Jezis Povedal: "Nemôžeš Sedieť na Dvoch Stoličkách" - Význam

Výrok "nemôžeš sedieť na dvoch stoličkách" je silným vyjadrením, ktoré Ježiš použil na zdôraznenie dôležitosti jasnej voľby a oddanosti. V kontexte viery to znamená, že nemôžeme byť vlažní alebo nerozhodní v našom vzťahu k Bohu. Musíme sa rozhodnúť, či Ho prijmeme a budeme nasledovať Jeho učenie, alebo sa budeme držať hodnôt a praktík, ktoré sú v rozpore s Jeho vôľou. Tento článok sa zaoberá hlbším významom tohto výroku a jeho dôsledkami pre náš život.

Mária ako Vzor Viery

Vo svetle evanjeliovej state môžeme hľadieť na Máriu ako na vzor viery. Máriina viera je predovšetkým vierou, ktorá sa vydáva na cestu. Ihneď po Anjelovom zvestovaní sa nazaretské dievča „vydalo na cestu a ponáhľalo sa do istého judejského mesta v hornatom kraji“ (Lk 1,39). Mária išla navštíviť svoju sesternicu Alžbetu.

Nepovažovala za výsadu svoje povolanie stať sa Matkou Spasiteľa; nestratila jednoduchú radosť zo svojej poníženosti po tom, ako ju Anjel navštívil; nezostala stáť a nečinne kontemplovať samú seba medzi štyrmi stenami svojho príbytku. Naopak, žila svoj dar ako poslanie; cítila potrebu otvoriť dvere a vyjsť z domu; stala sa živým stelesnením tej netrpezlivosti, s akou Boh túži prísť k všetkým ľuďom a spasiť ich svojou láskou. Aj dnešné evanjelium nám ukazuje Máriu na ceste: smerom k Jeruzalemu, kde spolu s Jozefom, svojím ženíchom, obetuje Ježiša v Chráme. Celý jej život bude cestou za jej Synom, ako jeho prvej učeníčky, až do cieľa, na Kalváriu, pod jeho kríž.

Takto je Panna Mária vzorom viery pre tento slovenský národ: viery, ktorá sa vydáva na cestu, vždy pobádaná jednoduchou a úprimnou zbožnosťou, vždy na púti, v hľadaní Pána. Kráčaním premáhate pokušenie statickej viery, ktorá sa uspokojí s nejakým obradom alebo starou tradíciou, vychádzate zo svojho vnútra, nesiete v batohu svoje radosti a bolesti a robíte zo svojho života púť lásky k Bohu a k bratom a sestrám. Ďakujem za toto svedectvo! A prosím vás, zostaňte na ceste, stále! Ešte chcem dodať jedno. Máriina viera je zároveň prorockou vierou. Svojím životom je mladé nazaretské dievča proroctvom Božieho diela v dejinách, Jeho milosrdného konania, ktoré vyvracia logiky sveta, povyšuje ponížených a rozptyľuje tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú (porov. Lk 1,52).

Ona reprezentuje všetkých „chudobných Jahveho“, ktorí volajú k Bohu a očakávajú príchod Mesiáša. Mária je Dcérou Sionskou, ktorú zvestovali Izraelskí proroci (porov. Sof 3,14-18), Pannou, ktorá počala Emanuela, ktorý je Boh s nami (porov. Iz 7,14). Ako Nepoškvrnená Panna, Mária je ikonou nášho povolania: ako ona, aj my sme povolaní byť svätými a nepoškvrnenými v láske (porov. Proroctvo pre Izrael vrcholí v Márii, pretože ona v lone nosila Slovo, ktoré sa stalo telom - Ježiša. Ježišom sa úplne a definitívne zavŕšil Boží plán.

Výzva k Rozhodnutiu

Nezabudnime na to, že nesmieme redukovať vieru na cukor, ktorý osladzuje život. To nesmieme. Ježiš je znamením, ktorému budú odporovať. Prišiel, aby priniesol svetlo tam, kde bola tma, čím sa temnota dostala na svetlo a musela ustúpiť. Preto proti nemu temnoty stále bojujú. Kto prijíma Krista a otvorí sa mu, vstane z mŕtvych; kto ho odmieta, uzatvára sa do tmy a je príčinou vlastnej skazy. Svojim učeníkom Ježiš vysvetlil, že nepriniesol pokoj na svet, ale meč (porov. Mt 10,34): totiž jeho Slovo je ako dvojsečný meč; vniká do našich životov, oddeľuje svetlo od temnoty a vyzýva nás si vybrať si: hovorí: „Vyber si!“

Pred Ježišom nik nemôže zostať vlažný alebo „sedieť naraz na dvoch stoličkách“. Nie, to sa nedá. Prijať ho znamená súhlasiť s tým, aby u mňa odhalil protirečenia, modly, vnuknutia zla, a aby sa pre mňa stal vzkriesením, lebo On ma dvíha, podáva mi ruku a pomáha mi znovu začať. A práve takýchto prorokov potrebuje aj dnešné Slovensko. A Mária, Matka putovania, sa vydáva na cestu; Mária Matka prorokovania; napokon Mária je Matkou súcitu. Jej viera je súcitná. Žena, ktorá samá seba nazývala „služobnicou Pána“ (porov. Lk 1,38) a ktorá sa s materinskou starostlivosťou postarala o to, aby nechýbalo víno na svadbe v Káne (porov. Jn 2,1-12), sa spolu so Synom podieľala na spásonosnom poslaní a išla s ním až pod kríž. V tej chvíli, v mučivej bolesti, ktorú zažila na Kalvárii, pochopila Simeonovo proroctvo: „A tvoju vlastnú dušu prenikne meč“ (Lk 2,35).

Mária, Matka Súcitu

Utrpenie umierajúceho Syna, ktorý na seba vzal hriechy a bôle celého ľudstva, preniklo aj ju. Ježiš s rozkmásaným telom, muž bolestí, ktorého zohyzdila zloba (porov. Mária, Bolestná Matka, jednoducho zostáva pod krížom. Stojí pod krížom. Neutečie preč; nesnaží sa zachrániť si život; nepoužíva ľudskú lesť ani duchovné anestetiká, aby sa vyhla bolesti. Toto je dôkaz súcitu: zostať pod krížom.

Aj my, so zrakom upretým na Bolestnú Pannu Máriu, sa otvárame viere, ktorá sa stáva súcitnou a vedie nás zdieľať svoj život s tými, ktorí sú zranení, trpia alebo sú nútení niesť na pleciach ťažké kríže. Bratia a sestry, viera, ktorá nie je abstraktná, ale pobáda nás vcítiť sa a byť solidárnymi s núdznymi. Drahí bratia a sestry, nech vám Pán navždy zachová úžas, nech vám zachová vďačnosť za dar viery!

Synkretizmus a Pohanstvo

Ale kresťan a tobôž nie katolík, nemôže sedieť na dvoch stoličkách. Nemôžete slúžiť Bohu i mamone, nemôžete prosiť o pomoc Pána a zároveň aj zlých duchov (skrývajúcich sa za týmito náukami, či amuletmi). Preto naše kresťanské a katolícke učenie odmieta akýkoľvek synkretizmus s pohanstvom a samozrejme s okultizmom a mágiou. Nás predsa nemôže chrániť šnúrka ako taká, ale nás chráni Ježiš, ktorý „smrťou smrť premohol“ ako spievame v tropári paschálnej nedele. Nás nechráni červená farba, ale nás chráni milosť Božia, ktorá je ku spaseniu potrebná. Je to jedna zo 6. hlavných právd našej viery, a ak toto popierame, tak potom celá diskusia je zbytočná.

Byť mŕtvy hriechu, znamená aj byť mŕtvy pre všetko čo pochádza z mágie, okultizmu, špiritizmu... Nesmieme túžiť a už vôbec nesmieme žiť podľa toho, ako žije tento svet bez Krista. Šalieť sa za červenými šnúrkami, lebo ich nosí speváčka Madonna (podporujúca NWO, mágiu a okultizmus, amorálnosť... ), alebo ktorýkoľvek politik, spevák, herec, moderátor, či známa osobnosť, znamená zneuctiť Kristovu obetu, zavrhovať Jeho spasiteľské dielo, ktoré vykonal kvôli nám slabým a hriešnym. Veď práve kvôli tomu prišiel, aby nás zbavil klamstva modiel, aby si už nežil v klamstve ale v pravde, aby si sa neklaňal Slnku, Baálovi, Zeusovi ani Budhovi, ale aby si spoznal živého a pravdivého Boha, ktorý stvoril nebo a Zem. Boh nechcel, aby si nosil červené šnúrky na ochranu, lebo On sám ťa bude ochraňovať, On sám bude Tvojou spásou.

Boh nechcel, aby si nosil červené šnúrky na ochranu, lebo On sám ťa bude ochraňovať, On sám bude Tvojou spásou. Šnúrka samozrejme nemá žiadnu moc, nech by bola akejkoľvek farby. Tú moc jej dávame my, keď jej začneme prisudzovať mimoriadne schopnosti a veriť tomu. Najprv to môže byť len povera, ale keď sa na to „upneme“ a túto našu nevieru začne zneužívať zlý, veľmi skoro to môže skĺznuť do okultizmu a mágie. Ani červená farba ako taká nemá žiadnu konkrétnu moc. Boh stvoril všetky farby rovnako dobré. A žiadna z nich nemá privilégium, či nadprirodzené magické vlastnosti.

Katechizmus Katolíckej Cirkvi

Keďže v dnešnej dobe má veľa katolíkov problém s úplnými základmi katechizmu, dozaista nezaškodí pripomenúť si, čo nám hovorí k téme akejkoľvek mágie a okultizmu aj Katechizmus katolíckej Cirkvi:

„Všetky praktiky mágie alebo čarodejníctva, ktorými si človek chce podmaniť skryté mocnosti, aby ich postavil do svojich služieb a dosiahol nadprirodzenú moc nad blížnym - hoci aj preto, aby mu získal zdravie - vážne odporujú čnosti nábožnosti. Tieto praktiky sú ešte odsúdeniahodnejšie, keď sú spojené s úmyslom škodiť druhému, alebo keď sa pri nich uchyľuje k zásahu zlých duchov. Aj nosenie amuletov si zasluhuje výčitku.

Špiritizmus je často spojený s vešteckými a magickými praktikami. Preto Cirkev upozorňuje veriacich, aby sa ho chránili. Uchyľovanie sa k tzv. liečebným praktikám nemôže ospravedlniť vzývanie zlých mocností, ani vykorisťovanie povierčivosti iných.“

Kolaboranti s Hriechom

Kolaboranti. Toto slovo vnímame, vzhľadom na historické skúsenosti, veľmi zle. Kolaboranti sú ľudia, ktorí väčšinou spolupracujú s nejakým negatívnym politickým alebo vojenským režimom, aby z tejto spolupráce vytĺkli pre seba nejaké výhody. Židia v Ježišovej dobe takto vnímali colníkov, ktorí pracovali pre Rímsku ríšu. Náš dnešný text hovorí o podobných ľuďoch. Sú to ľudia, ktorí spoznali Boha, Božiu milosť, vyskúšali si v živote žiť Božie pravdy, ale potom sa znova sčasti vrátili späť do hriechov tohto sveta. Kolaborujú s hriechom.

Dnes máme okolo seba mnoho kresťanov, ktorí hrajú akoby na dve strany. Akoby sa nevedeli rozhodnúť, kam patria. Páči sa im život viery, ale nechcú celkom opustiť márnosti tohto sveta. Je zaujímavé, že aj im to pomenovanie „kolaborant“ znie hanebne a zle, ale nevadí im, že oni v podstate takto žijú. Veľmi surovo znie, keď Peter píše, že je to akoby sa pes vrátil k svojmu vývratku, ale na dvoch stoličkách sa dlhodobo ozaj sedieť nedá. Raz skončí každá vojna, rozsype sa každý politický režim a kolaboranti budú odhalení. To isté sa týka aj kresťanov.

Modlitba

Pane Ježišu, viem, komu som uveril, a viem, akú hodnotu som získal, keď si sa zmiloval a prijal ma za Svoje dieťa. Nedovoľ, aby som sa vracal späť k hriechom tohto sveta. Kto kráča v tmách a nemá svetla, nech dúfa v meno Hospodina! Tma ustupuje a žiari už pravé svetlo.

Prorocká Viera

V Šaštíne pápež František vyzval biskupov, aby boli prorokmi. Viacerí z oslovených vidia návod v slovách Svätého Otca, ktoré povedal v Šaštíne: „Nezastavte sa! Celú návštevu pápeža Františka vníma rehoľná sestra Agnesa Jenčíková ako výzvu vykročiť vpred. „Neraz akoby sme nevedeli urobiť ten ďalší krok. V kostole sa síce pomodlíme, ale s prežívaním viery v bežnom živote už mnohí máme problém.

Jozef Kozák sa domnieva, že mnohých v napredovaní brzdí skúsenosť z prvej polovice 90. rokov, keď cirkev na Slovensku po páde totality prechádzala triumfálnym obdobím. „To sa však skončilo a my akoby sme nevedeli, čo teraz. Pápež nám odkazuje, že nesmieme ostať zabrzdení, ale máme kráčať ďalej, spoločne, o tom je napokon celý začatý synodálny proces. Potrebujeme lepšie načúvať Božiemu hlasu a rovnako sa naučiť aj počúvať jeden druhého. Viesť dialóg a cez neho dospievať k jednote.

O Vypočutých Modlitbách

Písmo veľmi často hovorí o tom, že to znamená, že do modlitby musí byť nutne „zatiahnuté“ naše vnútro, náš duch, naše srdce. Vtedy je to skutočná modlitba. Ak je naše vnútro, naše srdce mimo modlitby, tak aj keď sa modlíme, tak to vlastne modlitba nie je, je to len nejaké vyjadrenie, úkon, činnosť, ktorá je vlastne márna (ako učí naša Cirkev). Lebo naše srdce (náš duch) je miestom, kde sa dejú tie najvnútornejšie veci, kde je miesto rozhodovania, miesto našich psychických sklonov, miesto, kde si volíme život alebo smrť. Je to miesto, ktoré často nedokáže postihnúť ani náš rozum. Iba Duch Svätý ho môže preskúmať a poznať. Preto je srdce miesto stretnutia s Bohom, miesto, kde vzniká a uskutočňuje sa náš vzťah s Bohom.

Ako sa modliť tak, aby nás Boh vypočul?Je to veľké tajomstvo a zároveň je to veľmi jednoduché. Je to Jeho radosťou a teší sa, keď k Nemu prichádzame a o niečo Ho požiadame. Je to naozaj ako keď sa otec a mama tešia, keď prídu deti za nimi, že niečo potrebujú alebo chcú s niečím pomôcť. Podobne je to aj s Bohom. Písmo hovorí, že Boh je žiarlivý. Ale žiarlivý inou žiarlivosťou, ako si my predstavujeme. Je to nesebecká žiarlivosť. Boh žiarli na všetko, čo nám robí zle. Žiarli na každú modlu alebo na každý náš idol, ktorý si postavíme na vyššie miesto ako Boha. Pretože Boh vie a Boh prežíva, že kedykoľvek si niekoho postavíme na miesto, kde má byť On, tak nám to prinesie zlé veci do života.

Keď sa prihovárame, keď stojíme pred Pánom za niečo, čo nám leží na srdci, čo cítime, že by sme mali vymodliť alebo za čo by sme mali prosiť, vtedy by sme mali byť vytrvalí a trpezliví. K vytrvalosti je veľmi výstižné podobenstvo v Písme - o sudcovi a vdove. Je to v evanjeliu Lukáša na začiatku 18. kapitoly. „Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: „Obráň ma pred mojím protivníkom.“ Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: „Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.“ A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“

Sú mnohé situácie, ktoré nám doslova nedajú spávať. Budíme sa aj v noci a modlíme sa. Tam sa naozaj spĺňa to „dňom i nocou“. Pán Ježiš nám radí: buďte vytrvalí. Mnohí z nás sa prestaneme za krátky čas modliť. Pán Boh nás nevypočul, tak skúsime inú modlitbu za inú vec. Pekný verš je v liste Hebrejom 6, 15 o Abrahámovi: „Tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie.“ Abrahám dostal prisľúbenie, že bude mať syna a pravidelne sa za to modlieval, až kým po mnohých rokoch nerezignoval a neskúsil to inak, aj keď na návod svojej ženy. Ale Písmo ho chváli za to, že to bolo mnoho rokov, čo trpezlivo čakal a modlil sa. V Judite v 8. kapitole je napísané niečo podobné, prežívané v naozaj ťažkej situácii: „Preto trpezlivo čakajme Jeho záchranu vzývajme ho, aby nám pomohol. On vyslyší náš hlas.“

Sme tu povzbudení, aby sme prednášali svoje žiadosti Bohu. To máme robiť tak, že sa modlíme, prosíme a ďakujeme - so vzdávaním vďaky. „So vzdávaním vďaky“ znie starobylo a už sa to veľmi nepoužíva. Vzdávame vďaky vtedy, keď je naše srdce vďačné, keď prekypuje vďačnosťou.

Pán Ježiš, keď hovorí o tom, aby sme neboli ustarostení, hovorí o postoji dôvery, ktorý máme mať aj pri modlitbe. Nehovorí o tom, že sa nemáme modliť, ale hovorí, aby sme mali dôveru v srdci. Hovorí o dôvere a viackrát hovorí o tom, aby sme prosili. „Proste a dostanete,“ je napísané v Biblii. Nehovorí: „Nemusíte prosiť a aj tak dostanete, pretože Otec vie, čo všetko potrebujete.“ Áno, niekedy nám Otec naozaj dá aj to, o čo sme sa ani neodvažovali prosiť, alebo neplánovali a cítime, že je to od Neho. Ale štandardne platí: „Proste a dostanete,“ keď budete prosiť správne. Alebo iný citát: „Keď budete prosiť Otca v mojom mene,“ znamená: proste Ho, choďte za Ním, alebo „na Neho zložte svoje starosti.“

Toľko malý návod na vypočuté modlitby. Verím, že nás môže duchovne posunúť. Povzbudzujem nás: Boh Otec čaká, že budeme k Nemu prichádzať, že Ho budeme prosiť a že sa budeme modliť. Teší sa z toho, keď budeme očakávať, že modlitby aj vypočuje a že možno urobí aj veci, na ktoré nemáme vieru, že by ich mohol urobiť. Povzbudzujem nás: modlime sa, prome a očakávajme!

Tabuľka: Porovnanie prvkov pravej a falošnej viery

tags: #jezis #povedal #nemozes #sediet #na #dvoch