Slovensko, krajina bohatá na prírodné krásy, sa pýši aj nespočetným množstvom cirkevných pamiatok. Medzi ne patria úchvatné kostoly, kláštory, kaplnky, mariánske a morové stĺpy, božie muky a pútnické miesta. Jedným z najvýznamnejších skvostov je Dóm svätej Alžbety v Košiciach, ktorý sa hrdo týči ako najväčší kostol na Slovensku a zároveň ako najvýchodnejšia gotická katedrála západného typu na starom kontinente.
Dóm svätej Alžbety je nielen najväčším kostolom na Slovensku, ale aj najkrajšou gotickou pamiatkou krajiny. Dnes je katedrálnym chrámom Košickej arcidiecézy. Chrám stojaci uprostred vretenovitého námestia v strede mesta má dĺžku 60 metrov a šírku 40 metrov. Severná veža je vysoká 58 metrov.
História a výstavba Dómu svätej Alžbety
Výstavba Dómu svätej Alžbety prebiehala pod kráľovským dohľadom v niekoľkých etapách od roku 1380, a hoci je možné povedať, že dodnes nie je úplne dokončený. Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370 a ktorého patrónkou bola tiež sv. Alžbeta.
11. - 13. storočie: Najstarší kostol v Košiciach vznikol pravdepodobne v polovici 11. storočia a bol zasvätený svätému Michalovi. Bol postavený v románskom slohu na mieste dnešného Dómu svätej Alžbety. Už ako farský kostol sa spomína v najstaršej písomnej zmienke o meste z roku 1230. Pápežská listina z roku 1283 už uvádza nový titul kostola. V polovici 13. storočia bol farský kostol zasvätený svätej Alžbete Uhorskej, sestre kráľa Bela IV., ktorý na naše územie pozval nemeckých osadníkov. Ich príchodom sa začal mestotvorný proces.
PASTVA PRE OČI: Dóm svätej Alžbety z vtáčej perspektívy
Vzrastu Košíc a udeľovaniu mnohých mestských práv napomohla aj zázračná udalosť v tomto chráme. Neznámy kňaz sláviaci sv. omšu pri jednom z oltárov kostola nedopatrením rozlial na korporál už premenené víno, čiže Kristovu krv. Korporál je liturgická šatka, ktorá sa pri slávení sv. omše kladie na oltár pod kalich a hostiu. Víno sa zmenilo na skutočnú krv a na korporáli sa zázračným spôsobom vytvoril obraz Kristovej tváre. Zázrak sa datuje pravdepodobne do 1. pol. 14. stor.
Etapy výstavby
- Prvá fáza výstavby trvala do roku 1420. Začala sa výstavbou polygonálnych apsíd a južného obvodového múru. Dóm sa budoval ako päťloďová sakrálna stavba okolo pôvodného kostola.
- Po roku 1420 nastúpila nová stavebná dielňa, ktorá upravila pôvodný plán. Namiesto päťloďovej stavby vznikol trojloďový chrám s vysokou priečnou loďou. Tento typ centrálneho halového priestoru bol v tom čase architektonickou inováciou. Sochárska výzdoba portálov čerpala inšpiráciu z Prahy a Krakova. Pokračovalo sa s výstavbou severného múru, apsíd severnej lode a horných poschodí Žigmundovej veže.
- Po zbúraní pôvodného kostola bola katedrála zaklenutá hviezdicovou klenbou. Dokončila sa svätyňa a sakristia. Na piatom poschodí Žigmundovej veže bol v roku 1453 vykresaný erb udelený kráľom Ladislavom Pohrobkom. Práce na veži boli ukončené v roku 1462.
- Po roku 1462 sa sústredila pozornosť na výstavbu južnej (Matejovej) veže. Práce viedol kamenár Stephan Lapicidus, ktorý vybudoval aj bočné kaplnky. Vznikli tu Kaplnka svätého Kríža (1475) - dnešná eucharistická kaplnka, Kaplnka Panny Márie - Mettercie (1477) a dnes už neexistujúca Kaplnka svätého Jozefa. Zachovali sa diela ako kamenné pastofórium (1477) a reliéf svätej Alžbety (1477).
- V roku 1508 bola ukončená výstavba presbytéria, čo sa považuje za formálne ukončenie stavby Dómu.
Počas vojenských nepokojov a obliehania Košíc v roku 1491 bol Dóm poškodený. Jeho oprava prebiehala v rokoch 1496 - 1498 pod vedením Nikolausa Krompholza a Václava z Prahy.
V roku 1556 poškodil Dóm veľký požiar. V 17. stor. sa Košice stali centrom protihabsburských stavovských povstaní. V tomto období boli zničené aj relikvie Kristovej krvi v rámci kalvínskeho obrazoborectva. V duchu rekatolizácie a za pomoci jezuitskej misie i Košickej univerzity (1657) bol Dóm katolíkom definitívne navrátený v r. 1671, keď sa vrátil do správy Jágerskej kapituly. V roku 1706 poškodil Dóm vojenský zásah Františka II. Rákociho.
Po zhoršení technického stavu sa začala obnova pod vedením biskupa Ignáca Fábryho a architekta Imricha Henszlmanna. Pod vedením Imricha Steindla prebehla rozsiahla regotizácia. Zmenila sa dispozícia chrámu - z rojloďovej na päťloďovú. V duchu neogotiky boli vymenené klenby, doplnené plastiky, chrliče a vežičky. Pôvodné plány na výrazné prestavby neboli zrealizované kvôli nedostatku financií. Katedrála bola nanovo konsekrovaná v roku 1896 biskupom Jozefom Samasom. Roku 1906 bola pod severnou loďou postavená krypta pre pozostatky Františka II. Rákociho.
Od roku 1978 začala obnova s dôrazom na zachovanie autentickej podoby z 19. storočia. Predmetom opravy bola strecha, vitráže, svätyňa, veže a portály. V rokoch 1985 - 1992 sa obnovovala sakristia a severná fasáda. V rokoch 1995 - 1997 sa pristúpilo k reštaurovaniu Žigmundovej veže, v roku 2008 prešla rekonštrukciou Rákociho krypta, v r. 2009 severný portál a v r. 2012 severná loď chrámu.
Napriek novogotickým úpravám sa na nej zachovalo veľa pôvodných gotických prvkov. V exteriéri nachádzame bohato zdobený severný portál, gotická zdobenosť nechýba ani západnému a južnému portálu. Zaujímavými prvkami sú gotické chrliče vody, chrliču na juhozápadnom rohu dal vraj staviteľ Štefan podobu svojej ženy, aby ju potrestal za nadmerné pitie. Interiér je jedinečnou galériou hodnotného sakrálneho umenia.
Architektonické poklady v interiéri
Interiér Dómu svätej Alžbety ukrýva množstvo umeleckých pokladov, ktoré svedčia o jeho bohatej minulosti a význame.
- Hlavný oltár svätej Alžbety: Postavený v rokoch 1474 až 1477, obsahuje najväčší súbor 48 gotických tabuľových malieb v Európe. Na sochárskej a maľbárskej výzdobe oltára je viditeľný vplyv holandskej a švábskej umeleckej školy.
- Pastofórium: Kamenný svätostánok z roku 1477 od Majstra Štefana, ktorý sa považuje aj za autora reliéfu sv. Alžbety.
- Gotické schodisko do kráľovského oratória: Impozantný architektonický detail.
- Krypta: Nachádza sa pod kostolom a je miestom posledného odpočinku Františka II. Rákociho (1676 - 1735) a jeho blízkych.
Otvorená, tzv. sviatočná strana gotického krídlového oltára zachytáva na 12 obrazoch život sv. Alžbety. Po zatvorení prvej vrstvy krídel oltára sa ukáže tzv. pôstna verzia pre obdobie pred Veľkou nocou. Tvorí ju 24 obrazov pašiového cyklu. Zatvorením druhej vrstvy oltárnych krídel sa tvorí tzv. adventná verzia s 12 obrazmi zo života Panny Márie.
V interiéri katedrály nachádzame mnoho pozoruhodných architektonických detailov, ako je kamenný svätostánok z roku 1477 od Majstra Štefana, ktorý sa považuje aj za autora reliéfu sv. Alžbety. Impozantne pôsobí gotické schodisko do kráľovského oratória. Pod kostolom sa nachádza krypta, ktorá je miestom posledného odpočinku Františka II. Rákociho (1676 - 1735) a jeho blízkych.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Košiciach
Okrem Dómu svätej Alžbety sa v Košiciach nachádza množstvo ďalších sakrálnych pamiatok, ktoré stoja za návštevu.
Kaplnka svätého Michala
Kaplnka (kostol) sv. Michala je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Postavili ju na konci 14. stor. podľa francúzskych vzorov kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky. Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretou svätyňou a so vstavanou vežou v západnom priečelí. V štíte hlavného portálu sa nachádza reliéf sv. Michala s rovnoramennými váhami, ktorými symbolicky váži duše po smrti ľudí. Reliéf je približne z roku 1400.
Začiatkom 16. stor. z rozhodnutia Juraja Szatmáryho (neskôr ostrihomského arcibiskupa) bola ku stavbe zo severnej strany pribudovaná bočná loď (viď. V roku 1904 biskup Žigmund Bubics inicioval prestavbu sakrálnej stavby do pôvodného stavu. Svedčí o tom nápis nad dverami sakristie v maďarskom jazyku. Kaplnka je karnerovou stavbou, tzn. že sa pod ňou nachádza hrobka rozdelené na dve časti. Po obvode kaplnky na jej vonkajších stenách sa nachádza 17 vsadených náhrobných kameňov. Boli objavené v základoch a na bočných stenách katedrály počas reštaurátorských prác v 19. storočí.
Urbanova veža
Podľa najnovších historických výskumov sa jedná o 45 m vysokú renesančnú vežu nazývanú aj “Červená veža.“ O jej súčasnú renesančnú podobu sa v r. 1628 zaslúžil prešovský staviteľ Martin Lindner. Po katastrofálnom požiari mesta v r. 1556 zhoreli aj zvony Dómu sv. Alžbety. Košický delolejár František Illenfeld vyhotovil z ich pozostatkov v roku 1557 až 168 cm vysoký a 5 ton vážiaci zvon sv. Urbana, patróna vinohradníkov. To poukazuje na skutočnosť niekdajšieho najvýnosnejšieho zamestnania Košičanov - vinohradníctvo.
V 19. stor. boli po obvode veže pristavané nákupné stánky. Kvôli neestetickosti boli na rozkaz mestskej rady odstránené a neskôr nahradené arkádami. Arkáda okolo prízemia Urbanovej veže pochádza z r. 1912. Vážny požiar v r. 1966 zničil zvon i strechu veže. Majstri Východoslovenských železiarní odliali v r. 1996 ako dar Dómu sv. Alžbety nový a identický zvon, ktorý opäť zaujal svoje stabilné miesto v Urbanovej veži.