V Jánovom evanjeliu je postavený na začiatok jeho verejnej činnosti. Jána teda ani tak nezaujíma, kedy sa z hľadiska chronológie Ježišovho života uskutočnilo vyčistenie chrámu, či na začiatku alebo na konci jeho života. Príbeh plní teologickú funkciu.
Ježiš vyháňa kupcov z chrámu.
Význam chrámu
Chrám v židovstve slúžil na vyjadrenie Božej prítomnosti uprostred svojho ľudu. Preto sa v hebrejskom jazyku na označenie chrámu používal aj výraz „dom“ Boží. Uprostred ľudských príbytkov má svoj „dom“ aj Boh. Každý kresťanský chrám je vyjadrením tejto Kristovej prítomnosti. Prorocké gesto vyčistenia chrámu je aj pre nás a pre našu dobu upozornením, aby sme chránili v našich chrámoch ich primárne poslanie. Naša účasť na liturgii nie je kultúrnym podujatím. Nie je obyčajným zhromaždením ľudí.Dva výrazy pre chrám
V našom úryvku sú použité dva výrazy na označenie chrámu - „hieron“ a „naos“, ktoré slovenský text prekladá jedným výrazom - chrám.- Evanjelista Ján používa výraz „hieron“ celkovo 11-krát v rôznych častiach svojho spisu. Chápe ním chrám predovšetkým ako materiálnu stavbu, priestor, v ktorom sa zhromažďuje ľud, pričom výraz označuje celý areál chrámu aj s priľahlými nádvoriami.
- Výraz „naos“ Ján používa v celom evanjeliu len 3-krát a to výlučne iba v tomto úryvku, konkrétne v dialógu Ježiša so Židmi (zborte tento chrám /naos/; štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám /naos/; ale on hovoril o chráme /naos/ svojho tela). Výraz „naos“ slúži na označenie samotného centra celého chrámového komplexu, ktorým bola Svätyňa.
Ako Svätyňa bola miestom prebývania Pánovej veleby, kde mohli vstúpiť iba kňazi z rodu Léviho, keď prinášali obetu, Ježišova osoba sa stáva „miestom“ prebývania Pánovej slávy. Evanjelista Ján svojím komentárom „ale on hovoril o chráme svojho tela“ pripravuje svojich čitateľov na zjavenie tejto slávy, ktorá sa uskutoční Ježišovou obetou na kríži. Každá svätá omša je sprítomnením Pánovej slávy.
Vyčistenie chrámu
Všetci štyria evanjelisti sa zmieňujú o vyčistení chrámu. Ján však oproti ostatným trom evanjelistom robí zásadný rozdiel v rámci celej štruktúry svojho evanjelia. Sme svedkami Jánovej obľúbenej kompozície, keď Ježišove znamenia dostávajú plný význam až v neskorších častiach evanjelia. Napríklad pri prvom znamení, ktorým je premenenie vody na víno, Pán Ježiš uvedie: „Ešte neprišla moja hodina“. K naplneniu Kristovej hodiny dochádza totiž až na kríži. Podobne je to aj s vyčistením chrámu.Celý príbeh začína zmienkou o blízkosti sviatku Veľkej Noci. Počas tohto sviatku Židia v jeruzalemskom chráme zabíjali baránkov, ktorých potom jedli počas veľkonočnej večere. Sviatkom si pripomínali vyslobodenie z egyptského otroctva. Vyčistenie chrámu je potrebné čítať s Ježišovou obetou na kríži. On je pravým Baránkom, ktorého krv zachraňuje človeka. Robí ho slobodným.
Predavači dobytka a holubov boli nevyhnutní, lebo pre pútnikov z väčších vzdialeností bolo nemysliteľné, aby priviedli so sebou aj zvieratá na obetu v chráme. Navyše tieto zvieratá museli byť bezchybné, bez vyčerpania z cesty. Preto bolo praktickejšie si ich zakúpiť v Jeruzaleme. Do jeruzalemskej pokladnice sa odvádzala chrámová daň, ktorá slúžila na pokrytie nevyhnutných výdavkov. Peňazomenci boli potrební na to, aby zamenili peniaze s vyobrazením cisára alebo božstva za také, na ktorých boli zobrazenia, ktoré neodporovali predpisom židovského náboženstva.
Podľa niektorých odborníkov sa predavači a peňazomenci pôvodne nachádzali v údolí Cédron, tzn. mimo zónu chrámu. Avšak za veľkňaza Kajfáša vstúpili do vonkajšieho nádvoria chrámu, tzv nádvoria pohanov, čo im veľkňaz dovolil. Vieme si predstaviť, že atmosféra v chráme sa tým pádom skôr podobala na trh niekde uprostred ulice.
Evanjelista uvádza, že Ježiš si urobil z povrázkov bič a vyhnal všetkých z chrámu. Sloveso „vyhnať“ po grécky „ekballo“ znamená „vypudiť, vyhnať s použitím sily, násilia“. V evanjeliách sa často používa, keď Ježiš vyhnal z človeka zlého ducha. Pre Božieho Syna je znesvätenie chrámu podobné, ako keď zlý duch ovládne človeka.
Z úst učeníkov zaznieva odkaz na starozákonný žalm 69. Konkrétny verš ma takéto plné znenie: „Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.“ (Ž 69, 10) V kresťanskom prostredí prvotnej cirkvi dostal žalm pre svoje odkazy na Ježišovu osobu a pôsobenie kristologickú intepretáciu.
Ježiš ako nový chrám
Zoči voči kamennej stavbe jeruzalemského chrámu evanjelista interpretuje Ježišove slová „zborte tento chrám a za tri dni ho postavím“ odkazom na Ježišovo telo. Ide o jednu z kľúčových tém, ku ktorým sa Ján bude priebežne vyjadrovať v celom svojom spise.
Ak jeruzalemský chrám vnímali Židia ako viditeľný prejav Božej prítomnosti, pre kresťanov sa touto hmatateľnou prítomnosťou Boha stal jeho Syn Ježiš Kristus. Už v prológu evanjelista uviedol, že jediným, kto videl Boha a priniesol o ňom zvesť je jednorodený Boh Ježiš Kristus (porov. Jn 1, 18). V rozhovore so Samaritánkou táto žena vedie s Ježišom polemiku, ktoré miesto je legitimným miestom Božieho kultu - samaritánsky vrch Garizim alebo židovský Jeruzalem. Na jej prekvapenie Kristus odpoveda - ani Garizim - ani Jeruzalem, ale „prichádza hodina, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde.“ (porov.
Pri uzdravení slepého od narodenia sa tento muž klania Ježišovi ako novému chrámu (porov. Jn 9, 35 - 38). Voči jeruzalemskému chrámu je toto „novosť“ posolstva kresťanstva, ktoré vyznáva, že trvalou a živou prítomnosťou Boha je Ježiš Kristus.
Zrušenie chrámových obetí
Neskôr Pán Ježiš zrušil a nahradil všetky chrámové obete ľudu SZ a nahradil ich svojou obeťou. On je pravým „Baránkom Božím, ktorý sníma hriech sveta“, i naše hriechy. To, čo z Paschy SZ ostalo pre nás, je jej predobraz pre nové veci: pre zvestovanie evanjelia. Práve tento typ a spôsob synagogálnej bohoslužby cirkev NZ prijala ako svoj vzor a ona sa uskutočňuje dodnes v našej cirkvi. Výklad Božieho Slova nie je výkladom starých zákonníkov a rabínov, ale výklad Ježišov. Pre nás je dôležité, aby nás On vyučoval, spytoval sa a počúval naše odpovede. Preto si vážme naše evanjelické Služby Božie Slova a sviatostí, ktoré reflektujú to, čo Pán Ježiš konal od mladosti a čo dokonal svojou smrťou a vzkriesením pre nás. Vtedy môžeme s neutíchajúcou radosťou oslavovať a chváliť Jeho sväté meno.Po udalosti Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania sa poveľkonočné spoločenstvo Ježišových učeníkov schádza v jeho mene. Napĺňa sa to, čo Ježiš naznačil v rozhovore so Samaritánkou pri studni. Praví ctitelia sa Bohu nebudú viac klaňať ani na vrchu Garizim, ako to robili Samaritáni, ani v jeruzalemskom chráme, ako to robili Židia (porov. Jn 4. kapitola). Aby učeníci porozumeli Ježišovým slovám „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím“, je potrebná ich veľkonočná viera vo vzkrieseného Krista.
Študovali sme chrám v Biblii (toto sme zistili)
Veľkonočný príbeh
Veľkonočný príbeh je známy asi každému - Ježiš, najprv oslavovaný, neskôr zradený, ponížený, pribitý na kríži, zomiera.Poďme sa teda pozrieť na samotný biblický príbeh.
Slávnostný vstup do Jeruzalema
Keď sa priblížili k Jeruzalemu a stúpali na Olivový vrch, zbadali pred sebou dedinky Betfage a Betániu. Ježiš poslal dvoch zo svojich učeníkov dopredu a povedal im: „Choďte do tamtej dediny pred nami. Hneď na kraji uvidíte pri plote oslíka, na ktorom ešte nikto nejazdil. Odviažte ho a priveďte ku mne."A keby sa vás niekto spýtal, čo to robíte, odpovedzte mu: Pán ho potrebuje, no čoskoro ho vráti.“ Učeníci odišli a naozaj našli pred jedným domom priviazaného oslíka. Odviazali ho, ale niektorí ľudia, čo tam stáli, sa ich spýtali: „Čo to robíte? Prečo odväzujete osla?“ Odpovedali tak, ako im poradil Ježiš, a ľudia im dovolili zviera odviesť. Priviedli ho k Ježišovi, prehodili mu cez chrbát plášte a Ježiš naň vysadol.Mnohí ľudia zo zástupu, čo ich sprevádzal, prestierali pred neho svoje plášte, lámali zelené konáre zo stromov a vystielali mu nimi cestu. Pred ním i za ním sa utvoril veľký sprievod a všetci volali: „Nech žije kráľ! Sláva tomu, kto prichádza v Božom mene! Nech žije Dávidovo kráľovstvo! Sláva Bohu na výsostiach!“Tak vstúpil Ježiš do Jeruzalema a pobral sa do chrámu. Všetko si tam pozorne prezrel. Keďže bol už večer, odišiel so svojimi dvanástimi učeníkmi na noc do Betánie.Neúrodný figovník
Na druhé ráno, keď vyšli z Betánie, Ježiš bol už veľmi hladný. Z diaľky zazrel figovník bohato obsypaný lístím. Pristúpil bližšie, či by na ňom nenašiel nejaké figy. Ale zistil, že má iba lístie, lebo v tomto ročnom období na ňom figy ešte nerástli. Tu počuli učeníci, ako hovorí stromu: „Nech nikto už z teba neje ovocie!“O sile viery
Na druhé ráno, keď šli zasa popri tom figovníku, videli, že je úplne vyschnutý. Peter si spomenul, čo včera povedal Ježiš, a zvolal: „Majstre, strom, ktorému si včera zlorečil, vyschol!“ Ježiš na to odpovedal: „To vás prekvapuje? Božia moc je omnoho väčšia.Keby niekto napríklad povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora, stane sa tak. Ale podmienkou je, aby nemal nijaké pochybnosti a bezvýhradne veril, že Boh jeho prosbu splní. Pamätajte si: všetko, o čo s pevnou vierou prosíte, Boh vám naozaj dá.Ale keď sa za niečo modlíte, najprv musíte odpustiť ľuďom to, čo proti nim máte. Lebo ak vy neodpustíte ľuďom, ani Boh neodpustí vám vaše previnenia.“Odkiaľ má Ježiš moc?
Ježiš a učeníci zasa prišli do Jeruzalema. Keď Ježiš prechádzal chrámom, zastavili ho veľkňazi, učitelia Zákona a židovskí vodcovia a spýtali sa ho: „Kto ťa poveril takto si tu počínať? Kto ti dal takú moc?“ Ježiš im odpovedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, aj ja vám poviem, od koho mám tú moc.Povedzte mi: Jána Krstiteľa poslal Boh alebo ľudia?“ Začali sa dohadovať medzi sebou: „Ak mu odpovieme, že ho poslal Boh, spýta sa nás, prečo sme mu teda neuverili? Nato im Ježiš povedal: „Ani ja vám teda nepoviem, akou mocou všetko konám.“Herodesov chrám
Herodes Veľký začal v roku 19 pred n.l. s rozsiahlou rekonštrukciou jeruzalemského chrámu a jeho nádvorí. Informácia Židov „46 rokov stavali tento chrám“ znamená, že prestavba skončila niekedy okolo roku 27 n.l. Z historických prameňov sa dozvedáme, že obnova chrámu bola definitívne dokončená až v roku 63 n.l., tzn. Udalosť sa stala počas židovského sviatku Paschy. Toto je prvá z troch Ježišových sviatkov Paschy, ktorú výslovne uvádza evanjelista Ján (porov. Jn 6,4 a 11,55). Pascha bola najdôležitejším židovským sviatkom, ktorým si Židia raz v roku pripomínali vyslobodenie z Egyptského otroctva. Podľa odborníkov sa na sviatky počet obyvateľov Jeruzalema zvýšil z 50 000 na 180 000. V chráme kňazi zabíjali baránky, ktoré si potom rodiny pripravili na veľkonočnú večeru, tzv. seder. Od začiatku Jánovho evanjelia je Ježiš Kristus Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta (porov Jn 1, 29. 36). Práve v kontexte tohto židovského sviatku je potrebné chápať celý príbeh vyčistenia chrámu.| Udalosť | Časový kontext | Význam |
|---|---|---|
| Začiatok rekonštrukcie chrámu Herodesom Veľkým | 19 pred n.l. | Rozsiahla prestavba jeruzalemského chrámu a jeho nádvorí |
| Ukončenie rekonštrukcie chrámu | 63 n.l. | Definitívne dokončenie obnovy chrámu |
| Udalosť vyčistenia chrámu | Počas sviatku Paschy | Ježiš vyháňa predavačov a peňazomencov z chrámu |