Páter Elias Vella v knihe Ježiš, môj uzdravovateľ poukazuje na mnohé príčiny nášho utrpenia a zároveň jednoducho a zrozumiteľne privádza k osobnému stretnutiu s Ježišom, jediným Uzdravovateľom. Kniha je prepisom nahrávok zo seminárov o vnútornom uzdravení a oslobodení, ktoré sa uskutočnili na Slovensku.
Si kresťan a so svojou vierou to myslíš vážne? Usiluješ sa dávať Boha na prvé miesto, modlíš sa, a predsa prichádza v tvojom živote jeden neúspech za druhým? Cítiš sa odmietaný, nespokojný, plný strachu, hnevu, bezmocnosti, ale aj výčitiek svedomia? Prichádzame za Ježišom, aby nás uzdravil.
Páter Elias Vella OFM conv. je známy svojimi evanjelizačnými seminármi aj na Slovensku. Táto kniha je prvým dielom edície Semináre s pátrom Vellom, zameraným na vnútorné uzdravenie a oslobodenie.
Podrobné informácie o knihe:
- Autor: Elias Vella
- ISBN: 9788097000615
Kniha Ježiš, môj uzdravovateľ bola zrejme prvá a najpopulárnejšia kniha pátra Eliasa Vellu, ktorá bola na Slovensku vydaná. Jej štýl je trochu svojský nakoľko sa jedná o prepis seminárov, ktoré otec Vella dáva na Slovensku po mnohé roky. Veď, kto nie je nejakým spôsobom zranený a nepotrebuje uzdravenie svojich rán?
Posolstvo knihy
V ústrednom posolstve knihy nás otec Elias, ktorý je dlhoročným exorcistom z Malty, privádza k Ježišovi, ktorý jediný dokáže uzdravovať úplne. Ako dôkaz ponúka viaceré príklady z Písma, ale i zo svojej osobnej skúsenosti. Najdôležitejšie pre neho je stretnutie s Ježišom nielen ako s tým, ktorý uzdravuje, ale najmä ako so svojím Pánom a Spasiteľom. Sám autor prežil svoje osobné obrátenie už ako kňaz pri jednom z týchto stretnutí.
Veľká časť knihy je venovaná aj nepriateľovi našej spásy - Zlému a jeho pôsobeniu. Aj on dokáže uzdravovať, nikdy však nie pre naše dobro. Preto je veľmi potrebné rozlišovať a prosiť o uzdravenie Boha. Páter Elias poukazuje na prípady, kde uzdravenie je potrebné najmä kvôli spätosti s okultizmom, špiritizmom a s inými vecami proti Bohu, ktorých negatívne dôsledky na záver svojej knihy aj vysvetľuje. Autor podotýka, že diabol bol už dávno porazený Ježišom Kristom a preto máme voči nemu moc a autoritu Božích detí. To potvrdzuje aj výrokmi zo Svätého Písma.
Uzdravenie opisuje ako proces, v ktorom sa človek necháva uzdraviť Bohom. Pri uzdravení sa však kráčanie s Bohom nekončí. Práve naopak. Ježiš, ktorý človeka uzdravil, túži, aby ho ten nasledoval. Až vtedy bude uzdravenie úplne zavŕšené. V tomto smere ma veľmi zaujala kapitola o hriechu a charizme. Páter Vella v nej objasňuje Božiu logiku, keď pri uzdravení z hriechu nám Boh zároveň dáva zodpovedajúcu charizmu, aby sme ho už ako uzdravení vedeli nasledovať a pomáhať iným. Uvádza príklad drogovo závislého, ktorý po vyliečení dostáva povolanie slúžiť ľuďom so závislosťou.
Kniha pátra Vellu je oživená mnohými krátkymi príbehmi (dalo by sa ich nazvať svedectvami) z jeho praxe kňaza a exorcistu, ktoré sú často povzbudením vďaka mnohým zázračným uzdraveniam, ktorých bol autor svedkom. Pri každom on sám zdôrazňuje, že jediným pôvodcom skutočného uzdravenia je Boh.
Ježiš, môj uzdravovateľ je výnimočná kniha na povzbudenie, štúdium, modlitbu (na konci každej kapitoly je nádherná a veľmi hlboká modlitba), ale aj návod ako nastúpiť na cestu vnútorného uzdravenia. Je to kniha, ku ktorej sa rozhodne oplatí vrátiť a to i viackrát.
Čo v knihe nájdete?
- Myšlienky o vnútornom uzdravení
- Úvahy o pôsobení Zlého
- Príklady z praxe exorcistu
- Modlitby za uzdravenie
Prečo ma Pán tak často volá na Slovensko? Som tu už tretíkrát. Ako som povedal, nechápem Boží plán. By som vám veľmi rád sprostredkoval Ježišovo posolstvo. Moja pastorácia sa vyznačuje tým, že chodím po svete a ohlasujem Ježišovo slovo. Ide o stretnutí s ním, o vnútornom uzdravení, o uzdravenie tých, ktorí potrebujú uzdravenie v mnohých oblastiach svojho života. Potrebujeme duchovné uzdravenie, uzdravenie telesné alebo vnútorné.
Nechcem, aby ste si mysleli, že po ukončení seminára bude každý z vás uzdravený. Počas tohto seminára objavíte zranenia, ktoré pochádzajú z minulosti. Budeme hovoriť o minulosti, o postojov. V priebehu tohto procesu sa budeme snažiť objaviť samých seba.
Korene mnohých našich súčasných postojov sú kdesi v minulosti. Ak nás už minulosť neovplyvňuje, potom je to v poriadku. Ak sa dotkneme svojich minulých zážitkov, často prežívame šok, otras. Začneme si uvedomovať, ako sa prebúdzajú naše city. Často sa nás zmocňuje neochota odpúšťať.
Často sa k Bohu správame tak, že zväčša ho o niečo žiadame. Mali by sme sa ho skôr pýtali, čo máme robiť. A Pán nám dáva svetlo, ktoré nás uzdravuje. Je veľmi dôležité, aby sme si uvedomili, že Boh nám odpustil, ale my si nedokážeme odpustiť. To vedie k sebaodmietaniu a prežívaniu pocitov viny, strachu a nepokoja. Neodpustenie spočíva v tom, že nedokážeme prijímať svoje neúspechy a zlyhania. Nemáme pre ne dosť porozumenia. Sme sebakritickí, cítime sa nekompetentní, požadujeme od seba príliš veľa. Strácame slobodu a nedokážeme byť sebou samými. Ak niečo na sebe neprijímame, vieme, že si nepomôžeme, ak žiarlime.
Čo je cieľom seminára, ktorý sa nazýva seminárom o vnútornom uzdravovaní? Cieľom seminára je stretnúť Ježiša ako svojho uzdravovateľa. Neprichádzame prosiť k uzdravovateľovi, ale stretnúť ho ako svojho uzdravovateľa. Príliš veľa hovoríme, pričom ho nepoznáme, lebo sme sa s ním nestretli. V evanjeliu, v Skutkoch apoštolov, nachádzame príbeh o dvoch učeníkov na ceste do Emauz. Rozprávali sa o Ježišovi a boli nešťastní, že bol ukrižovaný. Boli plní Ježiša, ale nestretli ho, nespoznali ho. A to môže byť aj náš prípad. Rozprávali sa s ním, ale ho nespoznali. Čítajú Sväté slovo, a napriek tomu Ježiša nestretli. Otvorili sa im oči, keď Ježiš lámal chlieb. Nespoznávame ho natoľko svojím rozumom, ako svojím srdcom. Táto skúsenosť ich zmenila. Vrátili sa naspäť do Jeruzalema. Čo sa to stalo? Zažil svoje obrátenie. Aj ja som počul o Ježišovi, ale v skutočnosti ho nepoznali. Musel som sa s ním stretnúť. Musel som spoznať seba, ale musel som ho začať ohlasovať. Potrebujeme Ježišovu prítomnosť, ktorá nás zmení. Kto nás môže zmeniť? Žiadna krajina - nikto nás nemôže zmeniť. Iba Duch. A Ježiš to aj urobí a urobí to pre vás počas týchto dní. Musíme stretnúť Ježiša. Ale to nestačí. Ak sa uzdravíme pomocou okultizmu, ale ani jedno z nich neprináša pravé uzdravenie.
Chcel by som vám rád odovzdal niekoľko zásad. Musíme si uvedomiť, že všetci sme originálni. Boh nás stvoril ako majstrovským dielom. Sme originálmi. Boh nás miluje jedinečným spôsobom. Nekopírujte nikoho! Stáva sa, že niekto po prednáške alebo modlitbe povie, že ho naplnila radosť. A niekoho iného ovládne smútok. Neznamená to, že ten, ktorý prežíva radosť, nie však v tom, ktorý prepadol smútku. V žiadnom prípade! Všetci sme iní. Zbavte sa svojich predstavy a dovoľte Bohu, aby konal tak, ako on chce! Sme zvyknutí riadiť priebeh mnohých záležitostí. Ale teraz dovoľte Bohu, aby konal tak, ako chce on. Možno sa vám prihovorí prvý deň, možno až posledný.
Prišiel za mne muž, ktorý mal problémy s drogami, ktoré dokonca aj distribuoval. Povedal mi, aby som sa s ním porozprával a pomodlil sa za neho. Nedá sa povedať, že bol otvorený pre to, čo od neho Boh chcel. Neprejavoval záujem o moje slová. No napriek tomu som sa s ním pomodlil. Odpovedal mi: „Ak chcete, môžete. Ja som sa naučil niečo dôležité. Uzdravenie nie je mojou záležitosťou, ale záležitosťou Božou. Nemôžem predpisovať človeka, s ktorým sa modlím, ako ja. Musím urobiť to, čo je v mojich silách, a ostatné ponechať na Boha. A tak som sa za neho len pomodlil. Muž odišiel. Počas mojej modlitby už viac nemyslel. Viete, čo sa stalo neskôr? Stalo sa niečo mimoriadne. Nechápal, čo sa deje. Bol naradostený, že prišiel za mnou. Boh si zariadil túto záležitosť po svojom. To sa môže stať hocikomu z vás. Preto je dôležité, aby ste prišli na seminár. Je to veľmi vhodné. Nemusí vám nič vyrušovať.... To nič. Si musíte zvoliť svoj vlastný štýl modlitby. Modlitba má vychádzať z človeka spontánne. Existuje mnoho spôsobov modlitieb, - ale vy sa držte svojho vlastného spôsobu. Nájdite si spôsob modlitby, ktorá vám naozaj pomáha nadviazať spojenie s Pánom. Neexistuje jeden typ modlitby, ktorý bude vyhovovať každému. Existuje mnoho spôsobov, ako stretnúť Boha.
Modlitba nie je iba rozprávanie. Aké stupne vedú k stretnutiu s Pánom v modlitbe? Prvým stupňom k nadviazaniu vzťah s Bohom, je to nadviazanie priateľstva s Ježišom, rozhovor s ním. Modliť sa neznamená robiť niečo, ale byť s niekým. Nemusíte sa iba modliť, ale sa s Bohom aj rozprávať. Jednoducho povedzte to Ježišovi... a už sa modlíte. Chcete sa modliť... a už sa modlíte. Nezáleží na tom, či hovoríte, používať alebo nepoužívať rozum. Musíte zaujať postoj bezbrannosti pred Pánom, stáť v jeho prítomnosti, pred ním. Aby sme mohli počúvať Pána, musíme byť veľmi jednoduchí. Niekedy sa nám páči klasická hudba. Ak sme v našom vnútri nepokojní, potom je to tak, akoby rádio bolo zapnuté. Musíme sa snažiť stíšiť, aby sme mohli počuť to, čo nám chce Boh povedať. Počúvať znamená otvorenie srdca, aby sme ním vedeli počúvať. Nestačí počúvať iba ušami. Možno sa vám to zdá jednoduché, ale nie je to tak. Často sa stáva, že sme nahnevaní, ale nepovieme mu to. Povieme to spovedníkovi, ale nepovieme to Pánovi. Tvárime sa, že sme neboli k nemu dostatočne úctiví. Niekedy, keď cítime, že sa na neho hneváme, začneme ho chváliť. Snažíme sa byť veselí. Ale Boh nechce takýchto ľudí. Nevieme byť pred Pánom sami sebou. Mnohí z nás nevieme pred ním ani tancovať. Ak sa modlitba potom nie je v súlade s tým, čo cítime, potom nie je skutočná. Boh vie o nás všetko, či mu to povieme alebo nie. On vie, že sme na neho nahnevaní, že sme smutní. Je teda zbytočné nasadzovať si masku. Buďme pred Bohom sami sebou. Ježiš bol pred Bohom sám sebou.
Druhý stupeň, keď sa na neho iba pozeráme. Tak, ako sa dieťa pozerá do matkiných očí. Boh sa na nás pozerá tak, ako sa matka pozerá na svoju dcérku, ktorá sa jej pozerá do očí. Tu sa začína dialóg medzi dievčaťom a matkou. Počas modlitby sa nielenže zjednocujeme s Ježišom, ale sa meníme na Ježiša. Ježiš Kristus povedal: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus" (Gal 2,20). Potom sa naše otázky sa vyriešia. Často sa pýtate, či môžete vykonať určitý skutok. Ak sa pozriete Ježišovi do očí, dostane odpoveď. Matka sa nahnevá a v hneve vyleje na niekoho svoju zlosť. Potom má ťažkosti. A táto matka by zbila svoju dcéru. Potom sa pýta sama seba otázku: „Zbila som svoju dcéru. Urobila som dobre? Stačí sa len pozerať Ježišovi do očí. Takúto modlitby prežívali aj Otcovia púšte. A dostali odpovede. Raz mi jedna žena položila otázku na moju reakciu. Spýtala sa ma: „Otče, môžem ísť na sväté prijímanie?" Odpovedal som jej: „Prečo nie? Len mu povedz, že ho neznášaš.!" A ja som odpovedal: „Dobre, ale povedz to Ježišovi. Povedz mu, že ho neznášaš. Ak na to nebola schopná urobiť to, potom je to dobre. To znamená, že Ježiš s tým nesúhlasí alebo nesúhlasí. Je veľmi ľahko. Prichádzame do tretieho stupňa, keď sa stávame Ježišom. Zmýšľajte ako Ježiš! Milujte Ježišovým srdcom! Potom sa veci začnú meniť. Začnete konať podľa ovocia Ducha vo vás. Nechajme Ducha, aby sa v nás modlil on. Potom si uvedomujeme, že je v nás Ježiš a Duch Svätý. Potom sa Duch Svätý modlil v nás a skrze nás za čokoľvek, čo chce on. Potom sme chrámom, v ktorom prebýva Boh a v ktorom sa Ježiš modlí k Otcovi.
Toto sú štyri stupňov modlitby, ktorých sa dotkneme počas tohto seminára. Na záver som chcel ukončiť krátkou modlitbou, ktorú by som nazval modlitbou dýchania. Dýchanie je jednou z dynamík, ktoré používa. Boh nám dal telo, prostredníctvom ktorého ho môžeme chváliť. Chválime ho, keď tancujeme alebo keď spievame. Boh sa takisto k telesným prejavom človeka a jeho osobnosti. Môžeme ho chváliť aj svojím dýchaním. Dýchanie znamená dávať život, dušu. Boh vdychuje dych do tváre a tvorí prvého človeka a keď Pán Ježiš odovzdáva Ducha Svätého apoštolom. Dýchanie naplnil nevedno čím. Nechajme, aby dýchanie naplnilo celý priestor a celú našu osobnosť. Pokúsme sa o tento spôsob modlitby. Vnímajme prítomnosť Pána a vžime sa do jeho prítomnosti. Zatvor oči a vstúp do Božej prítomnosti. Boh je pri tebe. Vnímaj svoje dýchanie. Dýchanie je prekrásny dar, ktorý ti Boh dal. Boh je tvoj Otec. Pozná ťa do najmenšieho detailu. Som si istý, že Boh ťa v živote obdaril mnohými peknými vecami. Ale určite sú v tvojom živote aj veci, ktoré nie sú pekné. Možno prežívaš úzkosti, bloky, problémy. Zbav sa ich svojím výdychom. Zbav sa všetkého, čo ti spôsobuje zármutok. Popros Ježišovi, aby naplnil tvoju prázdnotu. Vnímaj Ježiša vo svojom srdci. Príď, Ježišu, a polož ruku na môj problém, dotkni sa ho. Dovoľ, aby si teraz vnímal láskavého Ježiša, ktorý tvoj problém berie do svojich rúk. Nemusíš mu o svojich problémoch teraz hovoriť, on ich všetky dávno pozná. Dovoľ, aby si počas nadýchnutia a vydýchnutia vyslovil meno JEŽIŠ. Keď si vyslovil meno Ježiš, vošiel do tvojho srdca. Príď, Ježišu, príď do môjho srdca. Zbav ma všetkých mojich prázdnoty, Pane. Obnov ju. Nechcem zostať so svojím probléme sám. Hovorí Ježiš: - Ja prídem do všetkých tvojich starostí a obnovím ťa. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Dnes budeme hovoriť o Ježišovi ako uzdravovateľ. Na začiatok prečítame niekoľko veršov z proroka Izaiáša (57,14-15). Lebo takto hovorí Najvyšší, Velebný, čo tróni večne a Svätý je jeho meno-. Tomu, čo má skrúšeného a poníženého ducha, mu útechu a jeho trúchliacim dám ovocie perí. Boh nás pozýva, ale každému z nás sľubuje uzdravenie. Uzdravenie má rôzne dimenzie. Hovoríme o uzdravení intelektuálnom, o uzdravení sexuálnom, spoločenskom či duchovnom. Na uzdravenie sa môžeme pozerať z viacerých hľadísk. My sa budeme zaoberať jedným druhom uzdravenia osobitne, a to na vnútorné uzdravenie. Naše telo je súhrnom orgánov. Začneme týmto uzdravením, lebo ho možno najlepšie pochopiť. Som presvedčený, že všetci máme skúsenosť s telesnou chorobou. S tým sa nemusí skrývať. Niektoré bunky sa obnovujú, ale sú buniek, ktoré sa už nikdy neobnovia. To je naša realita. Dá sa povedať, že pomaly umierame. Ak prijmeme túto skutočnosť, sme uzdravení. Musíme sa naučiť dôstojne umierať. Ďalšia dimenzia je dimenzia duchovná. Všetci sme hriešnici. Všetci potrebujeme odpustenie svojich hriechov. Musíme si uvedomiť, že každý náš hriech má svoj koreň. Každý hriech, nech je akýkoľvek, je len špičkou ľadovca. Prečo sme agresívni? Prečo nemôžeme ovládnuť hriech masturbácie? Prečo sme hnevliví? Prečo sa pozeráme so závisťou na to, čo robia iní? Zoberme si ako príklad agresivitu. Vtedy si treba si uvedomiť, že ona je iba špičkou ľadovca, ktorý je v nás. Korene našej agre-sivity nie sú malicherné veci, ktoré nás obklopujú. Nie. A to, čo sme neprijali, chceme skryť pred očami všetkých. Takto prepukla v našom živote agresivita. Musíme objaviť jej koreň. Lenže to nestačí. Koreň treba aj preťať, odrezať. Nie všetky choroby pochádzajú od zlého ducha. Tu sa treba vyvarovať extrémov. Nemôžeme používať oslobodenie ako lieky. Existuje posadnutosti diablom. Prináša do nášho života veľkú úzkosť a smútok. Diabol sa snaží robiť všetko, len aby nás pokoril a zničil. Ďalšia dimenzia, dimenzia emocionálna. Hovoríme o poruchách, cez ktoré prechádza každý človek. Nikto nie je mentálne úplne zdravý. Počas tohto seminára sa sústredíme predovšetkým na tento rozmer uzdravenia. Existuje aj uzdravenie umierajúcich a mŕtvych, ktorí hľadajú svoj konečný pokoj.
Musíme sa rozhodnúť nasledovať ho. Ináč naše uzdravenie nebude úplné. Mnohí z tých, čo boli uzdravení, sa nevrátili (pórov. Lk 17,11-19). Je veľmi dôležité, aby sme si my, uzdravených prijať oslavu a vďačnosť. Nesmieme sa zastaviť len z iného dôvodu. Uzdravenie nestačí. Musíme nasledovať ho. V našom živote stretávame Ježiša rozlične. Najprv ho musíme stretnúť ako Pána. Mnohí si myslia, že majú bohatstvo a že to stačí. Na ceste uzdravovania je to len prvý krok. Dôležitý je Ježiš, ale ja sám. Na tomto stupni skôr prosíme, ako dávame. Dvíhame svoje ruky k Pánovi a prosíme ho ako žobráci, aby nás uzdravil. Všetci potrebujeme uzdravenie. Preto by sme mohli mat' pre nás seminár o vnútornom uzdravovaní. Preto môžeme robiť seminár o uzdravovaní. Ale to nestačí. Uzdravení potrebujú to, že Ježiš je schopný ich uzdraviť. Čo povedal Ježiš človeka pri betsatskom rybníku? Spýtal sa ho: „Chceš ozdravieť?" Ježiš tu preberá iniciatívu a chce ho uzdraviť. Jeho túžba umožnila Ježišovi, aby ho uzdravil (pórov. Jn 5,1-18). Mnohí hovoria: Ja potrebujem uzdravenie, ale moja žena, môj muž, môj biskup, kňaz... Potrebuješ uzdravenie? A chceš ho prijať? Ale to príde neskoršie, potrebujeme uzdravenie fyzické, emocionálne i duchovné. O jednotlivých druhoch uzdravenia budeme hovoriť neskôr. Druhýkrát sa stretávame s Ježišom ako s naším majstrom. Musíme ho stretnúť ho ako učiteľa. Musíme nasledovať svojho učiteľa. V našom živote začína odohrávať niečo nové. Ak sa zameriavame iba na tom, aby sme ho počúvali, hovoríme iba o čiastočnom uzdravení. Prichádzajú chvíle, keď je dôležitejšie počúvať Pánove slová, ako byť uzdravený. Mnohí chodia za Ježišom len preto, aby boli uzdravení. Ich nič iné nezaujíma. Ježiš je ten, ktorý sa mu celý život prihovára. Ja som cesta, pravda a život. Poď za mnou, lebo ja ti môžem dať život" (porov. Stretnutie s Ježišom je krokom učeníka. Uzdravený nasleduje Ježiš. Lebo iba Ježiš mu dá pokoj a radosť, ktorú mu nedá nikto iný. Tretí krok smerom k Ježišovi, keď ho stretávame ako priateľa. Skutočný priateľ je ten, ktorý prichádza za nami, aby si od nás niečo vypýtal. Priatelia nemusia spolu veľa hovoriť, ale v plnosti prežívajú prítomnosť jeden druhého. Skutočný priateľ je ten, ktorý sa teší z našej prítomnosti. To je tretia cesta za Pánom v modlitbe. Povedali si iba dve slová. „Rabbuni!" (pórov. Jn 20,16). Skutočný priateľ spočíva v tom, že ležíme na hrudi Pána Ježiša. Ježiš hovorí: „Nazval som vás priateľmi, lebo som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca" (pórov. Jn 15,15). Stretnúť Ježiša ako Pána znamená odovzdať mu do rúk všetko. Dosiahnuť úroveň svätosti, ktorú nám vysvetľuje Pavol v Prvom liste Solúnčanom, keď hovorí: „ Ustavične sa radujte! Všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! Všetkom vzdávajte vďaky... "(l Sól 5,16-18). Ak dosiahneme túto úroveň duchovného života, odovzdávame Pánovi do rúk všetko. On je Pánom mojich úspechov, ale aj Pánom mojich neúspechov. On je Pánom vtedy, keď prežívam radosť, ale je ním aj vo chvíľach utrpenia. Ježiš povedal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" (Mt 27,46). Boh nám dáva. Ak nám dáva veľa milostí, sme nadšení a chválime ho. Ale ak ho o niečo prosíme, a on nám to nedá, vtedy naše nadšenie vyprchá. Budeme sa zaoberať prvým pohľadom na Ježiša, ktorý nás uzdravuje. Nie preto, že by sme ignorovali dôležitosť ostatných krokov. Mnohí sú kresťanov, ktorí o uzdravení nielen hovoria, ale sa mu aj venujú. Používajú novými metódami. Snažia sa sprostredkovať človeku uzdravenie. Nebudeme počas týchto dní hovoriť my. Budeme hovoriť terminológiou, ktorá sa týka uzdravovania. Nemám rád tento termín, lebo zázraky môže robiť nielen Boh, ale aj diabol. Preto nerobme unáhlené závery a netvrďme, že tento „zázrak" pochádza od Boha. Ježiš hovorí: „Mnohí mi v onen deň povedia: Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali v tvojom mene? A neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov? " Vtedy im vyhlásim-. Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo Páchate neprávosť!" (Mt 7,22-23). Svätý Augustín nás tiež vyzýva: „Keď vidíte zázrak, snažte sa nájsť jeho koreň. "Zázrak nemusí nutne pochádzať od Boha. Ak jav prekračuje hranice prirodzeného, pýtajte sa, odkiaľ pochádza, aký je jeho zdroj. Ak zdrojom tohto javu nie Boh, ale diabol, neskoršie vám prinesie škodu. Nie všetko, čo vyzerá ako zázrak, znamená, že zázrak pochádza od Boha. Diabol sa snaží človeka oklamať pomocou mágie alebo iným spôsobom dosiahne vaše uzdravenie. Neskôr sa toto uzdravenie obráti proti vám. Chcem hovoriť o uzdravení vierou. Používajú vieru. Ale ide o vieru v človeka, a nie Ježiš. Ľudia vkladajú vieru v nich, v ich moc uzdraviť vás, ale nie v Ježišovu moc. Potom uzdravenie je v psychike. Často sa od človeka, ktorý chce prijať uzdravenie, žiada silná viera. Je to učenie, ktoré môže vyvolať veľa zmätkov. Rozhodujúce je to, kto sa modlí, a nie od toho, za koho sa modlíme. Dary sa nedajú kúpiť, mohli aj kúpiť. Uzdravenie závisí od toho, aký plán má s nami Pán Boh. Môžeme sa uzdraviť pomocou viery? Nie som uzdravený do tej miery, aká bola naša viera. Vieru nemôžeme odmerať. A to je veľmi nebezpečné. Nemôžeme človeku povedať: „Ak budeš veriť, budeš uzdravený!" Čo z toho vyplýva? Že uzdravenie príde v živote človeka vtedy, ak je v Božom pláne.
Mocná modlitba ZA UZDRAVENIE chorého
Ruženec oslobodenia je založený na Božom slove a mal by sa modliť s vierou v slávne a mocné meno Ježiša Krista, a hľadať uzdravenie, spásu a oslobodenie. Biblia nám predstavuje Ducha Svätého ako Utešiteľa, ako silu zhora, ktorá prichádza na pomoc našej slabosti. Sme ľudia krehkí, vystavení mnohým bojom, ľahko poblúdime. Preto pomoc Ducha Svätého nie je luxus, ale má byť podstatným prvkom nášho kresťanského života. Bez nej nebudeme môcť skutočne napredovať ani odpovedať na povolanie k svätosti, ktoré Boh adresuje každému.
tags: #jezis #moj #uzdravovatel #ukazka