Akokoľvek je táto pravda vzácna - že Ježiš je priateľom hriešnikov -, tak ju, ako každú inú vzácnu pravdu v Biblii, treba chrániť pred doktrinálnymi a etickými omylmi. Pre kresťanov (alebo nekresťanov) je príliš ľahké a prekvapivo časté vziať všeobecnú pravdu, že Ježiš bol priateľom hriešnikov, a prekrútiť ju celú mimo biblického poznania. Máme tu príklad toho, ako sa celá pravda použila na polopravdu v službách lži.
Ak chceme oslavovať, že Pán Ježiš je slávny priateľ hriešnikov - a mali by sme -, musíme venovať veľkú pozornosť spôsobom, akými bol Ježiš skutočne priateľom hriešnikov.
Biblické príklady Ježišovho priateľstva
Poďme sa pozrieť na niektoré kľúčové pasáže z evanjelií, ktoré nám pomáhajú pochopiť, ako Ježiš prejavoval svoje priateľstvo hriešnikom:
- Matúš 9:9-13; Marek 2:13-17; Lukáš 5:27-32 - Toto je príbeh, v ktorom Ježiš povoláva mýtnika Matúša za svojho učeníka. Nachádzame Ježiša, ako si sadá za stôl s mnohými mýtnikmi a hriešnikmi, lebo „bolo ich totiž mnoho a nasledovali ho“ (Mk 2:15).
- Matúš 11:16-19; Lukáš 7:31-35 - Ježiš tu karhá „ľudí tohto pokolenia“, pretože odmietli Jána Krstiteľa pre prílišnú utiahnutosť a odmietajú Syna človeka pre prílišnú uvoľnenosť. Práve z tejto udalosti pochádza slovné spojenie „priateľ hriešnikov“. Mali by sme si všimnúť, že to bola urážka, ktorú na Ježiša zosypali jeho nepriatelia. To neznamená, že Kristus taký nebol, ale naznačuje to, že ním možno nebol vo všetkých ohľadoch.
- Lukáš 7:36-50 - Hneď v závese za týmto príbehom prichádza ďalší podobný príbeh v Lukášovom evanjeliu. Hriešna žena pomaže Ježiša drahou masťou a utiera mu nohy svojimi slzami a vlasmi. Keď Ježiša pokarhajú za to, že dovolil tejto „hriešnici“, aby sa ho dotkla, pripomína Šimonovi, že tí, ktorým bolo veľa odpustené, veľa milujú. Nakoniec Ježiš žene odpustí jej hriech a oznámi: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“
- Lukáš 15:1-2 - Dejisko podobenstiev o stratenej ovci, stratenej minci a stratenom synovi z 15. kapitoly Lukáša sa nachádza v prvých dvoch veršoch tejto kapitoly. Keď sa mýtnici a hriešnici „približovali“ k Ježišovi, farizeji a zákonníci reptali, že ich Ježiš prijíma, aby s nimi jedol.
- Lukáš 19:1-10 - Židovskí predstavitelia opäť reptajú, pretože Ježiš vošiel do domu, aby bol hosťom človeka, ktorý je hriešnik (Lk 19:7).
Aké ponaučenie si teda môžeme vziať z týchto epizód? V čom bol Ježiš priateľom hriešnikov? Mal veľkú stratégiu, ako osloviť mýtnikov? Stretával sa bez rozdielu s opilcami a prostitútkami? Bol to jednoduchý Mesiáš typu „ži a nechaj žiť“?
Ježiš bol priateľom hriešnikov nie preto, že by žmurkal na hriech, ignoroval hriech alebo si užíval ľahkovážne radovánky s tými, ktorí sa dopúšťali nemorálnosti.
Ježišove slová a prístup k ľuďom dali nádej a odvahu tým, ktorí boli v jeho dobe spoločnosťou odpísaní ako beznádejné prípady. Židom, ktorí mu uverili, Ježiš povedal: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Odpovedali mu: „Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Akože hovoríš: »Budete slobodní«?!“ Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. Ak vás teda Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.“
Podobne, ako hriešnu ženu, konfrontuje Ježišova zvesť aj každého z nás. Je smutnou realitou, ako veľmi sme sa vzdialili od Boha a ako veľa sme v našom živote zničili skrze hriech. Namiesto toho, aby sme na jeho veľkú lásku k nám odpovedali vďačnosťou a poslušnosťou, odvrátili sme sa od nášho Stvoriteľa chrbtom a tým ho znevážili. Každým jednotlivým hriechom sme vlastne Boha „udreli do tváre“. Túto vinu nemôžeme odčiniť. Jediné, čo môžeme urobiť, je navrátiť sa k nemu v pokore a so zlomeným srdcom. Žena hriešnica, ktorá Ježiša prosila o milosť a odpustenie, je nám v tom príkladom.
Ježiš stelesnil Božiu lásku. Má moc odpustiť naše hriechy, pokiaľ si ich priznáme a ľutujeme ich. Chce nám tiež dať silu a pomoc, ktorú potrebujeme, aby sme zmenili naše myšlienky, zámery a skutky. Jedine on nám môže dať slobodu od hriechu.
Ježiš odpúšťa hriešnici. Zdroj: Signpost.sk
Ježišovo učenie a morálne hodnoty
Ježišovo posúdenie skutkov, slov a myšlienok je jedinečné, pretože odhaľuje srdcia ľudí. Hriech podľa učenia Ježiša začína už v našich myšlienkach a už v tejto oblasti musí začať naše obrátenie. Ježiš očakáva radikálnu zmenu postojov a myšlienok, pretože len vtedy je možné žiť svätý život.
On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“
Milujte svojich nepriateľov
Počuli ste, že bolo povedané: »Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.« Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania?
Ježiš v citovanej pasáži nechce povedať, že máme považovať človeka páchajúceho zlo za dobrého a ignorovať zlo, ktoré robí. Naopak, máme si byť plne vedomí závažnosti jeho viny a dôsledkov jeho skutkov pred Bohom. Práve toto vedomie nám pomáha odhliadnuť od zla a trápenia, ktoré musíme znášať. Boh nám zároveň dá silu, aby sme prekonali zlé pocity, nenávisť, sebaľútosť a túžbu po pomste.
Odpustenie hriechov
Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“ Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.“ On odvetil: „Povedz, Učiteľ!“ „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“ A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“ On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“
Ježišove slová a prístup k ľuďom dali nádej a odvahu tým, ktorí boli v jeho dobe spoločnosťou odpísaní ako beznádejné prípady.
Ježišov život a jeho výnimočnosť
2. Učiteľ je dôveryhodný a autentický len vtedy, keď sám žije podľa toho, čo hovorí. Tí, ktorí Ježiša poznali osobne, vydali svedectvo o jeho bezúhonnom živote. Z hriechu ho nedokázali obviniť ani náboženskí vodcovia tej doby. Pokúšali sa o to znova a znova, a to len zo strachu pred stratou ich vlastného vplyvu a uznania. Ježiš sa nenechal vyprovokovať a odhaľoval ich zlý zámer rozumnými odpoveďami.Ježiš volal ľudí, aby boli poslušní Bohu nie len slovami - teoreticky. Svojich učeníkov viedol vlastným dokonalým príkladom. Žil v skromnosti a sebazaprení. Sám sa riadil tým, čo kázal druhým.
V predvečer svojej smrti Ježiš k údivu prítomných učeníkov začal umývať ich nohy (v tej dobe to bola práca sluhov). Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti. Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil, Ježiš vo vedomí, že mu dal Otec do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný.
Učeníci strávili s Ježišom takmer nepretržite asi dva a pol roka. Často boli zahanbení jeho láskou a pokorou.
Ježišove zázraky a uzdravenia
3. Podľa evanjelií Ježiš uzdravoval hluchých, slepých, ochrnutých, malomocných, postihnutých zlými duchmi a dokonca kriesil mŕtvych.A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľuďom. Povesť o ňom sa rozniesla po celej Sýrii. Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rozličnými neduhmi a trápením, posadnutých zlými duchmi, námesačníkov a ochrnutých, a on ich uzdravoval.
A ani Ježišovi nepriatelia nemohli poprieť, že činil zázraky. Odvtedy sa ho mnohí snažia napodobňovať, ale nikto doposiaľ neuzdravoval tak, ako Ježiš: každého, kto k nemu prišiel, od každej choroby a postihnutia.
Cieľom Ježišových zázrakov však nebolo predovšetkým navrátiť ľuďom fyzické zdravie. Týmito znameniami chcel potvrdiť jeho duchovnú zvesť, že on je Spasiteľom (záchrancom).
Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“ Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“ Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť.
Marta, Mária a Lazar boli traja súrodenci a zároveň Ježišovi učeníci, ktorých miloval. Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty. Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý. Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“ Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára.
Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe. Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií, a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom. Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma. Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“ Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“ Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“ Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“
Ježiš vzkriesi Lazára. Zdroj: Catholic.sk
Ježiš sa zachvel pri hrobe svojho priateľa. Prejavil tým súcit a to, že smrť je niečo, čo nebolo v pôvodnom pláne pre človeka a prináša ľuďom bolesť? Je pravdepodobné, že Ježiš sa vcítil do situácie sestier a priateľov Lazára a je mu ich ľúto.
V Betánii, pri hrobe svojho priateľa Lazára, to Ježiš dokazuje svojím znamením. V ňom bol život a teraz hovorí, že on sám je život, a preto nad ním ani nad životmi jeho priateľov nemá smrť žiadnu moc.
Ježišovo zmŕtvychvstanie
4. Ježiš od samého začiatku pôsobenia narážal na odpor židovských vodcov, ktorý sa stupňoval. Boli plní žiarlivosti a hnevu keď videli, ako za ním idú veľké zástupy. Nedokázali ho však usvedčiť zo žiadneho hriechu a ani vyvrátiť jeho výroky. Preto sa ho chceli zbaviť tým, že ho zabijú, čo sa im nakoniec podarilo.Tri dni po krutom a potupnom ukrižovaní (trestu smrti pre zločincov), vstal Ježiš z mŕtvych. Biblia spomína mnohých očitých svedkov, ktorí svedčili o Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní. Mnohí z tých, ktorí s ním boli pred smrťou, ho znova stretli, rozprávali sa s ním, dotýkali sa ho a dokonca s ním jedli.
Počas 40-tich dní sa Ježiš pri rôznych príležitostiach zjavil viac ako 500 učeníkom. Vysvetľoval im, čo o jeho smrti a vzkriesení predpovedal Starý zákon. Po 40-tich dňoch Ježiš opustil tento svet a vystúpil k Otcovi. Jeho učeníci aj naďalej zažívali vzťah so vzkrieseným Ježišom. Podobne aj my zažívame jeho pomoc v našich životoch. Keď sa k nemu obraciame, mení náš život a dáva nám silu a jasno v tom, čo máme robiť.