Kostol sv. Margity Antiochijskej sa nachádza v obci Kopčany, okres Skalica. Nachádza sa pri obci Kopčany neďaleko od Holíča, na ľavom brehu rieky Moravy, v blízkosti slovensko-českej hranice. Kostolík stojí uprostred polí, asi kilometer západným smerom.
Pre obyčajných smrteľníkov tuctová dedinka na moravsko - slovenskom pomedzí. Zdanie klame! Pre historikov a archeológov viac ako len zaujímavé územie. A práve vďaka kostolíku Margity Antiochijskej, sú Kopčany úplnou archeologickou hviezdou.
Kostol svätej Margity Antiochijskej je jednou z najvýznamnejších historických pamiatok Slovenska, predstavujúcou vzácny príklad predrománskej sakrálnej architektúry s možným pôvodom v období Veľkej Moravy. Na tento unikátny kostol môžu byť Slováci právom hrdí. Jedná sa totiž o jediný doposiaľ stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy. V Českej republike ani inde takýto objekt neexistuje. Zároveň si treba uvedomiť, že tento nenápadný kostolík je prakticky najstaršou zachovanou stojacou stavbou severne od Dunaja, čím má obrovský význam aj v rámci celej strednej Európy.
Kostol sv. Margity Antiochijskej sa nachádza v obci Kopčany, okres Skalica. Stojí mimo obce na ľavom brehu rieky Moravy. Ako farský kostol (prvá zmienka v r. 1392) slúžil až do 18. storočia. Považuje sa za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Vznikol v súvislosti s vybudovaním veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach najneskôr v 9. storočí.
Kostol v obci Kopčany sa prvýkrát písomne spomína v roku 1392. V jeho okolí však boli objavené veľkomoravské hroby, ktoré dokazujú, že jeho pôvod siaha až do doby Veľkomoravskej ríše. Predpokladaná doba vzniku kostola sa odhaduje na druhú polovicu 9. storočia. Spolu s osídlením v jeho okolí preukázal, že po rozpade Veľkomoravskej ríše na našom území neprestal existovať život. Život kontinuálne pokračoval ďalej. Kostolík nie je len dokladom o najstaršej sakrálnej architektúre na Slovensku.
Kostol sv. Margity Antiochijskej bol postavený zrejme niekedy v priebehu 9. alebo 10. storočia neďaleko areálu mikulčického hradiska, ktoré leží len 2 km západne pri ceste vedúcej na východ do Nitrianska. Južne od kostola sa nachádza opevnený areál zrejme veľmožského dvorca z veľkomoravského obdobia. Stavebne išlo o neveľký objekt jednoduchej dispozície s pozdĺžnou loďou a nepravidelnou kvadratickou svätyňou, aké boli v Európe rozšírené už od 8. storočia. Svätyňa a možno i loď boli zaklenuté jednoduchou valenou klenbou. Kostolík patrí medzi najhodnotnejšie a najmalebnejšie sakrálne pamiatky na Slovensku.
Dominantnou morfologickou črtou dispozičného riešenia kostola je jeho longitudinálna trojdielnosť nartex - loď - presbytérium, ktorá sa premietla s najväčšou pravdepodobnosťou aj do hmotovej skladby.
Kostol svätej Margity Antiochijskej si zachoval mnoho pôvodných prvkov a architektonických detailov, ako sú pôvodné okenné otvory, povrchová úprava stien či valená klenba v presbytériu.
Kostol svätej Margity Antiochijskej je dlhý 11,9 a široký 5,21 metra. Ide o malú jednoloďovú stavbu s presbytériom. Patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako pútnická kaplnka. V ostatných rokoch sa tu organizuje slávnosť na sviatok sv. Ku kostolíku však neputujú iba návštevníci, ktorí si chcú pripomenúť Margitu Antiochijskú, ale aj ochrancovia a milovníci prírody.
Kostol stojí na miernej vyvýšenine uprostred polí v blízkosti rieky Moravy. V jeho okolí existovali malé osady až do 13. storočia. Keď zaniklo pôvodné veľkomoravské hradisko, obyvatelia sa začali postupne z osád sťahovať. Kostol aj naďalej slúžil až do 18. storočia, kedy bol postavený nový chrám v obci Kopčany.
Kostolík je zároveň živým dôkazom doho, aké nezmyselné je chápanie hraníc Moravy a Nitravy podľa dnešných hraníc SR/ČR. Kopčany boli súčasťou Mikulčíc, ktoré si prisvojujú Moraváci. V skutočnosti však samotné hradisko Valy ležalo priamo na rieke Morava na ostrove, resp. niekoľkých ostrovoch. Až v neskoršom období po zániku hradiska zmenila Morava koryto postupne až do súčasného stavu. Podľa súčasného chápania hraníc, ktoré idú po rieke Morava by sa teda dalo povedať, že Mikulčice boli polovične Slovenské a polovične Moravské, čo je ale samozrejme nezmysel. Morava 9. storočia (myslím tým pôvodnú „Mojmírovu“ Moravu) zahŕňala bezpochyby aj veľkú časť západného Slovenska. Je vylúčené, aby mocenské centrum Moravy ležalo na hranici kniežatstva. Takéto centrá ležali zásadne hlboko vo vnútrozemí. Po pričlenení západného Slovenska K Uhorsku sa postupne východná časť Moravy (predovšetkým dnešné Záhorie) prestala identifikovať s pôvodnou Moravou a tento názov zostal iba jej západnej časti. Paradoxom ale je, že práve tá časť dnešnej Moravy, ktorá tvorila centrum historickej Moravy sa ešte stále nazýva Slovácko, čo evokuje rôzne asociácie.
Kostol sv. Margity Antiochijskej pri obci Kopčany je najstarším zachovaným kostolom v strednej Európe. Leží opustený, spolu s 200 ročnou lipou uprostred rozsiahlejších lúk a polí, neďaleko rieky Morava.
Kostol sv. Margity Antiochijskej leží severne od obce Kopčany. Vedie sem cyklotrasa a tiež niekoľko ďalších chodníkov. Z obce sa sem dostanete pešo po prekonaní regulovaného potoka Kyštor, či už zo západnej, alebo východnej strany. Trasa z východu je o niečo kratšia. Ak sa sem chcete dostať autom, tak budete musieť ísť do východnej časti obce Kopčany a neďaleko konca obce zabočiť smerom na sever. Odbočka sa nachádza pred značkou koniec obce v smere na Holíč. Po odbočení pôjdete po Štefánikovom námestí, ďalej po Marxovej ulici a onedlho uvidíte polia a z diaľky budovu kostola. Cestou neprehliadnete ruinu bývalej hájovne, tzv. Kačenárne.
Očarí vás svojou jednoduchosťou. Okrem zopár drobných okien a vstupných dverí nemá žiadne ďalšie „dizajnové“ prvky. Kostolík je maličký. Spoločnosť mu robí prastará 200 ročná lipa, vyrastajúca na drobnom kopčeku. Po stranách kostola sa nachádzajú lavičky. Obďaleč si potom všimnete infopanel, z ktorého sa dočítate niečo z histórie kostolíka. Kúsok za kostolom bola podobne ako kostol, nedávno zrekonštruovaná budova kačenárne. Ešte v nedávnej minulosti bola zanedbanou ruinou, no dnes plní kultúrno-spoločenskú funkciu. Je možné sa tu i občerstviť.
Najstaršia stavebná fáza Kostola sv. Margity Antiochijskej je datovaná do obdobia 9. - 10. storočia. Ja preto ho možno zaradiť k najstarším stojacim stavbám na Slovensku. Patrí tiež medzi kostoly s možným veľkomoravským pôvodom. Tak isto sa môže pýšiť titulom najstarší zachovaný kostol v strednej Európe. Kostol v 9. - 10. storočí slúžil potrebám kresťanských obyvateľov okolitých osád. V 13. storočí sa stal súčasťou holíčskej farnosti ako filiálny kostol. V súčasnosti ho spravuje Rímsko-katolícka cirkev, farnosť Kopčany, ktorá vznikla v r oku 1862. Kostol slúžil cirkevným účelom až do roku 1994. Od roku 2000 začala jeho pamiatková obnova. Najnovšie prešiel kostol rekonštrukciou fasády, omietky a strechy. Ak ste tu boli pred pár rokmi, tak si dozaista všimnete zmenu.
Čo sa týka samotnej stavby kostola, tak jedná sa o jednoloďovú dvojpriestorovú stavbu s prebytériom, postaveným na pôdoryse nepravidelného lichobežníka. Patrí k typickým predstaviteľom cirkevnej architektúry obdobia 8. - polovice 11. storočia v Európe. Jeho zvláštnosťou bola predsieň s murovanou hrobkou. Kostol má rozmery 11,9 x 5,2 metra. Ako stavebný materiál boli použité tenké pieskovcové platne z miestnych lomov. Murivo dosahuje hrúbku 0,75 metra. V západnej fasáde kostola je zrekonštruovaný pôvodný vstupný otvor.
Stavba prešla prvými výraznejšími úpravami okolo polovice 13. storočia, keď boli upravené pôvodné polkruhovo ukončené okná lode. Na severnej strane boli zamurované a na južnej boli zmenené do podoby ranogotických okien s kamennými mníškami. Podobné okno bolo prerazené aj v južnej stene apsidy. V 2. polovici 16. storočia bol pôvodný vstup na západnej strane lode nahradený väčším gotickým portálom, asymetricky osadeným. Súviselo to pravdepodobne s vybudovaním empory v západnej časti lode. Okrem toho dostal kostolík nový oltár. V 17. storočí prešli úpravami okná, najmä sa to týka okna na južnej strane lode, bližšie k apside, ktoré bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu. V tomto storočí definitívne zaniká osídlenie okolo kostolíka, ktorý zostal sám v močaristej krajine. Vďaka starostlivosti veriacich však nezanikol. Naposledy bol opravovaný ešte v roku 1926.
Stavba prešla v polovici 13. storočia výraznou prestavbou, ktorej súčasťou bola tiež výzdoba interiéru freskami. Na prelome 14. a 15. storočia došlo k ďalšej, gotickej úprave.
Kostol svätej Margity Antiochijskej si zachoval mnoho pôvodných prvkov a architektonických detailov, ako sú pôvodné okenné otvory, povrchová úprava stien či valená klenba v presbytériu.
V rámci vznikajúceho archeoparku Mikulčice - Kopčany sa obec Kopčany neraz uchádzala o zápis do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO. Bolo to tak už v roku 2006. Slovensko a Česko spoločne vytvorili návrh a predložili ho na zápis v roku 2014, avšak na odporúčanie Medzinárodnej rady pre pamiatky ho stiahli a na základe ich návrhov prepracovali. V roku 2021 už bola organizácii UNESCO zaslaná spoločná žiadosť Českej republiky a Slovenskej republiky o zápis lokality Pamiatky Veľkej Moravy - Slovanské hradište v Mikulčiciach a Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch v kategórii kultúrne dedičstvo.
Ku kostolíku sv. Margity sa môžete dostať priamo z obce Kopčany, najprv po asfaltovej ceste a ďalej po poľnej ceste. Z hlavnej cesty, ktorá vedie obcou smerom na Holíč, treba takmer na konci odbočiť doľava. Nachádza sa tu aj smerovník odkazujúci na pamiatku. Ak by ste šli opačnou cestou z Holíča, smerovník na tejto strane nenájdete. Ak sa sem chcete dostať autom, tak budete musieť ísť do východnej časti obce Kopčany a neďaleko konca obce zabočiť smerom na sever. Odbočka sa nachádza pred značkou koniec obce v smere na Holíč.
Ku kostolíku sv. Margity Antiochijskej sa dostanete aj z Holíča za zhruba hodinku od Holíčskeho zámku. Trasa vedie po zelenej a modrej turistickej značke. Od zámku pôjdete v princípe stále rovno. Táto trasa sa oplatí absolvovať na bicykli.
Kostol svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch
Archeologické Výskumy a Nálezy
Prvý archeologický výskum kostola a jeho okolia sa začal v roku 1964, v roku 2004 boli v okolí kostola objavené tri hroby so šperkami typickými pre veľkomoravské obdobie, čo naznačuje, že kostol mohol byť postavený už v 9. storočí.
Prvý známy archeologický výskum kostola sv. Margity vykonala PhDr. Ľudmila Kraskovská v roku 1964, kedy skúmala plochu severne od kostola. Odkryla tu niekoľko hrobov bez nálezov. V rokoch 1994 - 1996 PhDr. Viera Drahošová zo Záhorského múzea v Skalici západne od lode kostola objavila pozostatky stavby predsiene - nartexu so zahĺbeným vymurovaným objektom. Na južnej fasáde kostola v roku 1994 študenti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Viera Anoškinová a Martin Vančo odkryli gotické okná.
Na základe výsledkov archeologického výskumu cintorína bol Kostol Margity v roku 2004 datovaný do 9. storočia, čím sa potvrdila hypotéza Dr. Datovanie jeho vzniku nie je stále ustálené, na základe nálezu hrobov s VM inventárom v roku 2004 bol objekt datovaný do obdobia poslednej štvrtiny 9. storočia.
Dendrochronologické a rádiokarbónové analýzy dreva z muriva kostola však naznačujú jeho vznik v druhej polovici 10. storočia, konkrétne okolo roku 951. Analýzy dreva nájdeného v murive (dendrochronologické datovanie stanovilo vek najmladšieho letokruhu na 951 p. Kr.) dokladajú čas vzniku stavby niekedy začiatkom druhej polovice 10. storočia. Ďalšie analýzy už majú ale opäť potvrdzovať 9. storočie.
V roku 2004 boli objavené P. Baxom pri kostole sv. Margity hroby z 9.- zač. 10. stor. datujúce vznik kostola do veľkomoravského obdobia. O jeho veku svedčia aj múry, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra.
Z hrobov 3/98 a 106/04 pochádzajú charakteristické veľkomoravské šperky - dva pozlátené bronzové gombíky, zlatá náušnica s očkom a strieborná bubienková náušnica. Podľa analógií sú datovateľné do 9. storočia - začiatku 10. storočia.
Prehľad Stavebných Fáz:
| Fáza | Obdobie | Zmeny |
|---|---|---|
| 1 | 9. storočie | Výstavba kostola (jednoloďový s pravouhlou svätyňou a predsieňou) |
| 2 | 13-14. storočie | Zbúranie predsiene |
| 3 | Koncom 15. - začiatkom 16. storočia | Vybúraný vstupný portál a presunutie oltára (zvýšenie kapacity) |
| 4 | Nová dlažba a ukončenie pochovávania v interiéri | |
| 5 | 1926 | Posledná stavebná fáza zameraná na zachovanie kostola |
Stavebné Fázy a Úpravy
- 9. storočie: Vznik kostola ako jednoloďového s pravouhlou svätyňou a predsieňou.
- 13. - 14. storočie: Zbúranie predsiene (2. stavebná fáza).
- Koncom 15. a začiatkom 16. storočia: Vybúraný vstupný portál a presunutie oltára (zvýšenie kapacity).
- 4. stavebná fáza: Nová dlažba a ukončenie pochovávania v interiéri.
- 1926: Posledná stavebná fáza zameraná na zachovanie kostola.
Archeologické Výskumy a Nálezy
- 1964: Prvý archeologický výskum PhDr. Ľ. Kraskovskou.
- 90. roky 20. storočia: Lokalizácia hrobov a pozostatkov predsiene Dr. V. Drahošovou.
- 1995 - 1999: Stavebno-historický výskum Mgr. E. Sabadošovou.
- 2003 - 2004: Archeologický výskum pod vedením Petra Baxu (47 hrobov, z toho 30 detských).
- 2004: Objav veľkomoravských hrobov so šperkami (strieborná náušnica a pozlátené gombíky).
V roku 1994 začali pamiatkari s výskumnými prácam s cieľom zmapovať stavebný vývoj kostolíka a súčasne sa rozbehol aj archeologický prieskum okolia stavby. V rámci neho boli v roku 2004 odkryté hroby obsahujúce veľkomoravské šperky, potvrdzujúce datovanie kostolíka. Ešte počas výskumu, v roku 2000, sa začalo s pamiatkovou obnovou kostolíka, ktorá však z dnešného pohľadu nebola realizovaná najvhodnejším spôsobom. Kostolík dostal novú strechu, zreštaurovali sa okná, zamurovaný bol gotický portál, na mieste ktorého bol vytvorený nový vstup, ktorý však svojím tvarom nezodpovedal predrománskemu obdobiu. Taktiež bola znížená podlaha v interiéri na pôvodnú úroveň. V roku 2014 sa uskutočnila úprava exteriéru kostola, keď bol zmenený nevyhovujúci tvar západného vstupu, lepšie prezentovaný zamurovaný gotický portál a pristúpilo sa aj k vyznačeniu pôdorysu západnej predsiene.
O starobylosti kostolíka svedčia aj tvar múrov, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra, čo malo zlepšovať statiku stavby.
K prvej stavebnej etape sa dnes hlásia okrem takmer kompletne zachovaných obvodových múrov z pomerne tenkých pieskovcových platní aj dve polkruhovo zakončené okná na severnej strane lode a jedno zreštaurované na západnom priečelí.
Tvar okien je odlišný od neskorších románskych. Typickým je absencia zošikmených ostení i smerom nahor sa zužujúci tvar zakončený polkruhom. Okrem Kopčian sa našli aj v Kostoľanoch pod Tribečom a na rotunde nad Nitrianskou Blatnicou.
Súčasťou prvej etapy bola podľa všetkého aj dvojpriestorová západná predsieň s vnútornými rozmermi 3,8 x 2,7 m, ktorej zvyšky základov odkryl archeologický výskum. V súčasnosti stále nie je jasné, kedy presne vznikla, aká bola jej podoba a k akému účelu slúžila. Podľa niektorých odborníkov mohla byť postavená až v polovici 13. storočia.
Diskutovanou je aj južná, zahĺbená časť tejto prístavby s vnútornými rozmermi 205 cm x 65 - 73 cm, ktorá podľa niektorých mohla slúžiť ako nádrž na vodu slúžiacu pri krste, hrobka alebo relikviár. Najčastejšie sa spomína ako hrobka.
Gotické stavebné etapy pripomínajú reštaurované okná v južnej stene lode a svätyne, zvyšky stredovekých nástenných malieb, vrátane mandorly, i dnes zamurovaný veľký portál.
Podľa niektorých autorov nie je patrocínium sv. Margity pôvodné, ale viaže sa až k prestavbe v 13. storočí.
V južnej stene svätyne sa nachádza kameň, na ktorom sú vyryté znaky - dva ležaté, tzv. ondrejské kríže v tvare X, tradične symbolizujúce Krista, spolu so štylizovanou hlavou Krista s troma krížikmi. Na ďalšom kameni sú vyryté krížiky.
V interiéri sa zachovali zo stredovekého obdobia len zvyšky nástenných malieb a maliarskej výzdoby. Ďalšiu maliarsku výzdobu v celom interiéri mal kostolík dostať po pristavaní predsiene (podľa všetkého nie veľmi dlho po vzniku stavby). Z nej sa zachovali zvyšky na západnej stene (fragmenty dvoch postáv). Ďalšia maliarska výzdoba bola realizovaná aj po ranogotickej prestavbe v polovici 13. storočia.
Výnimočnosť kostolíka by mal širokej verejnosti predstaviť projekt archeologického parku, ktorý vznikol v spolupráci s českou stranou, keďže by zahŕňal aj lokalitu jedného z centier Veľkomoravskej ríše - hradisko pri Mikulčiciach.
Interiér kostola
ČR a SR sa snažia o zapísanie pamiatok Veľkej Moravy - hradiska v Mikulčiciach a kostolíka v Kopčanoch do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 2006. Kostolík ako významná pamiatka je sprístupnený verejnosti spolu s odborným výkladom. V roku 2021 bola ukončená rozsiahla obnova objektu spojená s omietnutím exteriéru.
Ak ste milovníkom starých pamiatok, určite vás očarí jeho história, ale aj majestátnosť, akou sa vypína v okolí, hoci rozmermi sa k veľkým stavbám určite neráta. Gotizovaný, pôvodne románsky kostolík sv. Margity Antiochijskej leží pri slovensko-českej hranici, niekoľko kilometrov od veľkomoravského sídla Mikulčice-Valy. Kostol s cintorínom bol v 9. až 10. storočí centrálnou cirkevnou stavbou na ceste do mikulčického hradiska, o ktorom sa predpokladá, že mohlo byť sídlom moravského arcibiskupa Metoda.
Nechcem sa rozplývať nad krásou jednoduchosti románskej architektúry, ani sledovať prenikanie kresťanstva na územie Slovenska. Tento kostolík ma zaujal pre niečo iné. Jeho úzky vzťah k Veľkomoravskej ríši.
Pád Veľkej Moravy sa teda nevyrovnal nukleárnej katastrofe a život na Slovensku sa hospodársky vyvíjal úspešne ďalej. Bohužiaľ, politicky už nie. Rozdrobenosť domácich vládnucich kruhov a nanútené tútorstvo Uhorského štátu pribrzdilo rast slovenského (či slovanského?) lokálpatriotizmu.
Pretože moje rozprávanie musím začať na Morave. V obci Mikulčice. V blízkosti tejto obce, na mieste nazývanom Na valách, bolo od roku 1954 postupne odkryté slovanské blatné hradisko, pôvodne chránené ramenami rieky Moravy. Jeho vznik sa datuje niekedy do 6. storočia. O dvesto rokov neskôr sa rozrástlo na bohaté mesto predstavujúce moravské ústredie Veľkomoravskej ríše. Odkrylo sa tu 10 kostolov, z ktorých polovica stála v areáli kniežacej akropoly. Celý areál aj so svojimi „predmestiami“ zabral 200 hektárov. Po rozpade Veľkej Moravy hradisko žilo svojím pomaly utíchajúcim životom až do 11. storočia. Potom už jeho stavby zavial prach a hlina.
Kopčany boli východnou perifériou tohto sídla veľmožov Mojmírovského klanu. A v ich katastri, v poli medzi západnou časťou obce a diaľnicou smerom na Brno sa zachoval kostolík, ktorý sa dočkal archeologického prieskumu až v rokoch 1994 - 2000. Našťastie, nijak mu to neuškodilo. Prieskumom sa nepodarilo presne datovať vznik stavby, ale podľa konštrukčných detailov, jednoduchej chrámovej lode a svätyne, pôvodných okien predrománskeho typu, stavba poukazuje na svoju spriaznenosť s kostolmi stavanými v strednej a západnej Európe od 8. do 11. storočia. V polovici 13. storočia sa kostolíka dotkli úpravy gotického charakteru a pravdepodobne posledným výraznejším staviteľským zásahom bola úprava galérie niekedy v 18. storočí.
Veľmi zaujímavým zistením je, že do hrobov nachádzajúcich sa v kostolíku sa pochovávalo od 11. do 18. storočia. Odkrytých bolo viac ako 70 hrobov. Na rozdiel od materských Mikulčíc, tunajšie sídlisko, ktorého súčasťou bol kostolík, obyvatelia opustili až niekedy v 16., možno v 17. storočí.
Kostolík v Kopčanoch patrí k tým najkrajším, ktoré som mal doteraz možnosť na Slovensku vidieť. Pre fotografa predstavuje jasnú výzvu k náladovo ladenej krajinárskej fotografii.