Prvý adventný veniec sa objavil v roku 1839 v Nemecku, kedy luteránsky duchovný vytvoril pre deti veniec z kolesa vozíka s dvadsiatimi malými červenými a štyrmi veľkými bielymi sviečkami. Postupom času sa veniec začal tvoriť z ihličnanov, symbolizujúcich večný život uprostred zimy.
Na adventnom venci sa najčastejšie nachádzajú štyri sviečky, z ktorých sa každú nedeľu zapaľuje jedna. Ich svetlo pripomína Ježiša Krista, svetlo, ktoré prišlo do nášho temného sveta. Protestanti uprednostňujú červené sviečky, symbolizujúce život a lásku.
Málo známa je piata sviečka, ktorá sa umiestňuje doprostred venca a zapaľuje sa na Štedrý deň na oslavu Ježišovho narodenia.
- Prvá sviečka, "Prorokova sviečka", je fialovej farby a symbolizuje vznešenosť, pokánie a pôst.
- Druhá sviečka, "Betlehemská sviečka", je tiež fialová a predstavuje príchod kráľa.
- Tretia sviečka, "Pastierska sviečka", je ružová a znamená radosť.
Adventné obdobie trvá štyri týždne a vyzýva ľudí na zamyslenie, pokánie a modlitbu. Druhá adventná svieca symbolizuje mier a lásku, pripomína narodenie Krista.
Archanjeli
Archanjel (z gréckeho arch- + angelos, teda hlavný anjel) je anjel vyššieho stupňa v kresťanstve, judaizme, islame a zoroastrizme. Kresťanské učenie uznáva troch archanjelov: Gabriela, Michaela a Rafaela.
Podľa Biblie je archanjelov celkovo sedem a sú ochrancami rôznych národov. V Biblii sa menovite objavujú len traja: Gabriel, Rafael a Michal.
Uriel je niekedy vnímaný ako strážca nebeských brán, ktorý sprevádza duše do neba, a tiež ako ochranca proti temným silám. Prináša nádej, rozširuje mier a vnútorný pokoj. Pomáha zbaviť sa strachu, závisti a zloby. Jeho energia je posilňujúca a zhmotňujúca. Učí nás ako odpúšťať.
Úlohy: Energia Uriela prebúdza duchovnú silu, vnáša svetlo do mysle a otvára srdce. Pomáha hľadačom pravdy a vedie k spoznaniu vlastnej spirituality. Pomáha oslobodiť sa od väzieb hmoty. Dušiam pomáha prejsť na druhú stranu. Zmýva obavy a strach.
Afirmácia: Objavujem vlastnú vnútornú silu. Všetky moje obavy a strachy miznú.
Jeremiel je tiež známy aj ako Ramiel. Jeho meno sa interpretuje rôznymi spôsobmi ale v preklade znamená „Milosrdný Boh“. Uzdravuje emócie. Jeremiel asistuje pri duchovnom raste a transformácii. Osvetľuje životné rozhodnutie. Pripomína, že je potrebné do rozhodnutí vložiť svoje srdce.
Úlohy: Jeremiel je spojený s úlohou hodnotiť a preskúmať životy ľudí. Zdôrazňuje potrebu konať dobré skutky pre poznanie skutočnej podstaty života. Môže vám pomôcť s vhľadom do komplikovaných situácii, pomáha s prorockými víziami a podporuje tvorivú silu. Jeho prítomnosť vám môže pomôcť s videním sveta v krajších farbách.
Afirmácia: Svet je úžasné miesto plne zázrakov.
Sväteniny a ich význam
Počas kalendárneho roka sa v kostoloch požehnávajú rôzne sväteniny, ktorým ľudia často pripisujú nesprávny význam. Kresťania sú v Kristovi požehnaní Bohom - Otcom všetkým nebeským duchovným požehnaním.
Na Hromnice 2. februára kňaz požehnáva hromničnú sviečku, ktorá má pripomínať potrebu zotrvávať v Božej milosti a dôverovať v Božiu lásku aj v hodine smrti. Je to svetlo viery, že Boh nás sprevádza v najťažších chvíľach života.
Svätoblažejské požehnanie 3. februára sa udeľuje na pomoc pri chorobách hrdla, na pamiatku svätého Blažeja, ktorý zachránil chlapca dusiaceho sa kosťou.
Popolcová streda, deň pokánia, je začiatkom pôstneho obdobia, ktoré má byť pre kresťanov začiatkom duchovnej obnovy. Pôst má prameniť v pokore a vedomí vlastnej slabosti. Popol pripomína prach zeme a vyzýva k pokániu.
Cirkev prevzala pôst zo židovskej náboženskej praxe. Židia chápali pôst ako úpenlivú prosbu k Bohu, výraz pokánia a snahu o zmier.
Druhé cirkevné prikázanie hovorí o konaní skutkov kajúcnosti. V predpísané dni pokánia (každý piatok a Popolcová streda) máme vykonať kajúci skutok z lásky k Pánu Ježišovi. Ak sa však stane, že na to pozabudneme, alebo z nejakého dôvodu v piatok si dáme mäsitý pokrm, sú tu spôsoby, akými môžeme požívanie mäsitého pokrmu nahradiť: modlitba posvätného ruženca, účasť na sv. omši, modlitba krížovej cesty, čítanie zo Sv. písma (min. 10 min), návšteva chorého s patričnou službou lásky, sebazápor (zrieknutie sa alkoholu, zrieknutie sa kávy, zrieknutie sa sladkostí alebo obľúbeného jedla).
Sú však dva dni v roku, kedy nie je možné iným spôsobom nahradiť požívanie mäsitého pokrmu. Je to Popolcová streda a Veľký piatok.
Výzvu k pokániu vystihujú dve slová: "šúb" (návrat) a "metanoia" (zmena zmýšľania). Pôstne obdobie je milostivý čas na pokánie.
Pri pôste sa zriekame sebectva a svojho pohodlia z lásky k Bohu a ľuďom.
Raná cirkev praktizovala pôst v stredu a piatok, alebo 40-hodinový pôst pred krstom a 2-3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst.
Veľká noc
Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Slávi sa na prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca.
Nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky - paschu, ktoré sa slávili na pamiatku oslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva.
Slovo "veľká" treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte, kedy Boh trestal krajinu desiatimi ranami, ale Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista.
Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.
Prvý Nicejský snem v roku 325 nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, čo môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla.
Termín sviatkov Veľkej noci je teda pohyblivý a je závislý od lunárneho cyklu.
Pápež Pavol VI. navrhol od roku 1977 stanoviť Veľkú noc na druhú nedeľu v mesiaci apríl, ale tento návrh nebol prijatý.
Veľký týždeň
Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Začína sa Kvetnou nedeľou a vrcholí Veľkonočnou vigíliou.
Kvetná nedeľa pripomína triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema a svätia sa palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka.
Obrady Kvetnej nedele sa skladajú zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie.
Veľkonočné trojdnie (Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota) je vyvrcholením Veľkého týždňa.
Podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. Biskupi slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz (Missa chrismatis), kde sa svätí olej, ktorý sa používa pri krste, birmovaní, pomazaniach chorých a vysvätení kňazov.
V Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej a obrad umývania nôh dvanástim mužom. Týmto dňom začína Veľkonočné trojdnie.
Na Zelený štvrtok prestávajú zvoniť zvony, namiesto ktorých sa používajú rapkáče. Obnažené oltáre symbolizujú opustenosť Krista v Getsemanskej záhrade.
Veľký piatok je dňom utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a koná sa liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania.
Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci Veľkonočnej vigílie (bdenia). Biela sobota - oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou. To znamená na Bielu sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha.
Krst
Krst je prvá sviatosť, v ktorej Pán Boh očisťuje našu dušu od dedičného hriechu a posväcuje ju. Krstom je človek znovuzrodený do nového života a oblečený do Krista. Bez krstu nemožno prijať iné sviatosti. Krst patrí medzi najdôležitejšie udalosti v živote kresťanskej rodiny. Krst je nezmazateľná sviatosť - udeľuje sa iba raz za život.
Krstná košieľka a sviečka sú neodmysliteľnou súčasťou tohto obradu. Košieľka ku krstu a sviečka sú dôležitými súčasťami priebehu krstu. Krstná košieľka je symbolom čistoty a prijatia do kresťanskej rodiny. Počas obradu sa prikladá dieťatku na hruď a symbolizuje biele rúcho a čistú dušu od hriechov. Krstová sviečka zase predstavuje svetlo Krista, ktoré sprevádza dieťa na jeho ceste životom.
Krstná košieľka má hlboký symbolický význam. Predstavuje čistotu, nevinnosť a nový začiatok v duchovnom živote. Počas krstu sa biela košieľka oblieka alebo prikladá na dieťa ako znak toho, že osoba prijala Krista do svojho života a bola očistená od hriechov. Táto čistota je symbolizovaná bielou farbou, ktorá v kresťanskej symbolike predstavuje svätosť a nevinnosť.
Krstná košieľka má tiež význam ochrany a požehnania pre dieťa alebo dospelého, ktorý prijíma krst. Je považovaná za znak duchovnej sily, ktorá sprevádza nového kresťana na jeho životnej ceste. Okrem toho sa často stáva cenným rodinným dedičstvom, ktoré sa odovzdáva z generácie na generáciu ako súčasť rodinnej tradície.
Zdobenie krstnej košieľky rôznymi náboženskými symbolmi, ako sú kríže alebo holubice, ešte viac umocňuje jej význam. Tieto symboly pripomínajú prijímateľovi krstu a jeho rodine dôležitosť viery, oddanosti a spojenia s Bohom.
Krstná sviečka má významnú symboliku a hrá dôležitú úlohu počas obradu krstu. Predstavuje svetlo Kristovo, ktoré svieti v živote nového veriaceho. Zapálená sviečka symbolizuje prechod z tmy do svetla, z hriechu do viery a pravdy. Je znamením duchovného osvietenia a prítomnosti Krista ako svetla sveta, ktoré vedie a osvetľuje cestu kresťana v jeho každodennom živote.
Počas krstného obradu sa sviečka často zapaľuje od veľkonočnej sviece, nazývanej aj paškál, ktorá je symbolom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Tento akt zdôrazňuje, že krstenec prijíma Kristovo svetlo a jeho učenie. Sviečka je tiež výzvou pre rodičov a krstných rodičov, aby pomáhali novému členovi Cirkvi udržiavať toto svetlo viery počas celého jeho života.
Krstná sviečka sa niekedy uchováva ako pamiatka na krst, a môže byť zapálená pri ďalších dôležitých duchovných udalostiach, ako sú prvé sväté prijímanie alebo birmovka, čím sa zdôrazňuje kontinuita kresťanského života a spojenie s Bohom.
Svieca zapálená od veľkonočnej sviece znamená, že Kristus pokrsteného osvietil. Pomazanie svätou krizmou - voňavým olejom znamená dar Ducha Svätého daný pokrstenému.
Kňaz zažne krstnú sviecu práve od paškála a odovzdá ju rodičom a krstným rodičom so slovami: „Prijmite svetlo Kristovo“ a pokračuje „vám sa zveruje toto svetlo. Dbajte o to, aby vaše dieťa vždy kráčalo vo svetle Kristovom ako dieťa svetla…“ Kňaz symbolicky vlastne odovzdáva Krista a prosí rodičov, aby Kristus natrvalo prebýval v ich rodine, aby svetlo jeho prítomnosti v rodine nikdy nezhaslo.
Svieca je symbolom Krista preto, že dáva svetlo a teplo, ale aj preto, že vyžarovaním sa pomaličky svieca stráca. Je to symbol sebaobetovania Krista, ktorý vydal svoj život v láske pre nás a pre našu spásu.
Ako vybrať krstnú košieľku pre chlapca?
Pri výbere krstnej košieľky pre chlapca máte niekoľko možností:
- Jednoduchú košieľku: Zvyčajne biela a bez ozdôb, symbolizuje jednoduchosť a čistotu.
- Košieľku so symbolmi: Zdobené krížikmi, holubicami či výšivkou.
- Personalizovanú košieľku: S menom dieťatka a dátumom krstu.
Ako vybrať krstnú sviečku?
Aj pri výbere krstnej sviečky máte viacero možností:
- Krstová sviečka zlatá: biela, modrá, ružová
- Stuhu na krstovú sviečku: ružová
- Stuhu na krstovú sviečku: modrá
Každá sviečka je vyrábaná s dôrazom na kvalitu, tradíciu a estetickú hodnotu. Na želanie môžu byť na sviečku pridané aj osobné údaje, ako meno dieťaťa či dátum krstu, čím sa sviečka stáva ešte výnimočnejšou.
Svieca zapálená od veľkonočnej sviece znamená, že Kristus pokrsteného osvietil. Pomazanie svätou krizmou - voňavým olejom znamená dar Ducha Svätého daný pokrstenému.
Ďalšie doplnky ku krstu
Okrem košieľky a sviečky môžete zvážiť aj ďalšie doplnky, ktoré spríjemnia tento výnimočný deň:
- Kniha Sviatosť krstu: Ilustrovaná pamätná kniha na sviatosť krstu. Obsahuje modlitby, citáty zo Svätého Písma.
- Kniha Naše dieťatko: Krásne ilustrovaný album slúži ako miesto na vedenie záznamov o novom prírastku do rodiny, o jeho telesných aj duševných pokrokoch, prvých krokoch a slovách, všetkých neopakovateľných udalostiach...
- Drevený krížik: Ručne vyrábaný drevený krížik, ktorého povrch je ošetrený lakom.
Krst je silným momentom - nielen duchovným, ale aj ľudským a rodinným.
Krstná košieľka je dôležitou súčasťou krstného obradu a nesie v sebe symboliku nevinnosti, čistoty a duchovnej obnovy. Zvyčajne je biela, čo vyjadruje čistotu a bezhriešnosť duše, ktorá vstupuje do nového života s Bohom. Biela farba je tiež pripomienkou vzkriesenia Krista, ktorý porazil smrť a priniesol večný život.
V kresťanskom staroveku boli novopokrstení obliekaní do bieleho rúcha na znamenie nového života. Novopokrstený dostane hneď pri krste biele „rúcho“ v podobe krstnej košieľky, ktorá symbolizuje, že pokrstený si obliekol Krista. Biela krstná košieľka je potrebná iba pri rímskokatolíckom krste a u evanjelikov sa nevyžaduje. Košieľka sa dieťatku pri krste neoblieka, iba sa k nemu priloží.
Zvyčajne je na krstnej košieľke uvedené meno dieťaťa, dátum narodenia a dátum krstu. Košieľka sa často vyšíva alebo zdobí rôznymi symbolmi, ako sú kríže, holubice alebo mená krstencov.
Košieľka na krst so sviečkou ako set je jedinečným spôsobom, ako dopriať dieťaťu dôstojný a nezabudnuteľný vstup do duchovného života. Spojenie dvoch symbolických prvkov - sviečky ako svetla viery a košieľky ako znaku čistoty - vytvára harmonický celok, ktorý obohacuje samotnú ceremóniu.
Kríž
Kríž je jedným z najstarších a najrozšírenejších symbolov v ľudskej histórii, má hlboký duchovný, náboženský a kultúrny význam, pričom interpretácia sa líši v závislosti na viere, osobnom presvedčení a celkovom kontexte. Rôzni ľudia ho vnímajú rôzne. To, či ho nosiť alebo nie, je osobnou voľbou každého jednotlivca. Nosia sa z duchovného presvedčenia, ako vyjadrenie určitého postoja a presvedčenia a viery, ako ochranný talizman, alebo ako súčasť rodinného dedičstva.
Niektoré typy krížov:
- Kresťanský kríž: symbol ukrižovania Ježiša Krista.
- Keltský kríž: symbol prepojenia spirituality a prírody.
- Egyptský Ankh: symbol nesmrteľnosti a spojenie mužskej a ženskej energie.
- Rovnoramenný kríž: symbolizuje harmóniu, rovnováhu a ochranu.
- Latinský kríž: klasický kresťanský kríž.
- Grécky kríž: ramená sú rovnako dlhé, symbolizuje rovnováhu a spojenie neba a Zeme.
- Ondrejský kríž: má tvar písmen „X“. Symbolizuje mučeníctvo svätého Ondreja.
- Pravoslávny kríž: kríž s priečnym ramenom hore a šikmým spodným ramenom.
- Maltézsky kríž: symbolizuje osem rytierskych cností: vernosť, zbožnosť, úprimnosť, odvanu, česť, smrteľnosť, poslušnosť a trpezlivosť.
Krížik predstavuje vieru a duchovné spojenie, kedy jeho nositeľ môže vyjadrovať príslušnosť k viere, spojenie s Bohom a ochranu. Mnoho ľudí krížik používa ako talizman, ktorý má chrániť pred negatívnymi energiami a zlom, pre niekoho predstavuje duchovnú vyváženosť a prepojenie fyzického a metafyzického sveta.
Sviečka prosperity
Sviečka tmavočervenej farby s ručne maľovaným anjelským znakom vyjadrujúcim PROSPERITU, HOJNOSŤ a BOHATSTVO. Symbolika červenej farby vo feng shui: farba energie, vitality, vášne, slávy, prestíže, radosti, hojnosti, prosperity, bohatstva, bohatého citového života...
Umiestnenie z hľadiska Feng shui:
- ako dekoráciu doporučujeme sviečku umiestniť juhovýchodne (sektor bohatstva pri pritiahnutie hojnosti).
- ak si sviečku zapálite v tomto prípade môžete ju umiestniť južne (sektor slávy a uznania).
- alebo taktiež pre podporu bohatstvo citov vo vašom vzťahu môžete umiestniť juhozápadne (sektor lásky a vzťahov).
Ešte pred umiestnením sviečky do vybraného sektoru môžete sviečku naplniť energiou tohto želania tak, že zavriete oči a podržíte sviečku chvíľu v rukách. Ak sviečku zápalite, doporučujeme sa uvoľniť a stíšiť, upokojiť myšlienky a potom napísať svoje želanie súvisiace s touto oblasťou na papier.
Naše myšlienky a želania vibrujú a ovplyvňujú vibračnú frekvenciu nášho života, vplývajú na to, čo sa nám v živote deje.