Rieka Jordán, najznámejší vodný tok Blízkeho východu, je úzko spojená s biblickými dejinami a je cieľom mnohých pútnikov. Hoci nejde o mohutnú rieku, ako si ju mnohí predstavujú, jej význam je nesmierny. Práve tu, v biblickej Betánii, mal byť pokrstený Ježiš Kristus.
Ak si chcete omočiť nohy v Jordáne, vyberte sa do biblickej Betánie. Dlhé roky sa sem vôbec nechodilo, no dnes toto miesto opäť zažíva záujem turistov a pre svoj význam ho zaradili na zoznam UNESCO. Pútnici sa opätovne krstia v Jordáne.
Lukášove slová (porov. Lk 3, 15 - 16, 21 - 22) sú toho potvrdzujúcim svedectvom. Ján Krstiteľ sa stal populárnym. Išiel na dračku na trhu ľudskej zvedavosti a povrchného záujmu (porov. Lk 7, 24). Davy sa k nemu priam valili. Prorok mal šancu urobiť kariéru, zmocniť sa davu, zastrieť mu pohľad na to, čo je rozhodujúce, a popritom seba samého korunovať za stred i predávať sa za groš aplaudujúceho pátosu.
Môže byť pre nás prekvapením, že Ján zaujíma v prvých troch kapitolách u Lukáša viac opisného priestoru ako Ježiš. Je skutočným hrdinom deja a hlavným hovorcom. Do začiatku štvrtej kapitoly budeme počuť Ježišove živé slová u Lukáša len raz: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (Lk 2, 49).
Lukášov Ježiš sa akoby odmlčal až do času svojho verejného vystúpenia po krste v Jordáne a po pobyte na púšti. Jána bude potichu a pomaly ubúdať, avšak s účinnosťou muža vyzrievajúceho vo svojom poslaní, ako aj v oddanosti tomu, ktorý ho poslal.
„Ján o ňom vydal svedectvo a volal: ,Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.'“ (Jn 1, 15). Ján sa stráca ako hlas, ktorý doznieva vo vzdialenej ozvene. Naopak, hlas Ježiša sa vynára a rozozvučí práve v okamihu, keď Jánov zhasína. Od hlasu Dieťaťa v chráme cez hlas Ducha Svätého pri krste, svedčiaci o jeho spásnom poslaní, ako i cez hlas dejín zachytených v Kristovom rodostrome (porov. Lk 3, 23 - 38).
Ján sa umenšil a nastúpil Ježiš (porov. Jn 3, 30). Jánovi ponúknutá „sláva“ sa premenila na slávu toho, ktorý je sám Slávou. Od ich prvého stretnutia k ich poslednému uplynulo čosi tridsať rokov. Z ticha lona matiek sme odrazu prenesení do ticha Jánovho väzenia a ticha Ježišovej púšte s nástrahami pokušenia. V strede ticha oboch postáv je rieka Jordán.
Udalosť Pánovho krstu pri Jordáne je hranicou, ktorá spája Jánovo slovo o Slove s Ježišovým slovom o Jánovi. Jordán zároveň rozdeľuje Krstiteľa od Mesiáša, tak ako zranený, hriešny človek je „vzdialený-blízky“ Bohu. Jordán je riekou prechodu od stratenej ľudskej bytosti k pozývajúcemu a človeka hľadajúcemu Bohu. Jordán je odkazom tranzitu (hebr.
Krst oddeľuje svety, aby ich spájal. Vydelí človeka od nánosov zla, aby ho potom odľahčeného povzniesol k výške. Očistí ho od zanesenia sebou samým, svetom a zlom, aby ho ponúkol tomu, ktorý je naplnením ľudského ja, poriadkom sveta i víťazstvom nad zlým duchom.
Biblický výraz, ktorý evanjelista Lukáš v gréčtine používa na označenie krstu (baptizein), významovo označuje úkon obmytia vodou ako činnosti i znaku očistenia. Lukáš v slovenskom preklade píše „Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš“ (Lk 3, 21), čím vyslovuje myšlienku: potom, čo bol už ľud pokrstený, bol pokrstený aj Ježiš.
Text tým zdôrazňuje, že Ježišov krst je zavŕšením krstu celého ľudu, všetkých ľudí. Ježiš dáva samotnému krstu, ktorý i on sám udeľuje, povyšujúc ho z krstu vodou na krst ohňom Ducha, skutočnú životodarnú veľkosť.
Lukášov text o krste pri Jordáne, zvlášť o krste Pána, len podčiarkuje vážnosť chvíle, a to vďaka podobnému okamihu, keď Jozue uvádza Izraelitov do prisľúbenej krajiny Jahveho po opustení egyptského otroctva i blúdenia na púšti.
Pokrstený Ježiš je vo zvyšku Lukášovho evanjelia, od 3. kapitoly (krst v Jordáne) sám krstiteľom. Je prvým a rozhodujúcim očisťovateľom od nánosu hriechu, ťažoby chorôb, zmätku falošného smerovania života, smogu ilúzií, slepoty falošných projektov i hrmotu priemyselnej slávy.
Je ten, ktorý prináša oheň, ako to na záver evanjelia zhodnotia i emauzskí pútnici: „Či nám nehorelo srdce, keď nám vysvetľoval Písma i naše vlastné dejiny?“ (Lk 24, 32). Celý zámer Lukáša na stránkach jeho evanjelia sa dá zhrnúť do mena slávnosti Krst Pána.
Krst Pána je teda výpoveďou tak o pokrstení samotného Ježiša, ako aj je správou o tom, že Ježiš krstí ohňom Ducha. Evanjelium Lukáša nám tú prvú pravdu vypovedá v prvých troch kapitolách, tú druhú vo zvyšných dvadsaťjeden kapitolách jeho evanjeliovej správy.
Na ich rozdeľujúcom či spájajúcom rozhraní je voda rieky Jordán, pričom na jednej jej strane je Ján Krstiteľ a jeho misijná činnosť, ako aj jeho uväznenie a poprava, a na strane druhej je Jánom pokrstený Ježiš, ktorý svojím slovom, činmi a zmŕtvychvstalou smrťou krstí človeka i celé dejiny.
Voda krstu a voda ohňa Ducha spája Krstiteľa s Mesiášom, a tým človeka bez Boha s Bohočlovekom.
Miesto na brehu rieky Jordána, kde sa traduje, že bol Ježiš pokrstený, by mohlo byť sprístupnené v priebehu najbližšieho roka. Na danom mieste prebieha program odstraňovania mín, ktorých sú na danom mieste tisícky.
V stanovisku uverejnenom izraelskou vládou a pracovníkov zaangažovaných v odmíňovaní, zaangažované strany uviedli, že proces napreduje úspešne.
Miesto sa nachádza 10 km východne od mesta Jericho a je považované za oblasť, kde sv. Ján Krstiteľ pokrstil Ježiša a dané miesto je považované za jedno z najposvätnejších pre kresťanov. Toto miesto sa považuje taktiež za bod, v ktorom po 40 ročnom putovaní na púšti Izraeliti vstúpili do zasľúbenej zemi. Do tretice je to miesta, kde mal byť Prorok Eliáš vzatý do neba.
Oblasť, v ktorej sa nachádzajú kostoly viacerých denominácií, bola neprístupná pre veriacich takmer 50 rokov.
Približne 3000 protitankových mín bolo položených izraelskou armádou počas šesťdňovej vojny v roku 1967. Kostoly nachádzajúce sa na území patria františkánom a ortodoxnej cirkvi.
Na projekt bolo vyzbieraných z verejných zdrojov 500 000 dolárov a rovnakú čiastku prispela izraelská vláda. Projekt by mal byť ukončený v letných mesiacoch.
Rieka Jordán neďaleko Yardenitu.
Prečo navštíviť Jordánsko?
Jordánsko je, nepochybne, jednou z najkrajších krajín Blízkeho východu. Historické mestá, farebná púšť, div sveta či dve absolútne unikátne moria.
- Petra: Najväčší klenot Jordánskeho kráľovstva, figuruje aj na zozname divov sveta. Kamenná Petra ukrýva svoj svet v Mojžišovom údolí (Wadi Musa) a predstavuje unikátny pohľad na staroveké mesto dávnej civilizácie Nabatejcov. Petra však nie je len Pokladnica, ale aj spleť stoviek hrobiek, ruiny starovekého mesta plné chrámov, výhľady na krásnu krajinu, panorámy údolia či stretnutie s Beduínmi pri mätovom čaji.
- Wadi Rum: Najfarebnejšou púšťou Blízkeho východu ležiaca medzi Petrou a známym letoviskom Aqaba. Krásu tejto púšte dotvárajú skalné formácie a piesok hrajúci neskutočnými farbami. Prenocujte na Wadi Rum a budete sa cítiť ako na Marse.
- Mŕtve more: Tvorí prirodzenú hranicu medzi Jordánskom, Izraelom a Palestínou. Jordánska strana mora je menej známa a ponúka úžasný zážitok v podobe kúpania sa, kde budete vlastne „levitovať“ na vode.
- Jarash: Kedysi patrilo dnešné Jordánsko pod správu Rímskej ríše a je fascinujúce kráčať tu po stopách histórie a obdivovať antické pamiatky. Top miestom, ktoré po sebe zanechali Rimania, je príťažlivý Jarash.
- Rieka Jordán: Ak si tu však chcete omočiť nohy, vyberte do biblickej Betánie. Dnes je to inak a toto miesto opäť zažíva záujem turistov. Pre svoj význam ho navyše zaradili na zoznam UNESCO. Pútnici sa opätovne krstia v Jordáne. Tu mal byť pokrstený aj Ježiš Kristus.
Petra, jeden z divov sveta.
Jordánsko je fascinujúca krajina medzi dvoma moriami, Červeným a Mŕtvym, z troch štvrtín pokrytá púšťou, križovatka civilizácií a spojnica medzi Európou, Áziou a Afrikou. Jordánsko je pre návštevníkov aj krajinou farieb: ružová Petra, biely Ammán, oranžová a zlatá púšť, zafírovo modré more. Okrem toho je Jordánsko destináciou mnohých zážitkov.
Jordánske pláže vás nadchnú, aj keď ich nie je toľko ako v Egypte. Pri Červenom mori si môžete vychutnať fantastické potápanie, zatiaľ čo pri Mŕtvom mori môžete zažiť vzrušujúcu extrémne slanú vodu s blahodarnými účinkami na rôzne ochorenia (psoriáza, kĺbové problémy, astma).
Pláže na pobreží Červeného mora sú piesočnaté, kamienkové a zmiešané, zatiaľ čo Mŕtve more má špecifický vstup do vody; tvoria ho soľné kôry, niektoré brehy sú kamenisté, iné piesočnaté. Náš tip: Na plavky si nezabudnite vziať ľahké oblečenie, najmä ak idete na verejnú pláž (kvôli príchodu na pláž a odchodu z nej). Do Mŕtveho mora je dobré si vziať obuv do vody kvôli kamienkom a ostrejším kryštálikom soli.
Jordánsko je plné historických pokladov, od rímskych amfiteátrov až po križiacke pevnosti a hrady Osmanskej ríše. Najkrajšie pamiatky sú zapísané v zozname ľudského kultúrneho dedičstva UNESCO. Stopy starovekých civilizácií nájdete takmer v každom meste a dedine v Jordánsku.
Medzi významné historické miesta patria:
- Rímske mesto Džaraš: Prezývané "Pompeje Blízkeho východu", je to najväčšie a najlepšie zachované archeologické nálezisko rímskeho mesta mimo Talianska.
- Kusejr Amra: Púštny hrad zo začiatku 8. storočia, slúžil ako posádková pevnosť a sídlo umajjovských kalifov.
- Um er-Rasas: Pôvodne rímsky vojenský tábor, neskôr opevnené mesto obývané kresťanskými a islamskými komunitami.
- Al-Maghtas: Kresťanské pútnické miesto Betánia za riekou Jordán leží na východnom brehu rieky, kde bol údajne pokrstený Ježiš Kristus.
Jordánsko je rajom pre aktívnych ľudí. Červené more je ideálne na vodné športy, môžete tu zažiť dokonalé potápanie a šnorchlovanie, obľúbený je windsurfing, paragliding alebo vodné lyžovanie. Milovníci dobrodružstva sa môžu vydať na trekking do biosférickej rezervácie Dana, preskúmať vodopády a bazény alebo vyskúšať horolezectvo a zlaňovanie.
V jordánskej gastronómii objavíte všetky prvky typické pre oblasť Levanty, ktorá sa vyznačuje chutnou a zdravou kuchyňou. Zahŕňa egyptské, libanonské, turecké a sýrske vplyvy zmiešané s tradičnými beduínskymi jedlami. Medzi obľúbené jedlá patrí falafel, hummus, baklava, ramen, shawarma, baba ganoush a tabbouleh. Náš tip: Nenechajte si ujsť návštevu jednej z miestnych reštaurácií a doprajte si nezabudnuteľný gastronomický zážitok.
Hášimovské kráľovstvo víta každého návštevníka ako vzácneho hosťa. Jordánci sú milí a pohostinní a srdečne vítajú všetkých cestovateľov. Ak sa dostanete do ťažkostí, sú pripravení vám pomôcť. Hoci je Jordánsko krajinou s moslimskou väčšinou, žijú v harmónii s kresťanskými komunitami, napríklad na uliciach môžete vidieť mešity a kostoly stojace oproti sebe. Rešpektujte však niektoré miestne kultúrne zvyklosti.
NA BREHOCH JORDÁNU. Jordán pramení na úbočí Veľkého Hermonu vo výške asi 500 metrov nad hladinou Stredozemného mora. Je obvyklé, ale nie zaručené, odvodzovať názov Jordán od hebrejského slovesa j-r-d, čo znamená zostupovať a uvádzať ho do súvisu s veľkým spádom rieky.
Miesto, kde bol pokrstený Ježiš, sa v arabčine označuje ako El-Maghtas a je vzdialené len niekoľko kilometrov od Jericha i od Kumránu. I dnes je Jordán vyhľadávaným miestom udelenia sviatosti krstu alebo obnovy krstných sľubov.
Močaristé a bahnité oblasti v okolí toku Jordánu boli vďaka systému kanálov premenené na úrodnú pôdu. Bola však zachovaná močaristá plocha rozlohy asi 300 hektárov ako chránená prírodná oblasť, v ktorej sa takto uchovala pôvodná, takmer tropická kvetena i fauna.
Na svojom toku sa vlieva Jordán do Genezaretského jazera, ktoré leží už 215 metrov pod hladinou mora. Pri Jerichu je Jordán hlboký 4-6 metrov, potom svoj tok spomaľuje a vlieva sa dvomi plochými a barinatými ramenami do Mŕtveho mora, ktoré je v Biblii nazývané Soľným morom.
Hladina Mŕtveho mora sa neustále znižuje. Jordán moru nemôže dodať také množstvo vody, koľko vlhkosti odčerpá horúci, suchý púštny vzduch Mŕtvemu moru. Navyše vody Jordána sa v značnej miere používajú na zavlažovanie priľahlých oblastí. Za niekoľko storočí bude Mŕtve more patriť minulosti a na jeho mieste bude púšť. A Jordán?
Napriek tomu Jordán vždy zostane riekou dejín spásy. Pohľad z Massady na Mŕtve more. Mŕtve more je jedným z najzaujímavejších prírodných javov svojho druhu na svete. Jeho hladina leží 392 metrov pod hladinou Stredozemného mora a tak tvorí najhlbší bod zemského povrchu.
Následkom vysokých teplôt je odparovanie tak intenzívne, že vysoká koncentrácia solí mora neumožňuje život v ňom. Pre porovnanie: liter vody Stredozemného mora obsahuje 35 gramov soli, liter vody z Mŕtveho mora obsahuje 250 gramov soli. Už historik Flávius uvádza: „Voda tak nadnáša, že ponoriť sa do hlbiny nie je možné ani pre tých, ktorí sa o to usilujú“.