Boh pôsobí v živote človeka cez rôzne kanály. Osobne Ho vnímam predovšetkým skrze vzťahy s ľuďmi. Pochopila som, že ako Dobrý Učiteľ ma za posledné roky naučil mnohému a to aj prostredníctvom vzťahu s mojím snúbencom - otvára mi oči, aby som viac mohla spoznať samú seba; ukáže mi, kde ešte môžem pridať; zvýrazní, na čom skutočne záleží...
Vzťah s Bohom a hriech
Je tu však jeden problém. Naďalej budeme občas robiť veci, ktoré sa Bohu nepáčia. Často si urobíme po svojom, a nie tak, ako by to chcel Boh. Tento fakt našťastie neovplyvní istotu nášho vzťahu s ním - i keď môže mať vplyv na naše každodenné prežívanie Božej blízkosti a priazne. Naše spasenie je dar, ktorý môžeme získať prostredníctvom viery. V tej chvíli sa začína náš vzťah s Bohom, ktorý potrvá večne.
Nezávisí od našej osobnej svätosti, od veľkosti našej viery, od našich náboženských úkonov, obetí či dobrých skutkov. To všetko môže mať dôležité miesto v živote kresťana, ale Boh nechce, aby sme sa zameriavali na svoj výkon. Túži po tom, aby sa naša pozornosť upriamila na Ježiša.
Náš vzťah s Bohom je v bezpečí
Môžeme mať istotu ohľadom nášho vzťahu s Bohom - nie vďaka našej snahe, ale vďaka Božej vernosti a tomu, že za nás Ježiš položil svoj život. Ježiš zaplatil za náš vzťah tým, že zobral na seba trest za naše hriechy, ktoré stáli medzi nami a Bohom. Vďaka tomu sme sa stali jeho dieťaťom, ktorému bolo odpustené, v ktorom prebýva Duch Svätý a ktoré bolo v jeho očiach ospravedlnené, lebo Ježiš prikryl jeho hriechy.
Na rozdiel od iných vzťahov, ktoré máme na tomto svete, náš vzťah s Bohom je v bezpečí. Prečo? Boh ľuďom ponúka „pomocnú barlu“, Boh v Ježišovi ponúka ľuďom nový život - plný moci, Božej prítomnosti a lásky.
„Ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. “ (2. Ak veríš v Ježiša a nič z toho, ani po dlhej dobe neprežívaš, niečo podstatné ťa míňa . To ale znamená, že máš možnosť s tým niečo robiť, Boh má pre teba vždy niečo lepšie 😊.
Boh je živý a skrze osobný vzťah viery v Ježiša Krista ti ponúka nový život Božieho dieťaťa plný lásky, radosti a pokoja. Boh ti skrze prijatie, vieru a nasledovanie Pána Ježiša ponúka synovstvo vrátane podielu na Jeho živote a Božskej prirodzenosti!
Čím viac sa obrátiš k Ježišovi a v závislosti a vedení Ducha svätého budeš konať podľa Jeho slov v Biblii, tým viac Božej plnosti, slobody, lásky, radosti a uzdravenia zakusíš. V Biblii sa píše: „Ako ste teda prijali Ježiša Krista, Pána, tak v ňom žite“ (Kolosenským 2:6)
Pretože všetky tvoje dobré talenty, dary a vlohy sú od Boha, nemysli si, že máš o tieto veci s Ježišom prísť! Naopak, ak budeš chcieť, Boh ich v čase posvätí, rozhojní a požehná, aby si nimi neplytval/a len pre svoju vlastnú slávu, ale oslávil/a nimi Toho, kto ich do teba vložil 😊.
Rovnako tak nejde o formálny mŕtvy vzťah, literu alebo náboženstvo. Prijať Ježiša Krista ako svojho osobného Pána a Spasiteľa. Je mnoho tzv. v Boha veriacich ľudí, ktorí ale nikdy neurobili osobný krok k Ježišovi (čoho súčasťou je aj odvrátenie sa od starých cest a hriechu). Bez toho kroku nejde vôbec zakúšať Boží život!
Základom pre duchovný rast je naša neustála dôvera v Ježiša a vzťah s Ním. Je dôležité s Ježišom tráviť osobný čas a chcieť Ho poznať viac! Zdrojom duchovného rastu je Duch Svätý, ktorého dostane každý človek, ktorý prijal Pána Ježiša.
Kresťan musí umožniť (dať priestor) Duchu Svätému, aby ho viedol v jeho každodennom živote. Kresťanský život má byť nadprirodzený život, bez Ducha Svätého to bude len drina, fádnosť a nuda. To však Boh nechce, On túži, aby veriaci neustále chodili s Ním.
Ži s Bohom, miluj Boha a uč sa Mu dôverovať aj v maličkostiach bežného života, v práci, v súkromí, v radostiach a starostiach. Do všetkého pozvi Ježiša, čiň všetko k Božej sláve a prežívaj Božiu lásku, pokoj a požehnanie.
Čítanie Biblie (Božieho slova) je zásadné pre poznanie Boha a Jeho vôle! Začni Novým zákonom, vždy požiadaj Ducha Svätého, nech Ti pomáha. Čítaj s vierou, že skrze Slovo bude k tebe Boh hovoriť. Skús zahodiť všetky predsudky.
Vyznávaj Bohu svoje hriechy - kedykoľvek zhrešíš (odkloníš sa od Boha a jeho vôle), vyznaj to Ježišovi a požiadaj o odpustenie. Konanie podľa Božieho slova - uč sa konať podľa Božieho slova v každom okamžiku svojho života (Ján 14:21) Čin pokánie (=zmenu zmyšľania a konania) podľa vedenia Boha a toho, čo čítaš v Biblii.
Pros Boha, aby ti pomáhal jednať podľa Písma, aby zmenil tvoje srdce. Ak na Neho budeš spoliehať, On to urobí! Odvrať sa od hriechu a bezbožných vecí - uvedom si, že Boh je úplne a dokonale svätý (dokonalý, čistý, bezhriešny).
Aj preto sa Boh stal v Ježišovi Kristovi človekom, aby nás očistil od našich vín. Boh túži po tom, aby sme potom, čo sme sa stali Jeho deťmi, naďalej žili sväto a bez hriechu. Mnoho vecí ti nepôjde hneď, avšak čím viac času budeš tráviť s Ježišom, tým menej budeš mať problémy so sklonmi k hriešnemu chovaniu a závislostiam.
Život s Ježišom neznamená život bez starostí, skúšok alebo strastí. Ale keď prídu, máme vždy vedľa seba oporu, a to nie hocijakú, Stvoriteľa vesmíru, ktorý je zároveň aj Cestou zo všetkých starostí!
Ak si prijal/a Pána Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa a túžiš zakúšať Boha vo svojom živote ešte viac, skús sa nejaký čas modliť túto modlitbu, ktorá je priamo v Božom slove (Efezským 3:14-19).
„Preto zohýnam kolená pred Tebou - Bože Otče, od ktorého má meno každý rod na nebi i na zemi, a prosím aby si pre bohatstvo svojej slávy vo mne Tvojim Duchom mocne zosilnel môj vnútorný človek a aby Kristus skrze vieru prebýval v mojom srdci, aby som tak zakorenený a upevnený v láske mohol/a so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, a tak aby som sa dal naplniť celou Božou plnosťou.
Tomu však, ktorý pôsobením svojej moci vo mne a v nás a nad to všetko môže urobiť omnoho viac, ako ja prosím alebo rozumiem, tomu sláva v cirkvi a v Kristovi Ježišovi po všetky pokolenia na veky vekov.
V tejto úvahe sa chceme venovať prvému slovu, teda osloveniu Otče. Už v úvodných témach sa dalo vnímať, že kresťanská modlitba nezávisí natoľko na presnom znení, teda na slovách, ktoré používate, ako na vzťahu, na vašom postoji k Bohu.
To je ústrednou otázkou, centrálnym problémom modlitby - to jest, aký vzťah je medzi tebou a tým ku komu sa modlíš. Keď hovoríme slovo Otec, tak to znamená, že máme s Bohom, Stvoriteľom, Jahvem, Otcom Ježiša Krista nejaký osobný vzťah. Viete, čo je to? Znamená to, že sme v našej minulosti s Bohom niečo zažili, mali sme s ním nejakú skúsenosť.
Oslovenie Otec má vyjadrovať náš postoj. My totiž vieme do nášho postoja zhrnúť aj bez slov svoje skúsenosti. Ak nemáme ten správny postoj k Bohu, tak naša modlitba nevychádza z hĺbky ducha, ale je len formálna.
V Biblii nájdeme osobný príbeh napríklad v Jánovom evanjeliu v kapitole 1., verš 12: „Tým čo veria v Jeho meno, čo Ho o prijali, dal moc stať s Božími deťmi. Tým, čo veria v Jeho meno.“ Koho prijali? Z kontextu je jasné, že Ježiša Krista.
Teda to, aby niekto mohol povedať Bohu Otec, musel dostať moc od Ježiša Krista, aby mohol byť dieťaťom Božím. Nato, aby niekto mohol povedať Bohu Otec, musí mať za sebou osobnú históriu, že o Ňom niečo počul. To znamená, že počul slovo pravdy.
Ak sa tento osobný príbeh v tvojom živote odohral, tak ty si synom Božím. Samozrejme sa rozumie, že to platí aj o dcérach. Takže keď chceme vysloviť Otec, tak to ani nemôžeme urobiť bez toho, aby nám to nedal Ježiš Kristus do úst.
A nato, aby sme to mohli povedať, musíme mať s Bohom a s Ježišom Kristom osobný príbeh, osobnú históriu, minulosť, ktorá sa týka len mňa! Nemôže to byť niečo neuvedomelé. My potrebujeme mať osobnú históriu.
Prvá a nutná podmienka je: zmierenie sa s Bohom. My sa rodíme a žijeme ako nepriatelia Boží. A nato, aby sme Boha mohli nazvať Otcom, sa musíme s ním zmieriť! Ak ste s niekým nepriatelia, tak viete, ako sa navzájom správate.
Ako sa stať Božím dieťaťom?
Potom druhá vec, ktorá sa nutne musí udiať je to, že z mŕtveho sa musí stať opäť niekto živý. Keď vám niekto zomrie, nenecháte si doma jeho mŕtve telo, ale ho idete pochovať. Je mŕtve. Bolo, ale už nie je. Neznovuzrodený, mŕtvy človek nemôže byť Božím dieťaťom a nemôže Mu hovoriť Otec. To nemá žiadny význam.
Ježiš hovorí: Musíte sa znovuzrodiť! A po tretie je tu ešte právny vzťah, ktorý spolu so znovuzrodením, zmierením vyjadruje všetko a to je adopcia. Nepriatelia Boží sme preto, lebo sme sa vzbúrili proti Bohu.
Jakub vo svojom liste píše, že ten, kto je priateľ sveta je nepriateľom Božím. Komu sa páči tento svet, komu sa lepšie páči tento život viac ako budúci život, kto netúži po večnom živote, po spravodlivosti, po zmene systému, ten je nepriateľ Boží!
O Abrahámovi bolo povedané, že bol priateľ Boží. Slovo priateľ v hebrejčine znamená - milujúci Boha. Abrahám miloval Boha a chcel, aby Boh hovoril do jeho života, aby ho Boh viedol.
Zmierenie s Bohom znamená, že sa stávaš priateľom Božích plánov, že miluješ Jeho plány, že chceš, aby sa stalo to, čo je Jeho vôľa. Nato, aby sme sa zmierili s Bohom, potrebujeme Ježiša Krista, potrebujeme zvesť evanjelia, musíme prežiť pokánie, potrebujeme zmeniť myseľ.
Dušan Lukáč - Ako mať osobný vzťah s Bohom
Znovuzrodenie zas hovorí o tom, že sa tu reálne prejavuje nový život. Ten nový život je neustále sprostredkovávaný tým, že v tvojom duchu je prítomný Duch Svätý. Bol by som rád, aby ste to dobre pochopili. Tento život je v tom, že kresťan je človek Kristov.
Teda ktokoľvek je znovuzrodený a má život, je neustále pod vplyvom Ducha Svätého. Tým nechcem povedať, že je vždy vedený Duchom Svätým, že nikdy nezhreší! Nato pozor! Chcem povedať len to, že to, čo v kresťanovi žije, nemá život samo v sebe, ale vždy v Bohu.
Váš život je skrytý s Kristom v Bohu. Ten život vám nie je darovaný ako život, ale je darovaný ako osoba, ako Ježiš, ktorý skrze Ducha Svätého vo vás býva. Teda vždy, keď chcete povedať “som znovuzrodený,” hovorte - býva vo mne Pán.
Teda keď poviem Otče, tak musím vedieť, že som sa narodil znovu. Musím vedieť, že som bol pred tým mŕtvy a teraz žijem. To, čo Boh urobil so mnou aktom znovuzrodenia, je nový človek. Apoštol Pavel o tom hovorí.
Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus. Viete to vysvetliť? Ja to neviem. Ale kto ste znovuzrodení viete, že to tak je! Boh to tak urobil a navyše nás zabezpečil. Ježiš hovorí: Nik ich nevytrhne z mojej ruky - sláva Bohu.
Ďalšia vec, ktorá je tiež rozmerom tohto nového života je - adopcia. Apoštol Pavol v liste Rimanom 8:17 hovorí: „Ale ak sme deti, sme aj dedičia, Boží dedičia a Kristovi, spoludedičia, aby sme, ak spolu trpíme, boli spolu aj oslávení.“Adopcia nám dáva dedičské práva. To je právny pojem. Má, nemôžeme povedať fyzický, ale reálny, duchovný rozmer. Boh nám dáva život v Duchu Svätom.
Ak hovoríme o adopcii, tak hovoríme o právnej stránke. Znamená to, že sa stávame členmi rodiny. Má Boh majetok ? Má. Kto je dedič? Syn Boží. Kto je Syn Boží? Ježiš Kristus. Ak máš Krista, tak si spoludedič a patríš medzi najbohatších ľudí na svete. Ježiš hovorí: Blahoslavení tichí, lebo oni zdedia zem. Nie takúto ekologicky zničenú. Akú, presne neviem. Biblia hovorí, že Boh stvorí novú zem.
Adopcia znamená, že si dedič. Keď hovoríš Otče, tak hovoríš ako plnoprávny syn, alebo dcéra, ako plnoprávne dieťa Božie. Toto všetko skrze Krista, pretože on je dedič.
Táto adopcia sa prejavuje aj v tom, a to je v Biblii zdôraznené, že to „Otec - Abba“, v našom vnútri vyslovuje Duch Svätý. Veľmi vás prosím, ak sa naozaj chcete modliť podľa Ježiša, dajte si pozor, keď hovoríte Otče, aby to hovoril Duch.
Takže, keď sa chcem modliť a oslovovať Boha, tak musím povedať: Pane, nech sa Duch modlí. Čakám na to, že sa bude Duch modliť. A potom poviem s úctou a očakávaním - Otče. Vyslovím to ja, svojimi ústami, ale budem sa spoliehať nato, že to Duch vezme a bude predkladať pred Otca.
Všimnite si, že apoštol Ján hovorí v 1:12: Dal nám právo byť synmi Božími. To už je akási moc, to už je akási autorita! Volať sa dieťaťom Božím, to nie je len nejaký názov, nejaká nálepka, voľajaká nová reklama. Za tým je Božia moc! Som dedič.
Dovoľte na záver zhrnúť túto tému. Hovoríme o modlitbe Otče náš. Keď sa začneš modliť, uvažuj o tom aký máš s Bohom príbeh. Ak s ním nemáš príbeh, nech sa ten príbeh začne hneď teraz. Je to Božia iniciatíva. Z Božej iniciatívy sme dostali Syna.
Keď sme ešte boli hriešni, ešte keď sme boli slabí, ešte keď sme ani nežili, Boh poslal svojho Syna, aby zomrel za nás. To nie je naša iniciatíva. Nie preto som našiel Boha, že som ho hľadal, ale preto, že On hľadal mňa!
A keď sa Ježiš pýtal učeníkov: Aj vy ma chcete opustiť? Oni mu odpovedali: Kam pôjdeme, ty máš slová večného života? On im nato povedal: Nie vy ste si ma vyvolili, ale ja som si vyvolil vás! To je provokatív.
Ak máte pocit, že ste ho vy našli, že ste to boli vy, čo prví hľadali Boha, tak si to dobre premyslite, aké je vaše kresťanstvo! Ja som sa preto zmieril s Bohom, lebo On prišiel v Kristovi a zmieroval so sebou svet. To hovorí apoštol Pavol v 2. liste Korinťanom v 5.
Najskôr tu bol Kristus, potom zvesť a až potom som bol nájdený ja. A týmto sa začína ten príbeh zmierenia s Bohom. A preto môžem povedať, že s milosti Božej je vo mne nový život, ktorý som si nezaslúžil a ktorý veľmi často poškodzujem tým, čo robím.
| Predtým, ako sme sa stali kresťanmi | Keď sme sa stali kresťanmi |
|---|---|
|
|