Emócie sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Raz nám prinášajú radosť, inokedy nás trápia. Talianska terapeutka Anna Bissi ich nazvala farbami života, pretože náš život zafarbujú. Ale čo nás o emóciach učí Cirkev a svätí?
Teória Emócií Svätého Tomáša Akvinského
Psychologička Jana Vindišová hovorí, že prvú komplexnú teóriu emócií vypracoval už v 13. storočí svätý Tomáš Akvinský vo svojom diele Summa Theologica. Rozlišuje jedenásť základných emócií:
- Láska a nenávisť
- Túžba a útek
- Radosť a smútok
- Nádej a zúfalstvo
- Strach a odvaha
- Hnev
Podľa Akvinského prvá emocionálna reakcia nie je úplne v našej moci, keďže predchádza úsudok rozumu. Do vzťahu rozumu a emócií však môže aktívne vstúpiť vôľa, vďaka čomu dokáže usmerniť svoje následné správanie. Ľudské emócie vo svojej podstate nie sú dobré ani zlé, ale mravné dobro je v nich obsiahnuté len do tej miery, do akej sú podriadené vláde rozumu a vôle.
Emócie a Hriech
Niektoré emócie majú medzi veriacimi zlú povesť, pretože sú prítomné v našich nerestiach, kvôli čomu si ich spájame s hriechom. Vindišová však spomína svätého Tomáša Akvinského, ktorý konštatoval: „Necitlivosť voči vlastným pocitom a emóciám možno považovať za neresť.“
Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí o tom, že emócie samy osebe nemajú žiadnu morálnu hodnotu. Morálny náboj im dodáva až naša vedomá a dobrovoľná reakcia. Osobitnou témou sú emócie v rámci prežívania viery v súčasnosti.
Ako Zvládnuť Hnev
Rozpoznať a priznať si, že sa hnevám, je prvý krok. Mnohí ľudia majú s týmto krokom značné problémy. Nepriznaný hnev je však časovanou zbraňou. Ak si vedome dovolíme hnevať sa, ľahšie rozpoznáme stav, kedy to v nás začína vrieť.
Ak hnev eskaluje, mali by sme si dopriať priestor a čas na upokojenie. Ak sa hnev príliš často stáva nekontrolovateľným, treba sa pozrieť na možné príčiny. Za búrlivými reakciami sa často skrýva bezmocnosť alebo nízka sebaúcta. Ak tieto príčiny nedokážeme spracovať sami, pri ich odstránení môže byť užitočná psychologická pomoc.
Ak sa cítime permanentne podráždení a v svojom živote sa hneváme viac ako zvyčajne, môže ísť o dôležitý výstražný signál. Snaha potlačiť hnev sa nám môže skôr či neskôr vypomstiť. Ak má človek na duši naozaj pevný uzáver a nedovolí negatívnym emóciám dostať sa von, zvyčajne sa obrátia dovnútra. V dôsledku toho trpí telo, duša a následne často i duchovný život.
Neraz sa stáva, že psychologizujeme aj vyznanie hriechov vo sviatosti zmierenia. Môže to byť dôsledkom toho, že súčasná spoločnosť kladie veľký dôraz práve na pocity a emócie, a aj duchovný život a vieru dokáže stavať do zážitkovej roviny.
Ako sa rýchlo zbaviť hnevu alebo nervozity?
Kedy sa Hnev Stáva Hriechom
Hnev je prejav silných emócií, odporu k niekomu alebo k niečomu. Nemusí ísť hneď o hriech, jestvuje totiž aj spravodlivý hnev. Ak sa v človeku nič neozve ani vtedy, keď je svedkom veľkej neprávosti, tak má morálny kompas veľmi vychýlený.
Príklady Hnevu u Ježiša Krista
- Rázne zakročil proti satanovi (porov. Mt 4, 10)
- Petra prirovnal k satanovi (porov. Mt 16, 23)
- Tvrdo rozkázal nečistému démonovi, aby mlčal a vyšiel z posadnutého človeka (porov. Mk 1, 25)
- S hnevom si premeral farizejov, ktorí striehli, či bude v sobotu uzdravovať (porov. Mk 3, 5)
- Spolu so zákonníkmi ich nazval pokrytcami, hlupákmi a slepcami (porov. Mt 23, 13 - 36)
Peňazomencom poprevracal stoly, ovce a dobytok vyhnal z chrámu, ale pri predavačoch holubov, ktorí poskytovali obetné dary pre chudobných, svoj hnev zmiernil: ‚Odneste to odtiaľto!
Pri morálnom posudzovaní hnevu treba rozlišovať, či ide o momentálnu reakciu na nejakú situáciu alebo o prechovávanie hnevu. Prechovávanie hnevu je oveľa závažnejšie. To človek robí s chladnou hlavou. Akoby nachádzal zadosťučinenie v tom, že si neustále vedome pripomína minulú krivdu, nemieni zabudnúť a odopiera odpustenie. Takýto postoj ľahko dovedie človeka až k pomste.
Svätý apoštol Ján varuje: „Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život.“(1 Jn 3, 15)
Hnev ako Podnet k Akcii
Hnev nás pobáda k činu, ak sme svedkami nespravodlivosti, ale aj k odvážnemu boju s prekážkami, ktoré stoja na ceste k dosiahnutiu náročného cieľa. Ide o ‚energizujúcu‘ emóciu, jej náboj však musíme využiť správnym smerom. Hnev je mimoriadne dôležitým signálom, a súčasne podnetom k akcii a zmene toho, čo sa zmeniť dá. Zabraňuje stagnácii a neraz vedie človeka k veľkým činom.
Svätá Spoveď a Milosrdenstvo
Pápež František zdôraznil význam milosrdenstva a sviatosti zmierenia. Sviatosť zmierenia nám umožňuje pristúpiť s dôverou k Otcovi, aby sme mali istotu jeho odpustenia. To, že sme tu, aby sme zakúsili jeho lásku, je predovšetkým ovocím jeho milosti.
Cirkev je ten domov, ktorý každého prijíma a nikoho neodmieta. Jej dvere zostávajú dokorán roztvorené, aby tí, ktorí sú zasiahnutí milosťou, mohli nájsť istotu odpustenia. Čím väčší hriech, tým väčšou musí byť láska, ktorú Cirkev prejavuje tým, ktorí sa obracajú.