Ježiš posiela dvanástich po dvoch kázať

V dnešnom evanjeliu vidíme, ako si Pán Ježiš priberá k dvanástim apoštolom ďalších sedemdesiatdva učeníkov. Ježiš týchto sedemdesiatdva ustanovil a poslal po dvoch pred sebou do každého mesta, kam sa chystal ísť. Pán Ježiš má túžbu dostať sa k ľuďom. On vie, že bez neho je človek stratený. On chce spasiť všetkých ľudí, a je potrebné, aby sa ľudia stretli s hlásaním evanjelia a pripravili sa na Jeho príchod.

Počet 12 apoštolov symbolizoval 12 kmeňov Izraela, 72 učeníkov zase predstavuje počet všetkých, v tom čase známych, národov. Toto číslo predstavuje a naznačuje celosvetové misijné poslanie cirkvi. Pán Ježiš týchto 72 učeníkov posiela vo dvojiciach do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystá ísť, lebo len svedectvo dvoch sa považovalo za hodnoverné a pokiaľ chcú svedčiť o Vtelenej Láske, to môžu dokázať len vzájomnou láskou.

Chce sa nám tým tiež naznačiť skutočnosť, že aj my máme svojim svedectvom pripraviť Ježišovi cestu k iným ľuďom. Viera nie je prirodzene daná. My sme ten dar dostali, ale aj to sa udialo prostredníctvom iných ľudí. Ježiš potrebuje naše ústa, aby o ňom svedčili, aby upozorňovali ľudí na možnosť novej existencie s Kristom a v Kristovi. Je nutné, aby sme najprv my sami v sebe zakúsili vládu Božieho Slova a jej účinky na náš život.

Čo to znamená „ohlasovanie Božieho Kráľovstva“, prečo treba hlásať Božie kráľovstvo? Najprv si musíme uvedomiť, že je rozdiel medzi svetom, v akom žijeme a ktorý je od okamihu prvotného hriechu človeka v stave vzbury voči Bohu a medzi tým, čo nazývame Božie Kráľovstvo. Mnoho skutočností, s ktorými sa vo svete stretávame, je Božím dopustením. Svet, v ktorom žijeme, potrebuje počuť, že nie je tým, čo nazývame Božie kráľovstvo. Svet musí počuť, že potrebuje Spásu, zavŕšenie.

Božie kráľovstvo, ktoré sme pozvaní hlásať, sa uskutočňuje v každom okamihu našou odovzdanosťou, keď dávame prednosť Bohu pred svojím vlastným narušeným egom. Ježiš dáva aj zvláštny príkaz: „Uzdravujte chorých…!“ Uzdravovanie nie je čímsi podružným a vedľajším pri hlásaní evanjelia. Choroby sa objavili ako dôsledok nášho odchodu od Boha, ktorý je Život a Zdravie. Tam, kde sa k Nemu obraciame, tam sme uzdravovaní nielen duševne ale i telesne.

V dnešnom evanjeliu počúvame, že Pán Ježiš zvoláva a posiela svojich dvanásť apoštolov, aby išli. Ukazuje sa nám pekná schéma toho, ako byť poslaní, ako zvládať možno nezvládnuteľné, ako si uvedomiť, že aj keď niektoré situácie presahujú naše schopnosti, predsa je tu niekto - Boh, ktorý nás môže požehnať, Boh, ktorý nám dá silu či talent, aby sme tú danú situáciu zvládli.

Počúvame, že Pán Ježiš zvolal svojich učeníkov. V prvom rade máme prísť k Ježišovi Kristovi v modlitbe, v dôvere, v rozhovore. Jednoducho máme prísť k tomu, kto nás má poslať. Veľakrát pozeráme hneď na svoje schopnosti, talenty alebo nejaké pomôcky, ale zabúdame na toho dôležitého - Ježiša Krista. Ten, ktorý najprv zvolal dvanástich a až potom, keď ich zvolal, ich posiela. Posiela ich, čiže to nie je misia alebo poslanie tých apoštolov, že oni chceli ísť. Oni si nevymysleli, že pôjdu. Jednoducho to je poslanie Ježiša Krista. Pán Ježiš nás posiela do tých správnych vecí, vzťahov, situácií, aj keď možno nevidíme prečo.

Veľakrát si povieme, prečo sa to deje, že sa to stáva v našom živote. Nechápeme tomu, pretože nemáme ten Boží pohľad alebo nadhľad, ktorý by nám vo väčšej perspektíve ukázal danú situáciu a hlavne jej zmysel. A tak Pán Ježiš posiela týchto svojich učeníkov a je zaujímavé, že ich posiela po dvoch. Pretože keby ich posielal po jednom, mohli by zasiahnuť väčšie územie a viac ľudí osloviť, ale Pán Ježiš ich posiela po dvoch.

Určite je to aj z tej prirodzenej situácie, že dvom sa lepšie kráča, dvaja si skôr pomôžu, dvaja sú veselší, dvaja sa lepšie ubránia, keď ich niekto napadne. Určite to má aj tento aspekt. Ale to dôležité a duchovné je práve to, že práve dvaja, keď idú, majú hlásať Božie kráľovstvo. Najlepšie na vzájomnom vzťahu lásky a viery ukážu to, čo hovoria. Jednoducho nejdú len s prázdnymi slovami. Idú so svedectvom, ktoré ukazujú na vlastných životoch to, čo hovoria, aby im ľudia lepšie a viac uverili. Čiže je to svedectvo vzťahu, ktorý prinášajú títo učeníci do tých situácií, kam ich Pán Ježiš posiela.

A vidíme možno v tomto dnešnom evanjeliu veľmi zaujímavé slová Ježiša Krista. Pán Ježiš im dal moc nad nečistými duchmi a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič - ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska, ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat. Čiže Pán Ježiš ich akoby navonok robí ešte slabšími, keď im hovorí: “Chlieb ani kapsu, ani peniaze, ani dvoje šiat. Choďte s tým minimom v sandáloch a jednoducho iba zoberte si na cestu palicu.”

Je zaujímavé, že Pán Ježiš ich robí navonok slabšími, určite aj kvôli tomu, že vtedy, keď sa tí apoštoli a učeníci cítia slabí a v nedostatku, vtedy viac dôverujú Bohu, viac dôverujú Božej prozreteľnosti, že Boh sa o nich postará. Veď idú v misii, kde ich Pán Ježiš povolal a poslal, takže je to naozaj Božia vec a vidíme, že Boh sa stará o svojich, hlavne o tých, ktorých sám posiela. A toto majú tí učeníci zažiť - viac veriť a dôverovať Bohu, viac sa spoliehať na Boha, že on sa postará, pošle do cesty tých správnych ľudí, zabezpečí im jedlo, obutie, zabezpečí im nocľah, všetko, čo potrebujú, keď budú dôverovať Bohu. Keby sa nabalili jedlom, peniazmi a možno ešte inými pomôckami na svoju cestu, dôverovali by sebe a chceli by sa sami zabezpečiť. Vtedy by strácali tú krásnu dôveru v Božiu prozreteľnosť, že Boh sa postará.

Tak, milí bratia a sestry, každého z nás si Pán Boh volá k sebe, každého z nás potom posiela do určitých situácií, ktoré zažívame možno dennodenne, možno v práci, v tých vzťahoch, ktorých žijeme, či už doma, v práci, v škole, kdekoľvek sme. On nás posiela, aby sme vydávali svedectvo o ňom, o Božom kráľovstve. Snažme sa aj my byť takými učeníkmi, ktorých Pán Ježiš posiela. Dôverujme mu v tých daných situáciách a vzťahoch. On nás tam posiela, on to požehná. My mu však dôverujme, že v správnom čase nám pošle tú správnu milosť, aby sme vydávali to správne svedectvo.

Ježiš posiela učeníkov, aby hlásali evanjelium, lebo táto radostná zvesť má viesť k pokániu a obnove života. V prípade, že budú narážať na odpor, dal im moc nad zlými duchmi a nad každým zlom, ktoré sa im postaví do cesty. Poslanie budovať Božie kráľovstvo neplatí iba pre apoštolov, lebo v tom prípade by bolo zbytočné čítať tento úryvok. Poslanie ohlasovať evanjelium má celá Cirkev. Boh miluje všetkých ľudí, preto život aj utrpenie majú zmysel, lebo prispievajú k budovaniu Božieho kráľovstva.

Pán nám všetkým priamo hovorí: Choď! Dám ti plnú moc. Vydaj svedectvo o mne! V tom istom duchu učí aj Koncil: Laici majú povinnosť a právo apoštolovať práve pre svoje spojenie s Kristom ako Hlavou. Krstom boli totiž včlenení do Kristovho tajomného tela a birmovaním posilnení mocou Ducha Svätého, čím ich sám Pán určil na apoštolskú činnosť. Sú zasvätení, aby tvorili kráľovské kňazstvo a svätý národ (porov. Všetci sme dostali dary Ducha, preto máme budovať Ježišovo dielo tak, ako to robil on. V jeho evanjelizácii nehrali prvoradú úlohu slová, dokonca ani skutky, ale odovzdanosť do vôle Otca a v tomto ho máme nasledovať. Odovzdať sa do Otcovej vôle, lebo evanjelizácia je predovšetkým Božím dielom.

Evanjelium má najskôr preniknúť všetky oblasti nášho života, a potom ho budeme schopní ohlasovať aj iným. Nedosiahneme to celkom jednoducho, ale budeme mať pochybnosti aj strach, keď si uvedomíme svoje poslanie. Georg Popp (1928-2004) hovorí, že Kristus buduje svoje kráľovstvo na dvoch základoch: na ľudskej slabosti a na sile Ducha Svätého. Môžeme splniť svoje poslanie bez peňazí, bez svetskej moci, bez zvláštneho nadania, lebo nie my budeme pôsobiť, ale sila Ducha, ktorá je medzi nami od prvých Turíc.

Pán Ježiš hovorí: „Choďte!” Teda nemáme čakať až ľudia prídu k nám, ale máme ísť k ním, lebo ku všetkým má prísť zvesť o Božom Kráľovstve. Pán Ježiš nám hovorí: „Hľa posielam vás ako baránkov medzi vlkov.” Ľudia, ku ktorým sme pozvaní ísť, sa často podobajú a chovajú ako svorka vlkov. Naša služba má často charakter obeti. Nemáme sa spoliehať ani na ekonomickú moc, nemáme si brať nič také načo sa spoliehajú ľudia tohto sveta. Symbolický to vyjadrujú peniaze a obuv. Nemáme sa spoliehať na známosti. Nikoho nemáme pozdravovať. Máme byť ľuďmi pokoja. Náš pozdrav má byť: „Pokoj tomuto domu!” Boží pokoj je znak Ježišovho človeka. Len ten, kto má tento pokoj v duši, môže ho šíriť.

Ten pokoj, o ktorom hovorí Ježiš, nie je to isté ako naša spokojnosť. Ten pokoj, o ktorom hovorí Ježiš, je živou Osobou. On zostupuje, On spočinie. Ten Pokoj je Duch Svätý. Apoštolát to je predovšetkým dielo šírenia a sprostredkovania Ducha Svätého. Duch Svätý je správny vzťah k Bohu i k ľuďom. Duch Svätý je bytostná dobrota nášho Pána a Boha.

„A keď prídete do niektorého mesta a príjmu vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom a povedzte im: „Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.“ Keď prišiel žid do pohanského prostredia, ak sa vôbec odvážil jesť v dome pohana, musel vždy starostlivo kontrolovať, či to, čo mu ponúkli, je kóšer. Ježišov učeník môže jesť zo všetkého, čo mu predložia tí, ktorí Ježiša prijímajú.

Ježiš dáva aj zvláštny príkaz: „Uzdravujte chorých, čo sú v ňom!“ Uzdravovanie nie je čímsi podradným a vedľajším pri ohlasovaní evanjelia. Choroby prišli ako dôsledok nášho odchodu od Boha, ktorý je Život a Zdravie. Tam, kde sa k Nemu obraciame, tam sme uzdravovaní nielen duševne ale aj telesne.

Mnohí z vás sa iste nevedeli dočkať týchto dní. Tak robí aj Ježiš v dnešnom evanjeliu. Obohacuje život apoštolov niečím novým a nepoznaným. Doteraz apoštoli s ním chodili, sprevádzali ho, dali sa ním viesť a usmerňovať. Zrazu ich ale poveruje, aby sa sami pokúsili ohlasovať evanjelium. Ale nahradiť takého Majstra ako bol Ježiš, bola veľmi ťažká úloha, a preto si všimnime, ako ich Pán na túto úlohu vystrojil. Dal im na cestu moc nad zlými duchmi. Čo znamená táto moc? Dal im schopnosť potierať nespravodlivosť, nelásku, nepriateľstvo, závisť, nenávisť a všetky zlá, ktoré spôsobujú, že život na tomto svete je trpký a neznesiteľný. A akým spôsobom im dal moc nad zlými duchmi? Naplnil ich svojím Duchom, svojou Láskou. Božia láska a moc je silnou zbraňou proti zlám tohto sveta. Aby bolo aj navonok vidieť, že sú vystrojení na apoštolskú cestu, posiela ich po dvoch. Sv. Gregor Veľký vraví, že k láske sú potrební najmenej dvaja. Tým, že ich posiela po dvoch naznačuje, že Božie posolstvo sa nedá inak ohlasovať, len láskou. Aj my máme povinnosť ohlasovať ľuďom Božie posolstvo.

Ježiš zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch a dal im moc nad nečistými duchmi. Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. Ježiš zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch: A odvtedy už 2000 rokov posiela na každé miesto tejto Zemi. Od čias apoštolov až po dnešné časy muži i ženy idú, zanechávajú svoje domovy, opúšťajú krajiny a idú, kde ich Cirkev posiela a hlásajú Evanjelium. Od apoštola Pavla, ktorý pochodil celý vtedy známy svet, cez veľkých misionárov Európy sv. Patrika, Bonifáca, Cyrila a Metoda, cez obetavú misiu sv. Matky Terezy, svätých pápežov 20. storočia sv. Ján Pavol II. - lietajúci pútnik, ktorý takisto ako sv. Pavol pochodil skoro celý svet, aby priniesol posolstvo Evanjelia Ježiša Krista.

Niekde sa darí ohlasovať zo striech ako hovorí Pán Ježiš - na verejnosti, pre veľké zástupy ľudí. Niekde iba „do ucha“, potichu, osobne, najmä tam, kde nie sú na to vhodné podmienky.

Ako sa stať učeníkom a nasledovať Ježiša?

Z prečítaného vyplýva, že misia nie je vždy len o svetelnej show, o „vymakanej“ hudbe o „nadupanom stagei“, či o charizmatickom „spíkrovi“ - rečníkovi alebo o prepracovanej psychologickej stratégii. Dnešná Kvetná nedeľa nám pripomína ten slávny Ježišov vjazd do Jeruzalema. Ježiš hovorí: Choďte a odviažte ich. Toto je úloha cirkvi. Toto je poslanie kresťanstva. To je moja i tvoja úloha. Pokiaľ to robíme, potom v tom pokračujme aj naďalej!

Koľko ľudí žije tak, že ani nevedia kam patria. Koľko ľudí sa dá ľahko zmanipulovať? Z čítania evanjelií poznáme, ako reagoval zástup ľudí v Jeruzaleme na prichádzajúceho Ježiša: 7 Priviedli oslicu aj oslíka, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. 8 Veľký zástup prestieral na cestu svoje plášte, iní odsekávali ratolesti zo stromov a prestierali ich na cestu. 9 A zástupy, čo šli pred ním i za ním, volali: Hosanna Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach! (Mt 21, 7 - 10).

Zástupy volali Hosanna, aby o niekoľko dní tí istí ľudia kričali: Ukrižuj Ho! Ukrižuj!

To znamená, že títo ľudia nemali svoje vlastné presvedčenie. Šli s davom. A ako je to s nami? Máme svoje presvedčenie alebo sme len zmietaní okolnosťami ako ten dav? Keď bude v móde vyznávať Krista, tak Ho budeme aj my vyznávať? A keď všetci okolo nás budú kričať : Ukrižuj Ho! - pridáme sa k nim aj my?

Človek musí mať svoje presvedčenie, za ktorým si stojí. Dnešné evanjelium nás posiela ako svedkov, ako vyznávačov Ježiša Krista: Choďte, rozviažte ľuďom ich putá! Rozviažte ľuďom všetko, čo ich drží! Mnoho ľudí žije v množstve hriechov. Tie putá ich zväzujú. Nás dnes Pán posiela a hovorí: Choďte a odviažte ich! Poslúchneme Ho alebo Ho budeme len počúvať?

Dnes si Boh praje, aby sme šli pomôcť ľuďom a povedali im, že je tu možnosť. Že je tu východisko z ich otroctva. Že je tu sloboda, že je tu Boh, ktorý má tú moc rozviazať z akéhokoľvek otroctva. Bratia a sestry: Pomôžme im! Ukážme im Krista! Veď mnoho ľudí dnes žije bez nádeje. Chodia týmto svetom, ale už nežijú, len živoria. Keby sme im priniesli Krista, tú nádej a perspektívu života večného, aj ich život by mohol byť krásny. Mnoho ľudí túži po zmene. Keby uverili Kristovi, aj ich život by sa zmenil.

Drahí priatelia, my máme niečo tak ohromné a jedinečné, že si to snáď ani neuvedomujeme. Pán Boh i dnes potrebuje každého z nás. Teba i mňa.

Drahý brat, milá sestra! Máš len jeden život. A ten život môžeš venovať Pánu Bohu. No rovnako tak môžeš povedať: Nie, Bože! Ja ti ho nedávam. Dávam ho tomuto svetu. Áno, aj takto sa môžeš rozhodnúť. Každý je slobodný a môže sa slobodne rozhodnúť. Pán Boh ti dáva slobodu v rozhodovaní. Využi túto Bohom ti darovanú slobodu a vyznaj: Ja ti budem slúžiť. Je len na tebe ako sa rozhodneš. Milý priateľ! Pán Boh ťa potrebuje na tomto svete do svojej služby. Pán Boh nás potrebuje do svojej práce, do svojej služby. Chceme? Môžeme povedať áno, môžeme povedať nie. Verím, že naša prítomnosť v tomto chráme znamená jedno. A síce, že Bohu odpovieme : Áno, dávam sa ti do služby, dávam sa ti do práce. Veď ma Ty sám na tomto svete a raz ma priveď aj do večnosti!

tags: #jezis #zvolal #dvanastich #a #zacal #ich