Kostol sv. Štefana Kráľa v Modre je významný architektonický a historický skvost, ktorý dominuje námestiu a tvorí dôležitý akcent historickej zástavby pri vstupe do mesta smerom od Šenkvíc. Nachádza sa v južnej časti mesta, na okraji historického centra, a obklopuje ho areál cintorína, ktorý je s centrom mesta prepojený lipovou alejou vedúcou popri potoku.
Historický vývoj kostola
Vznik kostola sa datuje už na koniec 13. storočia. Z tohto obdobia pochádza svätyňa so severnou sakristiou a východná polovica lode. Pôvodne stál uprostred staršieho osídlenia, postupným vývojom sa ocitol mimo opevneného jadra. V súčasnosti sa nachádza na južnom okraji pamiatkovej zóny mesta Modra.
Výmaľba interiéru freskami, z ktorej sa zachovali len malé časti, pochádza z prelomu 13. a 14. storočia. Na konci 14. storočia bola loď kostola predĺžená do súčasnej veľkosti a pribudli veľké južné okná. Presbytérium dostalo rebrovú klenbu, no loď zostala plochostropá. Loď kostola zaklenuli až na prelome 16. a 17. storočia a tiež pozdĺž južnej a severnej steny lode pristavali empory.
Jeho súčasná podoba pochádza z druhej polovice 18. storočia, keď bolo v roku 1763 prestavané presbytérium a o dva roky neskôr realizovaná i jeho výmaľba. Kostol má bohatý stavebno-historický vývoj a je považovaný za najstaršiu sakrálnu pamiatku Modry.
Kostol, ktorý dominuje námestiu, bol postavený v r. 1873 - 1876. Nahradil existujúcu stavbu menšieho chrámu, ktorý kapacitne nevyhovoval potrebám veriacich. Pôvodná stavba susedila s mestskou vežou, ale nový kostol ju poňal do svojho objemu a tak dnes pôsobia ako jeden objekt.
Kostol je historizujúca stavba, inšpirovaná klasicistickou a renesančnou architektúrou. Do štítového priečelia je vstavaná veža s nárožnou kamennou armatúrou a do výšky ochodze je švorboká, od ochodze pokračuje ako šesťboká, zastrešená štíhlou baňou, na ktorej je vysoká laterna. Fasády sú členené klasicistickými pilastrami a priebežnou rímsou. Na bočných oltároch sú obrazy sv. Ladislava a sv. Barbory z roku 1874 od K. Jakobeyho.
Obnova kostola
Obnova tejto národnej kultúrnej pamiatky začala v roku 2011 a za 8 rokov sa podarilo chátrajúci objekt premeniť na klenot sakrálnej architektúry v meste i v rámci širšieho regiónu. Jednotlivým prácam na obnove kostola predchádzali viaceré odborné výskumy, ktoré upresnili nielen spôsob a technológie obnovy, ale priniesli aj mnoho nových informácií o vzniku a postupnom vývoji kostola.
Samotná obnova začala od strechy, ktorá bola miestami už v havarijnom stave. Bol opravený krov, následne postupne vymenená strešná krytina a opravené štítové múry. Jednou z najväčších výziev v počiatočnej fáze obnovy bolo rozsiahle zavlhnutie muriva, ktoré miestami vystupovalo aj cez dva metre nad podlahou a spôsobilo značné poškodenie omietok.
Kostol stojí na ílovitej pôde, ktorá zabraňuje dažďovej vode vsakovať. Počas predchádzajúcich storočí sa zdvihol aj okolitý terén, tým ostal interiér kostola voči nemu položený nižšie. Pre zníženie vlhkosti bolo nutné odstrániť nefunkčný betónový žľab a sokel po obvode objektu, zrealizovať novú dažďovú kanalizáciu a odizolovať základy kostola horizontálnou hydroizoláciou. V interiéri presbytéria a oboch sakristií bol vytvorený drenážny kanál.
Počas obnovy boli poškodené omietky pod odborným dohľadom odstránené, aby sa murivo pred natiahnutím nových vápenných omietok mohlo vysušiť. Pod omietkami sa našli viaceré zaujímavé nálezy, ktoré upravili datovanie vzniku kostola.
Počas výkopových prác bol realizovaný archeologický výskum, ktorý upresnil vývojové stavebné etapy kostola. Na severnej strane bolo objavené dvojkomorové osárium (miesto, kde boli uložené kosti), a v predsieni kostola základy stredovekej veže, ktoré budú v štruktúre novej dlažby aj odprezentované.
Popri obnove sa realizovalo aj rozsiahle reštaurovanie novoobjavených stredovekých nástenných malieb, kamenných článkov a tiež hnuteľných častí kostola - oltárov, kazateľnice, sôch a obrazov. Dostalo sa taktiež na revitalizáciu a úpravu okolia kostola. Napriek tomu, že hlavná časť prác bola už ukončená, obnovy sa v blízkom čase dočká ešte niekoľko prvkov (organová skriňa, lavice, vstupný kamenný portál, gotické lavabo).
Postupná komplexná obnova kostola je výborným príkladom spojenia síl miestnej komunity, odborníkov a inštitúcií, a jej prínosom je nielen rekonštrukcia stavby, ale i oživenie pamiatky.
Kostol v Modre predstavuje významný akcent historickej zástavby pri vstupe do mesta smerom od Šenkvíc. Nachádza sa v južnej - dolnej časti mesta Modra, na okraji historického centra. Obklopuje ho areál cintorína, ktorý je s centrom mesta prepojený lipovou alejou, vedúcou popri potoku.
V súčasnosti je stav kostola veľmi dobrý a slúži svojmu účelu.
Realizačný tím obnovy
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame zoznam subjektov a osôb, ktoré sa podieľali na obnove kostola:
- Vlastník objektu: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Modra
- Iniciátor obnovy: OZ Združenie záchrany cirkevných pamiatok v Modre a Rímskokatolícky farský úrad v Modre
- Stavebné a remeselné práce: firma Faltinovič; P. Bako, M. Šusták
- Pamiatkové, reštaurátorské, archeologické výskumy: Mgr. art. Martin; Mgr. Haviarová; Mgr. Tihányi; Mgr. art. Fečo; Dr. phil. Hrnčiarik
- Stavebno-techniké posudky: Ing. Bako; Ing. Kohút; Ing. Martinák; Ing. Juskanič, RNDr. Žitňan
- Svetlo-technický návrh: Ing. Novomeský
- Reštaurátorské práce:
- Akad.mal. Doc. V. Plekanec (barokové maľby na klenbe v presbytériu, stredoveké nástenné maľby v lodi, omietky interiéru sakristií)
- Mgr. art. P. Gregvorek (kamenné prvky, hnuteľný mobiliár)
- Akad. soch. M. Flajžík (hnuteľný mobiliár)
Ďalšie sakrálne pamiatky v okolí
Na okraji Pezinského okresu v úbočí Malých Karpát leží obec Štefanová. Dominantou obce je kostol sv. Štefana Uhorského - kráľa. Jeho počiatky pravdepodobne siahajú ešte pred rok 1500.
Už pri vstupe do dedinky „na križniciach“ poskytuje tiché útočisko Kaplnka svätej Rozálie. Veľmi pútavé postavenie dostala kaplnka Lurdskej Panny Márie, ktorá stojí oddelene od kostola, ale zároveň v jeho dostatočnej blízkosti. Na znak úcty a vďaky za pomoc v časoch moru dobytka štefanovskí obyvatelia postavili sochu svätému Vendelínovi.
V obci stojí niekoľko výnimočných krížov; pri vstupe od obci Častá z roku 1920 z vďaky za návrat z vojny, na ceste smerom do Budmeríc z vďaky za uzdravenie alebo pietny kamenný kríž na cintoríne.
Obec pre svojich návštevníkov a nadšencov turistiky ponúka niekoľko bodov záujmu či už priamo v obci alebo jej okolí. Ak sa chcete dozvedieť viac o Štefanovej môžete sa prejsť náučným chodníkom grófa Pálffyho. Vďaka polohe v blízkosti Častej, Modry či Pezinka môžu návštevníci ľahko spojiť výlet so spoznávaním vinárskej kultúry, hradov a tradičného remesla. Štefanová je miesto, kde sa stretáva pokoj, história a príroda.