Ježiš pred Pilátom: Historické fakty a dôkazy

Ukrižovanie Ježiša Krista je jednou z najvýznamnejších udalostí v histórii kresťanstva. Hoci evanjeliá poskytujú podrobný opis jeho utrpenia a smrti, existujú aj iné historické a archeologické dôkazy, ktoré potvrdzujú túto udalosť. Prakticky všetci dnešní vedci, ktorí vyučujú v príslušných odboroch starovekých dejín, klasických jazykov a biblických štúdií - z rôznych náboženských prostredí - sa zhodujú na určitých základných faktoch týkajúcich sa Ježiša z Nazareta.

V úvode knihy od F. F. Brucea, spisovateľ hovorí o kresťanskom pisateľovi, ktorému jeho agnostický priateľ povedal, že „mimo neznámych odkazov v Josephovi a im podobných" neexistoval historický dôkaz mimo Biblie o existencii Ježiša.

Odkiaľ poznáme tieto (alebo akékoľvek iné) historické fakty o Ježišovi a ranom kresťanstve? Predovšetkým z novozákonných dokumentov pôvodne napísaných v prvom storočí nášho letopočtu.

Nekresťanské zdroje o Ježišovi

Je zaujímavé, že okrem biblických záznamov existujú aj mimobiblické zmienky o Ježišovi. Poďme si zosumarizovať, čo sme sa naučili o Ježišovi prehliadkou starovekých nekresťanských zdrojov. Josephus aj Lucián naznačovali, že Ježiš bol považovaný za múdreho muža. Plinius, Talmud a Lucián naznačujú, že bol mocný a úctyhodný učiteľ. Jozephus aj Talmud poukazujú na to, že konal zázraky. Tacitus, Jozephus, Talmud a Lucián, oni všetci spomínajú, že bol ukrižovaný. Tacitus a Jozephus hovoria, že sa to stalo pod Pontským Pilátom. A Talmud tvrdí, že sa to stalo v predvečer Paschy. U Tacitusa a Jozephusa sú možné zmienky o tom, čomu kresťania veria, že Ježiš bol vzkriesený. Jozephus zaznamenal, že Ježišovi nasledovníci veria, že bol Kristus alebo Mesiáš.

Dúfam, že vidíte, ako tento malý výber starovekých nekresťanských zdrojov potvrdzuje naše znalosti o Ježišovi z evanjelií.

Edvard Munch: Ježiš pred Pilátom

Tacitus

„Aby zahladil tú povesť [,že podpálil Rím], Nero nastrčil ako vinníkov a potrestal najvyberanejšími trestami tých, ktorých ľud pre nerestný život nenávidel a nazýval kresťanmi. Pôvodca tohto mena Kristus, bol za Tiberiovej vlády prokurátorom Pontským Pilátom popravený.

Čo sa môžeme naučiť zo starodávnych zmienok o Ježišovi a ranných kresťanoch? Všimnime si, že Tacitus píše, že kresťania si odvodili svoje pomenovanie od historickej postavy nazvanej Kristus (z latinčiny). Povedal, že boli trestaní „najvyberanejšími trestami“, samozrejme spomeňme Rímsku metódu popravy známu ako ukrižovanie. Bolo povedané, že toto sa stalo počas Tiberiovej vlády, rozsudkom Pontského Piláta.

Ale čo si máme myslieť o Tacitovom „trochu záhadnom prehlásení“, že Kristova smrť označená ako „zhubná povera“, následne vznikla nielen v Judsku ale aj v Ríme?

Plinius mladší

Ďalší dôležitý zdroj informácii o Ježišovi a rannom kresťanstve môže byť nájdený v listoch Plinia mladšieho cisárovi Trajanovi. Plinius bol správcom Bitánie v malej Ázii.

„Schádzali sa v určitý deň pred úsvitom, spievali piesne na oslavu Krista ako Boha a zaväzovali sa prísahou, nie k nejakému zločinu, ale že sa nedopustia krádeží, lúpeží ani cudzoložstiev, že dodržia dané slovo a nezaprú majetok im zverený, keď budú požiadaní o jeho vrátenie.

Tento úryvok nám dáva náhľad do viery a praktík ranných kresťanov. V prvom rade vidíme, že kresťania sa stretávajú v určitý deň. Po druhé, ich chvály boli smerované ku Kristovi, preukazovali tak pevnú vieru v jeho božskosť. Ďalej jedna z interpretácii Pliniovho vyhlásenia, že kresťania spievali piesne Kristovi „ako bohu“ poukazuje na to, že „na rozdiel od iných bohov, Kristus žil na zemi.“ Ak je táto interpretácia správna, Plinius pochopil, že kresťania uctievajú historickú osobnosť ako Boha!

Pliniove listy nám nepomáhajú chápať len to, ako ranní kresťania verili v Ježiša, taktiež odhaľujú veľkú úctu, ktorú mali k Jeho učeniu. Plinius napríklad zaznamenal, že kresťania sa „zaviazali čestnou prísahou“, nie k porušovaniu morálnych štandardov, ktorá vyplýva z Kristovho učenia. Navyše, Plinius poukazuje na kresťanský zvyk zdieľania jedla, pravdepodobne narážal na zachovávanie spoločenstva a „hod lásky.“ Tento výklad pomáha pochopiť kresťanské tvrdenie, že jedlo bolo „obyčajného a nevinného druhu.“ Často boli nútení čeliť obvineniu nekresťanov z praktizovania kanibalistických rituálov. V tých dňoch kresťania pokorne odvracali hanlivé narážky na Ježišovo učenie.

Josephus

Možno najpozoruhodnejšie mimobiblické zmienky o Ježišovi nájdeme u židovského historika z prvého storočia Josephusa. V jednej alebo dvoch udalostiach v jeho „Židovských starožitnostiach“ spomína Ježiša. Prvá, menej odhaľujúca udalosť opisuje odsúdenie Jakuba židovským súdom (Sanhedrin). Tento Jakub, hovorí Josephus, bol „brat Ježiša takzvaného Krista.“

Tak zaujímavé ako táto krátka zmienka je, že existuje ešte jedna mladšia, ktorá je skutočne udivujúca. „V tej dobe žil Ježiš, múdry človek, keď ho vôbec máme nazývať človekom. Robil totiž zázraky, učil ľudí, pre ktorých bolo potešením prijímať pravdu a získal si mnoho Židov a autorov. Tento bol Mesiáš (Christos). A keď ho na základe udania našich predkov Pilát odsúdil na smrť ukrižovaním, tí, ktorí si ho najprv obľúbili, ho neprestali milovať. Zjavil sa im totiž tretieho dňa znovu živý, ako o ňom prorokovali Boží proroci toto, aj premnoho iného podivného.

Skutočne to Josephus napísal? Väčšina učencov si myslí, že jadro úryvku je napísane Josephusom, ale neskôr bolo zmenené kresťanom, pravdepodobne niekedy medzi 3. a 4. storočím. Ale prečo si myslia, že to svedectvo bolo zmenené? Napríklad tvrdenie, že Ježiš bol múdry muž, sa zdá byť vierohodné, ale fráza: „keď ho vôbec máme nazývať človekom“, je podozrivá. Implikuje to, že Ježiš bol viac než človek a je celkom nepravdepodobné, že Josephus by povedal niečo také! Je tiež ťažko uveriteľné, že by tvrdil, že Ježiš bol Kristus, hlavne keď neskôr odkazuje na Ježiša ako na „takzvaného“ Krista. Nakoniec tvrdenie, že na tretí deň sa ukázal učeníkom obnovený k životu.

Ale keď prehliadneme diskutabilné časti tejto pasáže stále nám zostanú informácie, ktoré potvrdzujú biblického Ježiša. Čítame, že bol múdry muž, ktorý vykonal prekvapivé skutky. A hoci bol ukrižovaný pod Pilátom, Jeho nasledovníci pokračovali v učeníctve a stali sa známymi ako kresťania. Keď skombinujeme tieto vyhlásenia s Josephusovou neskoršou zmienkou o Ježišovi, ako o „takzvanom Kristovi“, naskytá sa nám pomerne podrobný obraz, ktorý je v súlade s biblickým záznamom.

Talmud

Existuje len málo zmienok o Ježišovi v babylonskom Talmude, zbierke židovských rabínskych spisov zozbieraných približne medzi rokmi 70 - 500 nášho letopočtu. Vzhľadom na tento časový rámec je prirodzené predpokladať, že skoršie zmienky o Ježišovi sú dôveryhodnejšie než tie neskoršie. V prípade Talmudu k skoršej dobe zbierania poznatkov došlo v rozmedzí od 70. do 200.

„V predvečer Paschy bol povesený Ješu.

Poďme preskúmať tento úryvok. Mohli ste si všimnúť, že hovorí o niekom menom „Ješu“. Prečo si teda myslíme, že je to Ježiš? Slovo Ježiš sa po hebrejsky vyslovuje „Ješu“. Ale čo je v tejto pasáži myslené tým, že Ježiš bol povesený? Nehovorí Nová Zmluva, že bol ukrižovaný? Vskutku áno. Ale slovo „povesený“ môže byť synonymom k slovu ukrižovaný.

Napríklad v liste Galatským 3:13 stojí, že Kristus „visel“ a v Lukášovi 23:39 sa používa to isté slovo pre zločinca, ktorý bol ukrižovaný s Ježišom. Takže Talmud prehlasuje, že Ježiš bol ukrižovaný v predvečer Paschy. Ale čo s krikom hlásateľa, ktorý oznamoval, že Ježiš bude ukameňovaný?

Úryvok nám tiež hovorí, prečo bol Ježiš ukrižovaný. Tvrdí, že praktizoval čarodejníctvo a podnecoval Izrael k odpadnutiu od viery. Vzhľadom na to, že informácie pochádzajú z tak trochu nepriateľského zdroja, nemali by sme byť prekvapení, že Ježiš je opísaný inak ako v Novej Zmluve.

Zaujímavé je, že obe obvinenia majú paralelu v evanjeliu. Napríklad obvinenie z čarodejníctva je podobné ako obvinenie farizejov, že Ježiš vyháňal démonov „Belzebubom vládcom démonov.“ Všimnime si, že toto obvinenie skutočne potvrdzuje tvrdenia Novej zmluvy, že Ježiš konal zázraky. Ježišove zázraky boli zrejme príliš dobre dosvedčené, aby sa dali poprieť. Jediná možnosť bola pripísať ich čarodejníctvu.

Podobne tvrdenie o lákaní Izraela k odpadnutiu od viery má paralelu v Lukášovom evanjeliu, kde Ježiš bol obvinený židovskými poprednými predstaviteľmi zo zavádzania izraelského národa svojím učením. Toto tvrdenie podporuje novozmluvný záznam o Ježišovom učení.

Lucián zo Samosaty

Lucián zo Samosaty bol grécky satirik z druhého storočia. Hoci si tu Lucián robí srandu z ranných kresťanov, napísal významné komentáre o ich zakladateľovi. Hoci Lucián nezmieňuje jeho meno, je jasné že odkazuje na Ježiša.

Ale čo Ježiš učil, že vzbudil taký hnev? Podľa Luciána učil, že všetci muži sú bratia od okamihu ich obrátenia. To je dosť neškodné. Ale čo toto obrátenie zahŕňalo? Zahŕňalo zapretie Gréckych bohov, oslavovanie Ježiša a žitie podľa Jeho učenia. Nie je príliš ťažké si predstaviť , že kvôli tomuto učeniu bol niekto zabitý. Hoci to Lucián nepovedal tak explicitne, kresťanské popieranie iných bohov v kombinácii s ich oslavou Ježiša nám implikuje, že ho považovali za viac ako človeka.

Archeologické dôkazy

V hľadaní Ježiša ako historickej osobnosti je nemenej dôležitá archeológia, ktorá by svojimi nálezmi mohla podporiť slová Biblie.

Jeden z najdôležitejších dôkazov je Ježišov hrob v Jeruzaleme, ktorého pravosť je však taktiež často spochybňovaná. „Autenticita Ježišovho hrobu aj kalvárie je nepochybná. Ježiš na Golgote zomrel a bol pochovaný do skalného hrobu. Obe miesta sú vedľa seba a uctievajú sa dnes v Bazilike Božieho hrobu. Ich hodnovernosť v 60. rokoch minulého storočia potvrdila aj významná anglická archeologička Kathleen Kenyon. Za cisára Hadriána v roku 135 bol hrob zrovnaný a kalvária znesvätená postavením pohanského chrámu zasväteného Venuši.“ Práve pokus o znesvätenie tohto dôležitého bodu, kde neskôr v 4. storočí cisár Konštantín postavil prvú baziliku, svedčí podľa biblistu o pravosti miesta.

„Podobné niečo sa stalo po roku 135 aj s jaskyňou Ježišovho narodenia v Betleheme, cisár Hadrián dal vysadiť v jej areáli posvätný háj Adonisovi. Jeho hanebné konanie paradoxne pomohlo uchovať presnú lokalitu pamätných miest Ježišovho príchodu a odchodu z tohto sveta,“ tvrdí Jančovič.

Minulý rok špičkoví archeológovia rekonštruovali malú kaplnku nad hrobom Ježiša a na krátky čas skúmali aj hrobku samotnú. Pod mramorovou doskou našli originálny vápencový výstupok, teda pohrebné lôžko. Výsledky vedeckých výskumov dokazujú, že kaplnka a hrobka v jej vnútri sú tie isté, na ktoré odkazujú Rimania ako na miesto posledného odpočinku Ježiša.

Podporujú Bibliu

Existencia Ježiša Krista sa však dá podporiť aj inými archeologickými nálezmi. „Napríklad nálezy Petrovho domu a synagógy v Kafarnaume, dom Márie v Nazarete, rituálne bazény Siloe a Betsata v Jeruzaleme dotvárajú obraz o historickej činnosti Ježiša,” vymenúva biblista.

Každý rok pribúdajú nové nálezy a nápovede, ktoré prepožičiavajú dôveryhodnosť slovám evanjelií. Významný americký archeológ William Foxwell Albright povedal: „Objav za objavom overuje presnosť nespočetných podrobností a prispieva k rastúcemu uznávaniu hodnoty Biblie ako historického prameňa.“ Skeptici napriek tomu tvrdia, že žiadny z týchto objavov nemá charakter nepriestrelného dôkazu. Pre veriacich má táto honba za dôkazmi o skutočnej existencii Ježiša iba malý význam. Dostatočným svedectvom je ich viera.

Caravaggio: Ukrižovanie svätého Petra

tags: #jezis #pred #pilatom