Jozef Hollý bol významnou osobnosťou slovenskej kultúry a náboženského života. Narodil sa 29. januára 1879 v Skalici v rodine mestského hajdúcha a zomrel 3. novembra 1912 v Moravskom Lieskovom. Hoci zomrel veľmi mladý, mal iba 33 rokov, prispel významnou mierou k rozvoju slovenského divadelníctva.
Tento článok sa zameriava na jeho životopis, s dôrazom na jeho prínos v oblasti slovesného umenia a jeho pôsobenie ako kňaza.
Jozef Hollý
Životopisné údaje
V rodnom meste absolvoval gymnaziálne štúdium, evanjelické lýceum navštevoval v Bratislave. Po štúdiu teológie na evanjelickej teologickej akadémii v Bratislave ho v roku 1901 vysvätili za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Báčskom Petrovci na Dolnej zemi (dnes Srbsko). Potom bol kaplánom v Starej Turej. Tu sa zoznámil so svojou manželkou Annou Urbančíkou. V roku 1903 sa stal duchovným pastierom v Moravskom Lieskovom. Dožil sa len 33 rokov, lebo podľahol vtedy neliečiteľnej chorobe diabetes mellitus. Zanechal po sebe mladú vdovu s tromi deťmi.
Moravské Lieskové bolo ťažisko jeho osvetovej a literárnej činnosti. Začínal krátkymi prózami v Národných novinách a v Dennici, no čoskoro sa venoval dramatickej tvorbe. Tvoril v období realizmu.
Aj keď rodina žila biedne, rodičia predsa umožnili svojim deťom navštevovať školy. Jozef študoval najprv na štvortriednom katolíckom gymnáziu v rodnom meste a potom pokračoval na evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu nadobudol aj vrelý vzťah k divadlu. Často navštevoval divadelné predstavenia, ba ako septimán chcel odísť s jednou kočovnou spoločnosťou. Len na energický zásah otca sa vrátil k štúdiám.
Po ukončení Teologickej akadémie bol kaplánom v Petrovci a potom v Starej Turej. Hollý rok po svadbe odchádza z fary v Starej Turej do Moravského Lieskového, kde žil až do svojej nečakanej smrti. Tu, vzdialený od veľkomestského divadelného sveta, využíva svoje jazykové schopnosti. Okrem v Rakúsko-Uhorsku samozrejmej maďarčiny a nemčiny hovoril po latinsky, poľsky, rusky a anglicky.
V neďalekom Novom Meste nad Váhom sa pravidelne stretával s vtedajšími významnými slovenskými politikmi, bratmi Markovičovcami. U Rudolfa Markoviča sa zoznámil aj s vtedy začínajúcim básnikom Jankom Jesenským. Na fare ho pravidelne navštevovali osobnosti slovenského kultúrneho, vedeckého i politického života: Ľudmila Podjavorinská-Riznerová, Pavol Socháň, Ľudovít Holuby, Samuel Zoch, Andrej Kmeť, Dr. Pavol Blaho, Karel Kálal, Dr. Alois Kolísek a mnohí ďalší. Spolu s Igorom Hrušovským zakladal na kopaniciach úverové družstvá a snažil sa vymaniť slovenský ľud zo závislosti úžerníkov.
Literárne dielo a odkaz
Jozef Hollý svoje prvotiny publikoval v Národných novinách. Boli to krátke poviedky a humoresky zo študentského života. Niektoré príspevky mu uverejnili i krajanské noviny v Amerike. Aj vďaka drobným honorárom a kondíciám mohol Jozef Hollý doštudovať. Jeho práce si všimol Jozef Škultéty, vtedy redaktor Slovenských pohľadov, a listom z 22. Hollý, veľmi polichotený záujmom významnej autority slovenskej literatúry tých čias, posiela svoju dramatickú prvotinu Márnotratný syn.
Z Hollého hier sú známe najmä dráma na biblickú tému Márnotratný syn (1902), tragicky ladená činohra Amerikán (1907), dráma Černová (1908), ale najmä ľudová veselohra Kubo (1904) a komédia Geľo Sebechlebský (1912).
V roku 1904 píše hru Kubo. K napísaniu veselohry ho inšpirovala hádka dvoch susedov v Moravskom Lieskovom o majetky a deti. Už samotný názov hry Černová napovedá, že Jozef Hollý reagoval na tragickú vysviacku v dedine pri Ružomberku 27. októbra 1907.
Píše ďalšiu komédiu Geľo Sebechlebský. Ako vzor mu slúžil banskobystrický figliar, ktorého do našej literatúry uviedol v polovici 18. storočia gymnaziálny učiteľ a korektor slovenských spisov v Landererovej tlačiarni Ján Chrastina. Jozef Hollý o svojom hrdinovi napísal: „Geľo Sebechlebský je osoba historická. Ako študent v Banskej Bystrici rozličnými fígľami a kúskami stal sa povestným. Bol zo Sebechlieb, z chudobnej zemianskej rodiny - všadebol, ani doktor Faust.
V Geľovi Sebechlebskom - veselohra inak bledých charakterov a plytkého deju - aspoň poukázal spisovateľ na zaujímavú literárne dostatočne nevyužitú osobu slovenského intriganta Geľa.
Keď po rokoch Geľa Sebechlebského upravil a skrátil dramatikov syn Martin Hollý starší a s úspechom hru inscenoval v martinskom divadle, charakterizoval ju takto: „Boj neskazených proti skazeným, proti malomeštiackemu filisterstvu a hmotárskemu špekulantstvu. Treba teda jasne postaviť mladých na čele s Geľom-prútikom, ktorý šibe do živého, proti tým, ktorých treba ním poriadne šibnúť!
Geľo Sebechlebský je hra plná satiry, ktorá pranieruje ponímanie manželstva ako otázku obchodu. V istom zmysle je Hollý novátorom - manželstvá, uzatvárané kvôli majetku, sú v literatúre časté, ale nóvum je honba za ženíchom s doktorským titulom a snaha prostredníctvom neho sa dostať do vyššej, vzdelanejšej spoločnosti.
Autor sa premiéry diela Geľo Sebechlebský, žiaľ, nedožil. Zomrel nečakane 3. Smrť Jozefa Hollého bola veľkou stratou pre slovenské divadelníctvo. Geľo Sebechlebský, ale aj ostatné hry naznačovali, že jeho talent sa mohol v neskoršom veku plne rozvinúť.
Priateľka a obdivovateľka jeho tvorby Ľudmila Podjavorinská napísala do Dennice tento nekrológ: „Mladý, nadaný muž, sťa kňaz i sťa spisovateľ, ešte len v mnohosľubnom počiatku svojho účinkovania padol pod kosou smrti, ako dub bleskom zronený.
Hry Jozefa Hollého sa napriek skepse recenzenta Robotníckych novín vrátili na profesionálnu scénu. Po druhej svetovej vojne upravila Kuba dramatikova dcéra Elena Holéczyová a Geľa Sebechlebského syn Martin Hollý st. Hry mali veľký úspech. V šesťdesiatych rokoch sa obe stali obľúbenými televíznymi inscenáciami a Kubo mimoriadne prispel k popularite Jozefa Kronera.
Jozef Hollý zomrel v mladom veku a zanechal rozsahom neveľké dielo. Ale v jeho umeleckom odkaze úspešne pokračovali jeho potomkovia. Jeho dcéra Elena Holéczyová bola popredná slovenská textilná výtvarníčka, syn Martin divadelný herec a režisér.
Pôsobenie ako kňaz
Narodil sa na Záhorí, v Skalici 29. Januára 1879. Priezvisko Hollý bolo v tomto regióne dosť frekventované. Podľa stredovekého obyčaja: cuius regio, ilius religio, čiže čie je panstvo, toho je i náboženstvo, museli poddaní prijať náboženstvo svojho pána. A tak tu žili rodiny s rovnakým priezviskom Hollý súčasne evanjelického i katolíckeho vyznania.
Jozef Hollý študoval na bratislavskom lýceu, v roku 1902 absolvoval ev. a. v. teologickú fakultu v Bratislave. Kaplánoval v Petrovci, od 18. 4. 1902 do 29. 7. 1903 bol osemnástym ev. a. v. kaplánom v Starej Turej. Odtiaľto odišiel za farára do Moravského Lieskového, kde v mladom veku ani nie 34-ročný zomiera 3. novembra 1912. Tu je i pochovaný. Jeho manželke ostávajú tri maloleté deti.
So svojim manželom sa Anna Hollá, rod. Urbančíková (30. júna 1884 - 25. septembra 1963) zoznámila počas jeho kaplánovania v Starej Turej. Bola to vždy nesmierne vitálna a životaschopná žena. Dlhé roky mala hlavnú trafiku na námestí v Novom Meste nad Váhom. Často navštevovala svojich príbuzných na Starej Turej. Keď vo svojich 28 rokoch ovdovela, prácou vlastných rúk a umu úspešne uviedla do života svoje tri deti. Syn Martin sa stal divadelným režisérom, obdobne i jeho syn Martin Hollý ml., filmovým režisérom. Dcéra Božena Abrhámová je matkou známeho českého herca Jozefa Abrháma, manžela Libuše Šafránkovej. Ďalšia dcéra Elena Holéczyová sa venuje umeleckej čipke za čo získala titul Národná umelkyňa.
Martin Hollý st.
Jozef Hollý sa s divadlom oboznámil v Bratislave, Viedni a Budapešti. Vlastnú tvorbu dal do služieb národnej a sociálnej myšlienky. Je autorom nasledovných divadelných hier: MÁRNOTRATNÝ SYN (napísaná v r. 1902, predpokladá sa, že v období jeho pôsobenia na Starej Turej), známej veselohry KUBO (1904), činohry AMERIKÁN (1907) a tragédie ČERNOVÁ (1909, v ktorej reagoval na skutočnú udalosť - masakru v Černovej, kde maďarská brachiálna moc nechcela pripustiť vysvätenie kostola kňazom Andrejom Hlinkom). Najznámejšia je azda posledná divadelná hra, spoločenská satira GEĽO SEBECHLEBSKÝ.
Za autorovho života ochotníci hrali jeho hry pomerne často. Profesionálne divadlá začali Hollého veselohry uvádzať až po ich premiérach v martinskom divadle, pre ktoré autorova dcéra Elena Holéczyová upravila Kuba (1950) a autorov syn Martin Hollý Geľa Sebechlebského (1952, 1956).