V živote každého veriaceho človeka má Ježiš Kristus špeciálne miesto. Je nielen postavou z Biblie, ale aj priateľom, obhajcom a spasiteľom. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty Ježišovho života a učenia, pričom sa opiera o biblické pasáže a úvahy rôznych autorov.
Ježiš ako priateľ a obhajca
Ľudia, mnohí z nich, majú pochybnosti o svojom spasení. Keď niekto príde po smrti pred Boha, Ježiš povie: „To je môj priateľ. Otec, prosím ťa prižmúr oko. Nesúď ho prísne.“
Autor nám vysvetľuje, že ono to prebieha inak. Ten človek stojí pred Bohom a Ježiš o ňom povie: „Pozri, ak ho odsúdiš, ja som už za neho trpel. To by bolo dvojnásobné.“ Tu ide o radikálne fakty ospravedlnenia, spasenia, ktoré majú hlboké dôsledky pre nás teraz. Tu potom nadväzuje aj myšlienkami na Ducha Svätého, zdôrazňuje jeho poslanie ako Obhajcu, Zástancu.
Veľmi krásne tam píše, že Ježiš je tri roky s apoštolmi, dokopy nič nepochopia. A potom príde Duch Svätý, v podstate momentálne vedia, čo treba hlásať. Majú odvahu a budujú Cirkev. Rozumejú Ježišovi, jeho učeniu. Už tam niet pochybností, ktoré by devalvovali Ježišove slová. Toto všetko dokáže Duch Svätý.
Stretnutia s Ježišom
Vo svojej knihe Stretnutia s Ježišom autor hovorí, že text stretnutia Magdalény a Ježiša sa mu zdá nežný. Autor si vybral aj takú peknú, masívnu, ťažkú pasáž, kde sa Ježiš stretáva s postavou, ktorá je satan. Prvé, čo nám chce odkázať, že je veľké zlo v tom, že už v 21. storočí nechceme veriť, že by za zlom stála osobná konkrétna bytosť. Hoci ju nevidíme, radšej tvrdíme, že je to vzduch. Len tak, náhoda sa stala...
Neskôr v inej pasáži tam nadviaže a povie, že ako vysvetlíme mnohé strašné zverstvá, že za tým a za tým vývojom na planéte treba možno hľadať ľudí. Hovorí aj to, že sú aj iní ľudia, ktorí veria v dualizmus, ako Zoroastriani, ktorí tvrdia, že dobro a zlo je vyrovnané, a že ten súboj je nerozhodný. My jasne vieme, ako sa vec má. Identifikujme nepriateľa. Nakladajme s ním podľa Biblie, zvíťazme! Ježiš je mocnejší!
Osoba Ježiša, ktorý sa potí krvou, keď má ísť na kríž, dala autorovi možnosť na veľké plátno. Pýta sa, prečo sa Ježiš potí krvou. Prečo je vystrašený? Prečo pochybuje? Hovorí, že nie! Že Ježiš rozumie: veľmi bolestivý kalich prichádza. Boh mu dáva zažiť niekoľko vecí, ktoré má zažiť ten, kto odsúdený za svoje hriechy, za chyby, za hlúposti, ktoré spravil. A za ktoré musí niekto platiť. A tá prvá je strata blízkosti Boha. Ježiš, keďže sa za nás vydáva, tak mu Otec na chvíľu doprial vidieť svoj hnev.
V predposlednej kapitole sa venuje vystúpeniu do neba. To poznáte! Končí sa Veľká noc, potom je nanebovstúpenie. Už to nie je také slávnostné. Autor sa snaží zdôrazniť: my vidíme to, že sa vzďaľoval. Apoštoli ho prestali fyzicky vnímať. Niečo dôležité sa dialo s Ježišom po príchode do neba. Zasadol po pravici Otca. Uvedený na trón. Malo to dôsledok. To, že prijal telo.
Tam je zase to pikoškové miesto. Prečo Ježiš hovorí Magdaléne: Nedotýkaj sa ma, ešte som nevystúpil k Otcovi. A hovorí že, vraj je to inak povedané: Magdaléna, ja dosiahnem ešte inú úroveň a náš vzťah sa zintenzívni. V tej pasáži je zmienka o tom, že Ježiš je mimoriadny veľkňaz.
JE JEŽIŠ BOH? Pochopte, čo hovorí Biblia!
Mária a jej otázky
Autor píše o Márii, čo pre protestantov nie je také časté. Protestanti vyznávajú jej panenstvo do doby narodenia Ježiša Krista. Tvrdia, že s Jozefom mali ďalšie deti. V prvom rade ide po slove. Prechádza príchod Gabriela. Tie otázky, komunikáciu, ktorú Mária s ním mala. Mária sa dozvedá, že sa z nej narodí Boží Syn.
Ďalej o nejakú kapitolu dve zdôrazní, že pre Máriu to mohol byť šok. Teologicky ju viedli tak, že muselo byť pre ňu neprípustné, aby človek zrodil Boha. Aby sa Boh materializoval. Veľmi sa mu páči, že Mária kladie otázku: „Ako sa to môže stať?“ Na to mala právo, nebúrila sa, neodmietala. Položila rozumnú otázku v úcte. A dostala odpoveď, ktorá jej vyhovovala, pretože súhlasila. To je taká pekná myšlienka.
Prečo si myslíte, že prišiel Ježiš Kristus na tento svet skrze tehotné, nevydaté dievča v patriarchálnej kultúre, kde išlo o hanbu a česť? Mária naozaj bola obyčajné roľnícke dievča.
Knihy o Ježišovi
Kresťanské knihy dokážu viac než len pomôcť so štúdiom Písma. Knihy totiž vedia krásne prehriať priestor, a kvalitné kresťanské knihy - naozaj dobrá náboženská literatúra - to dokážu aj s mysľou, ktorú unavila zima alebo smútok.
- Ježiš vždy - Sarah Youngová: 365 prísľubov šťastia a spokojnosti, akoby Ježiš hovoril priamo k čitateľovi.
- Ježiš a zázraky - Sophie Piper: Pestrofarebná knižka pre deti, ktorá obsahuje príbehy z čias, keď Ježiš verejne účinkoval a uzdravoval chorých ľudí.
- Život Krista - Fulton J. Sheen: Kniha o nachádzaní útechy v Kristovom kríži.
- Poznáme Krista? - Tomáš Špidlík: Úvahy, ktoré sa pokúšajú priblížiť vieru tým, ktorí ju strácajú a nezaujímajú sa o ňu.
- Odkrývanie Ježišových mien - Asheritah Ciuciu: Adventné zamyslenia. Objavte v tomto advente novú radosť
- Príbeh Ježiša - Detská knižka Príbeh Ježiša obsahuje všetky základné príbehy zo Starého i Nového zákona, príbehy ďalších svätých i Zjavenie svätého Jána. Príbehy sú napísané jednoduchým štýlom veľkými písmenami.
- Ježiš - Grafický príbeh - Ben Alex; Jose Perez Montero: Narodenie Spasiteľa / Smrť Kráľa / Vzkriesenie Boha. Toto je strhujúci a zároveň verne spracovaný príbeh Ježiša Krista od jeho narodenia až po jeho odchod k Otcovi do neba - je živý a sľúbil, že sa vráti.
- Ježiš márnotratný syn - Henri Denis:Autor sa v tomto rozjímaní necháva viesť Božím slovom. Dostáva sa k otázkam, ktoré nie sú jednoduché, k odpovediam, ktoré sú prekvapujúce.
- Ježiš pre skeptikov - John Dickson: Ako uchopiť takúto zložitú osobu? Od čias prvých historických prameňov, cez dve tisícročia kresťanstva až po moderný kritický výskum stále nevieme akosi Ježiša vtesnať do jednej škatuľky. Nedá sa to. Ježiš je stále nový. Jeho slovo je aktuálne, On sám je aktuálny a stále prítomný.
Mimobiblické zmienky o Ježišovi
Ježiš Nazaretský predstavuje dominantnú postavu v západnej civilizácii už viac než 2 000 rokov, odkedy žil a zomrel v rímskej Palestíne v 1. storočí. Postupne sa stal ústrednou postavou aj v nastupujúcej globálnej kultúre. Jeho príbeh sa počas storočí po jeho smrti pretransformoval na rôzne vizuálne formy a je preto logické, že s nástupom „pohyblivých obrázkov“ sa stal jedným z prvých námetov pre filmových tvorcov.
V úvode knihy od F. F. Brucea, spisovateľ hovorí o kresťanskom pisateľovi, ktorému jeho agnostický priateľ povedal, že „mimo neznámych odkazov v Josephovi a im podobných" neexistoval historický dôkaz mimo Biblie o existencii Ježiša.
Aby zahladil tú povesť [,že podpálil Rím], Nero nastrčil ako vinníkov a potrestal najvyberanejšími trestami tých, ktorých ľud pre nerestný život nenávidel a nazýval kresťanmi. Pôvodca tohto mena Kristus, bol za Tiberiovej vlády prokurátorom Pontským Pilátom popravený.
Ďalší dôležitý zdroj informácii o Ježišovi a rannom kresťanstve môže byť nájdený v listoch Plinia mladšieho cisárovi Trajanovi. Plinius bol správcom Bitánie v malej Ázii.
Schádzali sa v určitý deň pred úsvitom, spievali piesne na oslavu Krista ako Boha a zaväzovali sa prísahou, nie k nejakému zločinu, ale že sa nedopustia krádeží, lúpeží ani cudzoložstiev, že dodržia dané slovo a nezaprú majetok im zverený, keď budú požiadaní o jeho vrátenie.
Možno najpozoruhodnejšie mimobiblické zmienky o Ježišovi nájdeme u židovského historika z prvého storočia Josephusa. V jednej alebo dvoch udalostiach v jeho „Židovských starožitnostiach“ spomína Ježiša. Prvá, menej odhaľujúca udalosť opisuje odsúdenie Jakuba židovským súdom (Sanhedrin). Tento Jakub, hovorí Josephus, bol „brat Ježiša takzvaného Krista.“
V tej dobe žil Ježiš, múdry človek, keď ho vôbec máme nazývať človekom. Robil totiž zázraky, učil ľudí, pre ktorých bolo potešením prijímať pravdu a získal si mnoho Židov a autorov. Tento bol Mesiáš (Christos). A keď ho na základe udania našich predkov Pilát odsúdil na smrť ukrižovaním, tí, ktorí si ho najprv obľúbili, ho neprestali milovať. Zjavil sa im totiž tretieho dňa znovu živý, ako o ňom prorokovali Boží proroci toto, aj premnoho iného podivného.
Existuje len málo zmienok o Ježišovi v babylonskom Talmude, zbierke židovských rabínskych spisov zozbieraných približne medzi rokmi 70 - 500 nášho letopočtu. Vzhľadom na tento časový rámec je prirodzené predpokladať, že skoršie zmienky o Ježišovi sú dôveryhodnejšie než tie neskoršie. V prípade Talmudu k skoršej dobe zbierania poznatkov došlo v rozmedzí od 70. do 200.
V predvečer Paschy bol povesený Ješu.
Lucián zo Samosaty bol grécky satirik z druhého storočia. Hoci si tu Lucián robí srandu z ranných kresťanov, napísal významné komentáre o ich zakladateľovi. Hoci Lucián nezmieňuje jeho meno, je jasné že odkazuje na Ježiša.
Podľa Luciána učil, že všetci muži sú bratia od okamihu ich obrátenia. To je dosť neškodné. Ale čo toto obrátenie zahŕňalo? Zahŕňalo zapretie Gréckych bohov, oslavovanie Ježiša a žitie podľa Jeho učenia. Nie je príliš ťažké si predstaviť , že kvôli tomuto učeniu bol niekto zabitý.
Hoci to Lucián nepovedal tak explicitne, kresťanské popieranie iných bohov v kombinácii s ich oslavou Ježiša nám implikuje, že ho považovali za viac ako človeka.
Ježiš a priateľstvo
„Ako išli ďalej, vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou.“ Dedina je Betánia a dom je Lazarov a jeho dvoch sestier.
Nie je ťažké predstaviť si Martin napoly odmietavý, napoly žartovný tón, keď ide okolo a hovorí Ježišovi: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Práve v tomto bode Ježiš povedal niečo, čo samé osebe je mini-evanjelium: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno.
Myslím si však, že oveľa zreteľnejšia je tu téma priateľstva. „Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára,“ čítame v Jánovom evanjeliu (Jn 11,5). Inými slovami je ľahšie priateľstvo precítiť ako ho vysvetliť slovami. Je to vzájomná príťažlivosť a hlboké porozumenie medzi dvomi ľuďmi, ale nemá to sexuálnu zložku ako manželská láska. Je to jednota dvoch duší, nie dvoch tiel. V tomto zmysle ľudia v staroveku vravievali, že priateľstvo je mať „jednu dušu v dvoch telách“.
Pre priateľstvo je podstatné, že je založené na spoločnom hľadaní dobra a pravdy. To, čo spája ľudí, ktorí sa spolčujú, aby robili zlo, nie je priateľstvo, ale spolok spoluvinníkov, je to „spolok, ktorý korumpuje“ ako sa hovorí v právnickom žargóne.
Priateľstvo sa líši aj od lásky k blížnemu. Tá musí zahrnúť všetkých, dokonca aj tých, čo nám ju nevracajú, dokonca aj nepriateľov, zatiaľ čo priateľstvo si vyžaduje vzájomnosť, to znamená, že ten druhý ti vracia tvoju lásku.
Biblia je plná chvály na priateľstvo: „Verný priateľ je ako mocná pevnosť, kto takého nájde, nájde si poklad (Sir 6, 14 ff). Dôkazom priateľstva je vernosť. Pripomeňme si ľudové porekadlo: „Odídu peniaze, odídu priatelia.“ Pravé priateľstvo nesklame pri prvom probléme priateľa. Priateľa spoznáme v núdzi, v čase skúšky.
Delikátnym problémom u priateľstva je, či je možné, keď človek žije v manželstve. Najistejšie priateľstvá sú tie, ktoré manželský pár pestuje spoločne. Keď Ježiš hovorí o Lazarovi, nevraví „môj priateľ Lazar“, ale „náš priateľ Lazar“. Lazar a jeho sestry sa stávajú priateľmi aj apoštolov podľa dobre známej zásady „priatelia mojich priateľov sú mojimi priateľmi“.