadprirodzená; nie idealizovaná materiálna realita, ale úplne iné transcendentno.
My vieme, že slovo ikona je odvodené od gréckeho slova eikon, ktoré znamená obraz. V biblickej tradícii je Kristus obrazom Otca, ktorý sa stal telom, aby zjavil pravú tvár Otca (Kol 1, 15). Cirkev si vždy uvedomuje, že aj ona sama je touto tvárou a že všetci veriaci sú obrazom neviditeľného Boha až tak, že sa všetci pripodobňujeme Kristovmu životu.
Ikona je otvoreným oknom do tajomstva, nielen jednoduchým dekoratívnym prvkom, ale skutočnou a opravdivou sviatosťou (presnejšie povedané sväteninou), ktorá nás vovádza do nebeskej reality. Práve z tohto dôvodu majú ikony neodmysliteľné miesto v byzantskej liturgii. Pozývajú človeka k pohľadu, skrze ktorý môže ísť ďalej a neustále kráčať za hranice svojho rozumového a zmyslového poznania a dotknúť sa toho neviditeľného, čo sa skrýva vo vnútri. Ikona sa preto neobdivuje, ale sa modlí a rozjíma.
Zvyčajne boli autormi ikon mnísi, ktorí svoje obrazy písali pokľačiačky, v atmosfére meditácie, pokánia a modlitby. Sami sa niekoľko dní ponárali do daného tajomstva, ktoré sa snažili znázorniť; uvažovali nad ním, študovali ho a modlili sa, aby ho dokázali neskôr znázorniť na dreve správnou formou, farbami a symbolikou. Vedeli, že tí, ktorí budú hľadieť na túto ikonu, nebudú sa vyžívať v jej kráse, ale sa skôr modliť a rozjímať.
Ide o obraz napísaný na drevenej tabuli s rozmermi 51,8 cm na výšku a 41,8 cm na šírku. Na obraze je vykreslená scéna, v ktorej sú prítomné štyri postavy a okolo nich, ako je zvykom, sú akrostichy. Vpravo hore je obraz archanjela Gabriela (označený symbolmi OAΓ), ktorý tak, ako Márii zvestoval jej božské počatie, teraz prináša zvestovanie o utrpení: tým, že prináša kríž a klince, no aj svojím odevom červenej farby, ktorý je farbou dobročinnej lásky, ale i utrpenia.
Panna Mária, ktorá celej scéne dominuje, je označená symbolmi MP - ΘΥ, ktoré znamenajú „Matka Božia“. V jej farebných odtieňoch nachádzame obdivuhodne zhrnutú celú mariánsku teológiu a predobraz dogiem o Máriinom panenstve. Modrý závoj, ktorý má Mária na hlave, je symbolom panenskej čistoty, pretože zakrýva vlasy a odstraňuje tak znak zmyselnosti a ženskej márnosti. Mária má tiež oblečenú červenú tuniku symbolizujúcu materinskú lásku; Mária je Panna a Matka.
Plášť, ktorým je odetá, je z vnútornej strany zelený, čo je jasný odkaz na jej slová z Magnifikatu: „Velebí moja duša Pána…, pretože zhliadol na poníženosť svojej služobnice.“ Mária svojím „áno“ súhlasila s tým, že bude poslušným nástrojom v rukách Všemohúceho. V postave Dieťaťa Ježiša nachádzame syntézu kristológie. Napravo od jeho hlavy sú napísané znaky IC - XC (Ježiš Kristus). Ježiš je jedinou postavou na scéne, ktorá je vyobrazená celá. Vtelenie predstavuje zelená tunika. Na nej však má zlatý plášť, ktorý je znakom božstva. Toto je symbol jeho dvojakej prirodzenosti: Kristus je pravý Boh a pravý človek.
Význam detailov
Bohatá symbolika obsiahnutá v tomto obraze si zasluhuje dlhé litánie mien, ktorými by sme mohli Máriu nazvať: Panna utrpenia, Panna zlatá, Tá, ktorá ukazuje cestu, Matka ustavičnej pomoci, Matka vykúpenia. Podľa postáv prítomných na obraze sa táto ikona radí medzi ikony Panny umučenia, no správnejšie by bolo povedať, že je v nej vykreslené celé tajomstvo spásy.
Posolstvo nádeje obsiahnuté v tejto ikone je odovzdané postojom Dieťaťa Ježiša. Ide vlastne o pomerne kontroverzný detail: o podrážku jeho sandálu. Tak ako my dnes hovoríme o odtlačkoch prstov, tak v mentalite starovekého človeka jedinečnosť a neopakovateľnosť jednotlivca reprezentoval jeho chodidlo. V tomto nachádzame vyobrazenú Kristovu ľudskú prirodzenosť. Navyše bývalo pri uzatváraní zmluvy zvykom rozviazať šnúrku na sandáloch (pozri Rút 4, 7; Lk 3, 16) a ukázať podrážku sandálu. Ježiš tu teda predstavuje pravého Boha a pravého človeka, ktorý sa stával telom pre naše vykúpenie...
Písané slovo je jedna vec - jeho farebné znázornenie zas vec druhá. Už ako deti sme milovali obrázkové knižky, a rozhodne nie bezdôvodne. Vďaka obrazom si vieme lepšie predstavovať, máme v mysli jasnú predstavu.
Ikony môžu byť krásnou ozdobou našej domácnosti či izby. Asi každý z nás má svojho obľúbeného svätého či sväticu. Prečo si ho pohľadom nepripomínať každý deň a neprosiť ho o orodovanie u Pána?
Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi)
Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi) slávi od 27. júna 2015 Jubilejný rok Matky Ustavičnej pomoci, ktorý potrvá do 27. júna 2016. Dôvodom pre slávenie tohto Jubilea je 150. výročie odovzdávania tejto ikony Matky Ustavičnej pomoci pápežom bl. Piusom IX. redemptoristom so slovami: „Urobte ju známou“. Od toho času redemptoristi pri ohlasovaní hojného vykúpenia, ktoré je charizmou tejto rehole, prinášajú pri svojich apoštolských prácach Matku Ustavičnej pomoci všade tam, kde vkročia. Ale nielen to: sama Božia Matka ich sprevádza svojim materským orodovaním a pomocou pri ich práci.
Svätá Stolica obdarila redemptoristov možnosťou získať pri príležitosti slávenia tohto Roka úplné odpustky v redemptoristických kostoloch, ale aj pre každého veriaceho, ktorý je chorý a nevládny aj doma, ak sa u neho nachádza obraz Matky Ustavičnej pomoci. V takom prípade, ak sa chorý a nevládny človek prosí o Božie milosrdenstvo prostredníctvom Márie v Jubilejnom roku a spojí svoje utrpenie s utrpením Pána a zároveň sa pomodlí na úmysel Sv. P.
Modlitby k Matke ustavičnej pomoci
Existuje mnoho modlitieb k Matke ustavičnej pomoci, ktoré sa používajú v súkromnej aj verejnej pobožnosti. Medzi najznámejšie patria:
- Litánie k Matke ustavičnej pomoci
- Modlitba za obrátenie hriešnika
- Modlitba za rodinu
- Modlitba za deti
- Modlitba sv. Alfonza
- Modlitba pri voľbe povolania
Tieto modlitby vyjadrujú dôveru v Máriin príhovor a jej ustavičnú pomoc v rôznych životných situáciách.
Pútnické miesta spojené s mariánskou úctou
Za našimi hranicami sa nachádza obľúbené pútnické miesto - Čenstochová. Ide o najvýznamnejšie pútnické miesto v Poľsku. Jasná Hora v Čenstochovej ročne privíta až päť miliónov pútnikov, ktorí putujú k zázračnému obrazu - ikone Panny Márie Čenstochovskej (takzvaná Čierna Madona). Nejde teda o miesto mariánskeho zjavenia, ale hlavným bodom pútí je práve zázračný obraz.
Ďalšie významné pútnické miesta:
- Guadalupe (Mexiko): Najväčšie pútnické mariánske miesto na svete, spojené so zjavením Panny Márie Indiánovi Juanovi Diegovi v roku 1531.
- Loreto (Taliansko): Obsahuje domček Panny Márie z Nazareta, ktorý bol podľa legendy zázračne prenesený anjelmi.
- Mariazell (Rakúsko): Významné pútnické miesto v strednej Európe, známe Mariazellskou Madonou.
- Kibeho (Rwanda): Svätyňa Sedembolestnej Panny Márie, kde sa v roku 1981 Panna Mária zjavila trom študentkám.
- Aparecida (Brazília): Druhé najznámejšie mariánske pútnické miesto Latinskej Ameriky, uctievajúce Pannu Máriu z Aparecidy ako patrónku Brazílie.
V Svätyni Sedembolestnej Panny Márie v Kibeho Panna Mária vyzývala ľudí, aby sa kajali a obracali, kým je na to ešte čas. Pozývala ľudí k modlitbe a konkrétne aj k modlitbe ruženca. Upozorňovala na nebezpečenstva, ktoré hrozia Rwande a celému svetu, ak budú žiť ďaleko od Boha.
Jasná Hora (pol. Jasna Góra, lat. Clarus Mons) je paulínský kláštor v poľskom meste Čenstochová a najvýznamnejšie pútnické miesto Poľska. Význam Jasné Hory ďaleko presahuje poľské hanice, ročne ju navštívi asi 5 miliónov pútnikov, nielen z Poľska, ale i zo zahraničia, hlavne z Českej republiky, Slovenska a Maďarska.
Najväčším pokladom Jasnej Góry je zázračný obraz Panny Márie. Vďaka nemu Jasna Góra sa stala veľmi rýchlo najväčšou mariánskou svätyňou v krajine, ktorá v tom čase mala veľa slávnych pútnických miest.
Je potrebné poznamenať, že Jasna Góra nikdy nebola žiadnym miestom mariánskeho zjavenia, ako tomu bolo v prípade takmer všetkých hlavných svätyň na svete. Tajomstvom, srdcom, životom a hlavným magnetom Jasnej Góry je nádherný obraz.
Šaty Panny Márie Čenstochovskej:
- Diamantové šaty: Vyrobené v 17. storočí s mnohými šperkami a diamantmi.
- Rubínové šaty: Z 17. storočia, určené pre obdobie adventu a pôstu, obsahujú rubíny symbolizujúce Kristovo utrpenie.
- Šaty vernosti: Obsahujú vyše 214 súčasných snubných prsteňov.
- Šaty milénia: Vytvorené pri príležitosti Tisícročia poľského kresťanstva (966-1966).
- Koralovo-perlové šaty: Vytvorené v roku 1969 pri príležitosti 600. výročia prítomnosti zázračného obrazu na Jasnej Góre.
- Šaty Totus Tuus: Vytvorené v roku 2005 na vyjadrenie vďakyvzdania za život a pontifikát Jána Pavla II.
Takmer všetky šperky zdobiace nové šaty Márie a Dieťaťa pochádzajú z bezprostredných vďačných darov pútnikov, avšak nie všetky mohli byť umiestnené na vonkajšiu kompozíciu. Umelec však našiel neobvyklé riešenie - časť prevyšujúcich darov umiestnil v priestore medzi zlaté a strieborné pláty, vytvárajúce šaty, a titanový rám, ako symbolické vyjadrenie univerzálnej účinnosti pútnikov v zborovej zbierke.
V živote tvojho slovenského národa objavuje sa aj siedmy kríž bolesti, pod ktorým stále krváca naše srdce. Je to nedostatok každodenného chleba, o ktorý neprestajne prosíme nášho nebeského Otca vo všetkých domoch a chrámoch.
tags: #matka #ustavicnej #pomoci #ikona #malovana