Katolícka cirkev dlhodobo zastáva negatívny postoj k používaniu kondómov a inej antikoncepcie. Tento postoj má hlboké korene v katolíckej teológii a morálke, ktorá zdôrazňuje posvätnosť života, manželstva a plodnosti.
Historický kontext a učenie Cirkvi
Zakladajúci mysliteľ latinského kresťanstva, sv. Augustín, vyslovil na konci štvrtého a začiatkom piateho storočia určité predpoklady, ktoré dodnes katolicizmus trápia. Hoci uznal, že aj ženy sú obrazom Boha a môžu byť vykúpené, veril, že Boh ich stvoril ako feminae, samičky, s úmyslom, aby boli podriadené mužovi. Podľa Augustína ženskosť nikdy nemôže reprezentovať Boha.
Augustínov názor o ženách zhoršil v 13. storočí Tomáš Akvinský prijatím Aristotelovej mienky o rodoch. Pre Aristotela aj Akvína boli ženy svojou podstatou menej ako muži, lebo boli stvorené biologicky ako neúplné ľudské bytosti. To znamenalo, že žena nikdy nemôže reprezentovať normatívne ľudstvo. Preto musel byť Kristus mužom, aby reprezentoval normatívnu ľudskosť.
Augustínov pohľad na ženy skomplikoval jeho názor na sex a reprodukciu. Učil, že v originálnom stave nevinnosti by sa ľudia boli množili bez vášnivej žiadostivosti alebo sexuálnej rozkoše. Pád do hriechu zdeformoval ľudskú sexualitu tým, že urobil každý sexuálny akt žiadostivým. To znamenalo, že každý sexuálny akt bol objektívne hriechom, a prepáčilo sa to alebo povolilo len vtedy, ak sa to udialo v manželstve s cieľom počať - splodiť deti. Aj v manželstve bol však sex hriechom, resp. „len smilstvom“, ak boli jeho reprodukčné účinky blokované.
Pápežovu stručnú úvahu treba vnímať v kontexte definitívnej náuky Učiteľského úradu Cirkvi, podľa ktorej existuje Bohom dané „nerozlučné spojenie dvojakého významu manželského aktu: významu spojivého a plodivého.“ (Humanae vitae 12). To znamená, že vyhnúť sa tehotenstvu síce nie je absolútne zlo, no používanie antikoncepcie v rámci manželstva je vždy zlé.
V roku 1930 odsúdil Pápež Pius XI. emancipáciu žien ako podrývajúcu božsky podloženú poslušnosť ženy jej manželovi a ako falošnú odchýlku od jej pravej a jedinej úlohy byť matkou a vedúcou domácnosti. Keď ženy dostali volebné právo, katolícki biskupi začali organizovať katolícke ženy do organizácií, bojujúcich proti liberalizmu, socializmu a feminizmu, ale menovite proti antikoncepcii, rozvodu, zákonu o detskej práci a o dodatku o rovnakých právach mužov a žien.
Katolicizmus odpovedal tak, že potvrdil svoje odmietanie umelej antikoncepcie, čo je trvale ťažiskom jeho učenia o rodine; malý ústupok urobil tým, že pre plánovanie rodiny povolil „rytmickú metódu“.
V júli roku 1968 vydal pápež Pavol VI. encykliku Humanae vitae, v ktorej zopakoval tradičné katolícke učenie proti regulácii pôrodnosti. No mlčanlivý súhlas s týmto učením už bol prelomený. Mnohí morálni teológovia a pastori sa od neho otvorene dištancovali a väčšina katolíckych veriacich sa rozhodla, že ho bude jednoducho ignorovať.
Deklarácia Jána Pavla II. V roku 1972 bol v USA legalizovaný potrat počas prvých dvoch trimestrov tehotnosti a to isté sa postupne stalo v mnohých štátoch sveta, najmä v Európe. No za pápeža Jána Pavla II. naštartoval katolicizmus celosvetovú krížovú výpravu proti potratu, regulácii pôrodnosti a redefinícii rodiny, ktorú by mohli tvoriť aj homosexuálne páry. Odmietnutá bola aj akákoľvek diskusia o vysviacke žien.
Na Káhirskej konferencii r. 1994 použil svoju moc na zabránenie preberania takých názorov o rodine, rodoch a sexualite, ktoré ohrozovali jeho posudzovanie týchto tém. Na tejto Konferencii o populácii a rozvoji bol vyvinutý Akčný program, ovplyvnený medzinárodným feminizmom prvého a tretieho sveta a cieliaci na včlenenie do myslenia Spojených národov názoru, že ženské práva sú ľudské práva.
Vatikán a katolícki biskupi sa na celom svete stavajú proti antikoncepcii - to znamená v prvom rade proti sexuálnej výchove, ktorá by preberala všetky druhy antikoncepcie podľa učebných osnov. Asi 85 % Filipíncov používa alebo podporuje jednotlivé metódy antikoncepcie. No Konferencia filipínskych katolíckych biskupov vyhlásila, že odmietne krst, prijímanie, birmovanie, sobáš a pohreb každému, kto podporuje alebo sám používa antikoncepciu.
Ďalšie pole kontroverzie v celom katolíckom svete sú nemocnice a kliniky, poskytujúce núdzovú antikoncepciu; katolícki lídri tvrdia, že táto vyvoláva potrat, čo je otázne. Katolícke ťaženie proti núdzovej antikoncepcii ju urobilo nedosiahnuteľnou vo väčšine katolíckych nemocníc aj vtedy, ak sú tieto v nejakej oblasti jediné a záujemcovia nie sú katolíci.
Oficiálne katolícke učenie zakazuje každé používanie kondómu, teda aj keď jeho účelom nie je antikoncepcia, ale prevencia prenosu vírusu HIV. Ide o svetovú pandémiu najmä v Afrike, pri ktorej umierajú milióny mladých dospelých ľudí, zanechávajúc deti a postarších vo veľmi biednej sociálnej situácii. Používanie kondómov je veľmi účinný prostriedok na zabránenie šírenia vírusu.
Osobitne tvrdú kampaň viedol Vatikán a katolícki biskupi proti legalizácii potratu z akýchkoľvek dôvodov, definujúc život ako začínajúci s fertilizáciou vajíčka. Katolícky názor však tieto výnimky odmieta. Najkrajnejší prípad kriminalizácie potratu bez výnimky platí v súčasnosti v El Salvadore.
Morálne aspekty sterilizácie
Sterilizácia ako taká je zmrzačenie človeka, lebo ide o poškodenie psychofyzickej integrity ľudskej osoby. Pod týmto pojmom sa chápe odstránenie nejakého orgánu alebo jeho časti, alebo spôsobenie jeho funkčnej nedostatočnosti. Z morálneho hľadiska však rozlišujeme cieľ a okolnosti zmrzačenia. Morálne akceptovateľné vo vzťahu k dobru osoby je ospravedlniteľné terapeutické zmrzačenie (sterilizácia) - aby sa zachránil život organizmu. Morálne neakceptovateľné sú však druhy zmrzačenia agresívne (z pomsty, zastrašovania a pod.), z trestu (napr. odťatie ruky zlodejom) a zmrzačenie antiprokreatívne - t.j.
Priama sterilizácia sa vykonáva preto, aby človek - subjekt (či muž alebo žena) bol neplodný a to je v protiklade s integritou a dôstojnosťou ľudskej osoby. Nepriama sterilizácia má za cieľ prostredníctvom terapeutického zákroku zachrániť život alebo zdravie (napr. pri rakovinových nádoroch, pri nebezpečenstve vnútromaternicového krvácania, pri rakovine prsníka...). Lekár sleduje priamo terapeutický cieľ a sterilizácia je nepriamym efektom medicínskeho zákroku, teda nie je priamo chcená.
Vo Vašom prípade by šlo o sterilizáciu priamu (antiprokreatívnu) a nie je ju možné považovať za „terapeutickú“ - nič by sa ňou vo Vašom tele neliečilo. Totiž Vám ženské orgány - či už maternica, vaječníky alebo vajcovody nespôsobujú samy osebe ohrozenie života, nie je potrebné ich odstraňovať alebo urobiť nefunkčnými. Rozumiem, že Váš úmysel je dobrý - chcete byť zodpovední za zdravie, za rodinu, deti, ktoré Vám Boh už zveril. Ale samotný cieľ, ani úmysel nestačí na to, aby „posvätil“ prostriedky - tu konkrétne priamu sterilizáciu. Vo Vašom prípade by bola sterilizácia v podstate chirurgickou antikoncepciou. A nik Vám v Cirkvi nemôže udeliť „výnimku“, aby ste mohli používať nejakú formu antikoncepcie - a to jednoducho preto, lebo nik nemá kompetenciu na to, aby určoval, čo je dobré a čo zlé.
Používanie antikoncepcie je mravným zlom - človek vedome chce urobiť pohlavný akt neplodným, „sterilizovaným“. Snaha o predchádzanie tehotenstvu z objektívneho dôvodu nie je zlá. Vo Vašom prípade táto snaha je oprávnená.. PPR - ako orientácia vo vlastnej plodnosti - je prostriedkom mravne dobrým (teraz nehodnotím efektívnosť). PPR nie je „prirodzenou antikoncepciou“ a jeho podstata je úplne iná.
Manželstvo ste uzavreli manželskou zmluvou. Tá predelila váš život - vzájomne ste sa jeden druhému sľúbili odovzdať a prijať. Slovami manželského súhlasu ste vyjadrili vôľu žiť vo vzájomnej jednote, a ochotu prijať sa navzájom ako potenciálni rodičia. Preto až od chvíle vyjadrenia manželského súhlasu majú muž a žena právo na manželský akt.
Katolíckym manželom, ktorí pristupujú k sviatostiam, môže pomôcť aj paralela s Eucharistiou. Manželstvo sa nazýva sviatosťou Ženícha a nevesty - a vzťah Krista a Cirkvi je obrazom manželstva.
Akt, ktorý by ste mali, keby ste sa dali vedome sterilizovať práve z dôvodu, aby ste zneplodnili vaše manželské spojenie, by potom síce bol akt sexuálnej aktivity, ale v nijakom prípade to nie je „manželský akt“. Neobsahuje totiž ten prokreatívny význam. Manželský akt musí mať vždy tieto dva významy - ak sa zruší jeden význam, ruší sa automaticky aj druhý. Prokreatívny (plodivý) význam nie je totožný s plodivou funkciou: tento význam má manželské spojenie vždy vtedy, keď je uskutočnené takým spôsobom, akým sa zvyčajne odovzdáva život - a to pri priamej sterilizácii nie je.
Cirkev nás učí (a v spomínanej encyklike opakuje), že každé manželské spojenie si má zachovať oba svoje významy - význam zjednocujúci a plodivý. Zjednocujúci význam má vtedy, ak symbolizuje jednotu manželov na duchovnej úrovni a plodivý vtedy, ak nie je úmyselne daný styk zásahom človeka zneplodnený, povedali by sme sterilizovaný. Len vtedy, ak je manželský akt takýto, je prejavom skutočnej lásky a znovuobnovením manželského sľubu - prijatím aj odovzdaním sa svojmu manželovi, manželke. Keďže každá antikoncepcia (tak hormonálna, ako aj chirurgická (priama sterilizácia), bariérová (kondómy, pesar) alebo behaviorálna - prerušovaný styk) má svoj cieľ práve v tom, aby urobila daný pohlavný styk spoľahlivo neplodným, je v priamom rozpore s manželským sľubom a sebadarovaním.
Výnimky v tejto oblasti neexistujú - to totiž nie je vecou dohody v Cirkvi. Znovu sa vrátim k príkladu s krádežou: kradnúť bude vždy zlé, aj keby sa celý parlament dohodol, že nie. A rovnako nemôžu byť výnimky, ktoré by prerobili krádež na „dobrú“, ani také, ako napr. keď by niekto povedal: ja teraz žijem len z podpory, len zo sociálnych dávok, stratil som prácu, to ani mne nedovolíte kradnúť?
Nemusíme mať úmysel dieťa splodiť, je celkom čestné a v poriadku, ak nemáme úmysel dieťa splodiť pre nejaký spravodlivý dôvod (ako už napr. vyššie uvedené). Pre zachovanie plodivého významu postačí to, že úmyselne svoj pohlavný manželský život nezneplodňujeme a nijako nezasahujeme do prirodzeného poriadku stvorenia.
Medzi ľuďmi býva na prvom mieste kritizovaná nespoľahlivosť PPR, hoci spoľahlivosť prirodzených metód - konkrétne STM sa pri správnom používaní vyrovná spoľahlivosti hormonálnej antikoncepcie.
Zdržanlivosť sama osebe nie je zlom. Abstinencia môže byť prejavom zrelej lásky a úcty k partnerovi, i k Bohu. Poukazuje na schopnosť sebaovládania a na to, že naše manželstvo nestojí na sexe.
Alternatívne pohľady a prax
Katolícka cirkev je v podstate sekta, ktorá podľa svojho oficiálneho učenia zakazuje:
- antikoncepciu (jediný tolerovaný spôsob antikoncepcie je metóda sledovania menštruačného cyklu, avšak aj pri tejto metóde je zakázané používať teplomer, hoci je to veľmi dôležité)
- masturbáciu
- orálny sex
- prerušovanú súlož
- akékoľvek iné sexuálne polohy ako misionárska
- akékoľvek sexuálne experimenty
- pohlavný styk musí trvať podľa cirkvi čo najkratšie
Podľa oficiálneho učenia Katolíckej cirkvi je dovolený pohlavný styk len výlučne za cieľom rozmnožovania a všetko mimo toho chlípnosť a hriech.
Niektorí kresťania si s ekonomických dôvodov nemôžu dovoliť dieťa a antikoncepciu predsa len používajú, ale potom sa za to chodia spovedať u pána farára.
Citovanie oficiálneho učenia Katolíckej cirkvi o sexualite
Katechizmus Katolíckej cirkvi 2352 Pod výrazom onánia (masturbácia) treba rozumieť úmyselné dráždenie pohlavných orgánov s cieľom vyvolať pohlavnú rozkoš. „Tak učiteľský úrad Cirkvi v priebehu stálej tradície, ako aj mravný cit veriacich v Krista bez váhania tvrdia, že onánia je vnútorne (svojou vnútornou povahou) a závažne nezriadený čin,“ pretože „vedomé a dobrovoľné používanie pohlavnej schopnosti mimo normálneho manželského styku - nech by sa dialo z akéhokoľvek dôvodu - podstatne protirečí jej cieľu.“ Pohlavná rozkoš sa tu vyhľadáva mimo pohlavného styku, „aký vyžaduje morálny poriadok, totiž styku, ktorý v ovzduší pravej lásky uskutočňuje plný zmysel vzájomného darovania sa a ľudského plodenia“.
ČISTOTA A HOMOSEXUALITA 2357 Homosexualita označuje vzťahy medzi osobami mužského alebo ženského pohlavia, ktoré pociťujú výlučnú alebo prevládajúcu pohlavnú príťažlivosť voči osobám toho istého pohlavia. Sú proti prirodzenému zákonu. Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života. Nepochádzajú z opravdivého citového a sexuálneho dopĺňania sa. V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať.
2359 Homosexuálne osoby sú povolané k čistote.
Prežívanie manželskej intimity je čisté a dôstojné, keď sa deje „spôsobom skutočne ľudským“, tzn. prirodzeným, zodpovedajúcim ľudskej prirodzenosti. Úmyselná ejakulácia mimo pošvy je neprirodzená a traumatizujúca. Manželský úkon je totiž vyjadrením manželského sľubu: „Celý/celá sa ti dávam a celú/celého ťa prijímam!“ Ak sa bojíme svojej plodnosti a odmietame ju, v skutočnosti sa nechceme celí dať a celí prijať. Ak manželia prerušujú sex, odmietajú ho dotiahnuť do konca, hovoria: „Nechcem sa ti dať celý, nechcem ťa prijať celého. Áno, ak manželský akt prebehne prirodzene, ľudským spôsobom, vždy je tu možnosť, že počneme nový život. No ale veď to sme si sľúbili zároveň s láskou a vernosťou na celý život! Milujem ťa a chcem mať s tebou deti. Iste, počatie detí si môžeme zodpovedne plánovať.
Problém prezervatívu alebo prerušovaného styku nie je v cieli (zabrániť počatiu - k tomu smerujú aj metódy plánovaného rodičovstva), ale v tom, čo sa pri tom deje: že pohlavný styk sa uskutočňuje proti svoje prirodzenosti (čo k nemu integrálne patrí), t.j. Teda morálne správne (t.j. dobré) je užívať reč aj sexualitu spôsobom, ktorý im patrí z našej prirodzenosti, a ktorý im Boh dal, keď nás stvoril. Zlo nám vždy škodí. Aj v prípade, že nevieme, že je niečo zlé.
