Kalvíni majú v Sečovciach dlhú históriu. V roku 1523 mal sečovský zbor dvoch kazateľov. Neskôr celá šľachta a väčšina statkárov prijala reformáciu a existujúci rímskokatolícky kostol prešiel do ich rúk. Helvétska cirkev s evanjelickou cirkvou augsburského vyznania používali pôvodný rímskokatolícky kostol. V 17. storočí kalvíni prevzali kostol natrvalo. Prvým známym kalvínskym kňazom bol Matron Koródi, o ktorom je napísaný záznam na starom zvone zo 17. storočia. V tomto storočí prešiel kostol renesančnými úpravami a o storočie neskôr zas barokovými.
História Kalvínskeho Kostola v Sečovciach
Na tomto mieste stál kalvínsky kostol. Potreba vlastného svätostánku vyústila do výstavby kalvínskeho kostola v rokoch 1791 až 1804. Bol to pomerne malý a jednoduchý kostol s nízkou vežičkou. Bol postavený v rokoch 1791 až 1804, avšak pri požiari v roku 1824 vyhorel. Oprava prebehla veľmi rýchlo a do roka opäť slúžil svojmu účelu. Aj keď bol kostol pomerne malý, tvoril dominantu mesta, pretože bol dobre viditeľný z námestia a z celej hlavnej ulice.
Tento kostol v roku 1824 vyhorel, no bol veľmi rýchlo opravený. Po ďalšom požiari v roku 1866 bola po oprave k malému kostolíku pristavaná pomerne mohutná veža. Najprv mala len jednoduchú ihlanovitú nízku strechu, ale v roku 1904 bola nahradená krásnou vysokou lomenou strechou s ozdobami a bočnými vežičkami. Na vrchole bola helvétska hviezda. Interiér bol strohý, typický pre tento typ kostolov. Jednou z mála ozdôb vo vnútri bola pamätná tabuľa pripomínajúca významného rodáka Štefana Sečovského - Galszécsiho. Kostol slúžil až do roku 1944, keď bol počas druhej svetovej vojny úplne zničený.
Kalvínsky Kostol v Lučenci
Kostol dal postaviť Lambert Losonczi na počesť Blahoslavenej Panny Márie. Kalvínsky kostol vyhorel pri požiari mesta v roku 1849. Najviac zachovaná ostala veža, ktorú dočasne zakryli a neskôr v nej umiestnili nový zvon zhotovený zo zbytkov v plameňoch roztopených zvonov. Pri prestavbe bol nájdený „lučenský zlatý poklad“.
Našlo sa v ňom toto:
- zlaté prstene
- ozdobné gombíky
- zlaté náhrdelníky
- rehoľné reťaze
- pozlátené strieborné opasky
- jeden strieborný polmesiac
- malé zlaté spony
- sklenené gule
- zlaté perly
- strieborné hviezdy
- čipky zo zlatých a strieborných nití
- strieborné náramky a 312/313 strieborných klincov do truhly
O vzácnom náleze spísala cirkevná rada zápisnicu a podala hlásenie cisársko-kráľovskej pokladnici.
Súčasný kalvínsky kostol je na pôdoryse barokového kostola vybudovaný neogotický chrám. Autorom projektu bol Frantz Wieser, stavbu realizoval Ján Wágner. Ide o jednoloďovú stavbu s polygónne zakončeným priestorom a nadstavanou vežou. Priestory sú zaklenuté rebrovou hviezdicovou a sieťovitou klenbou s rebrami dosahujúcimi na prípony. Nad vstupom je murovaný chór spočívajúci na lomených arkádach. Zvonka sú oporné piliere. Vonkajšia časť stavby sa člení na rôzne výstupy a vežičky, okná s gotizujúcimi oblúkmi. Veža bola dobudovaná v 80. rokoch 19. st.
Na ihlanci veže vysokej 64 m je otáčavý kohút z medi s pozláteným hrebeňom. V jeho útrobách sú uložené dokumenty z histórie kostola. Otáčavý kohút ukazujúci smer vetra je symbolom bdelosti a ostražitosti. V roku 1976 začala rozsiahla rekonštrukcia kostola, v ktorom bola v roku 1995 umiestnená expozícia Novohradského múzea.
Najstaršia časť podzemia Kalvínskeho kostola v Lučenci sa nachádza úplne vzadu (štvorcová apsida a časť veže). Gotický objekt z 13. storočia bol súčasťou Lučenskej pevnosti. V 15. storočí v období husitských bojov bol objekt poškodený. Obnova sa niesla v renesančnom štýle. Zachovali sa nám časti stĺpov, jeden z nich v strede - vpravo. Krypta vpredu - vľavo ako aj podlaha s dlažbou (pod fotografom) je už z 18. storočia. Táto baroková prestavba celý objekt opäť nadvihla. Posledné zmeny v neogotickom štýle boli uskutočnené v rokoch 1850-1853, pod vedením viedenského architekta Frantza Wiesera.
Charakteristické pre Lučenec: Kalvínsky kostol so svojím kohútom. Na ihlane veže vysokej 64 m je otáčavý kohút z medi s pozláteným hrebeňom. V jeho útrobách sú uložené dokumenty z histórie kostola. Otáčavý kohút ukazujúci smer vetra v Lučenci je symbolom bdelosti a ostražitosti.
Počas namáhavého výstupu na vrchol Kalvínskeho kostola sme objavili asi najväčšie hovienko v meste. Je to približne pol metrová hora, pod jedným z vetracích otvorov strechy. Podľa nášho odhadu, také množstvo trusu mohli vtáci (pri pohľade na panorámu Lučenca) vyprodukovať za niekoľko desaťročí. Posledné dvere, ktorými sa dostanete na strechu Kalvínskeho kostola a odtiaľ až do kohúta.
Kalvínsky Kostol v Košiciach
Zo všetkých košických kostolov má najpohnutejšiu minulosť. Košice pri reformácii prijali zväčša lutherovú vieru. Títo "protestujúci" však sami boli náboženskými neznášanliví a obcovali sa tvrdo najme proti kalvínom. Z kostolov, ktoré skonfiškovali kalvínom im nechceli dať žiaden do užívania. A tak parcelu pre kalvínsky kostol, faru a školu vymedzil kalvínsky palatín (zástupca katolíckeho, ale rozhľadeného kráľa Habsburgovca) na Mäsiarskej ulici. Po vybudovaní tohoto komplexu ho zabrala armáda. Neskôr, po jeho vyprázdnení ho dostali uršulínky, opätovne armáda a tak dookola. Kalvíni dostali mimo hradieb náhradný pozemok. Na jeho časti si vybudovali dočasný drevený objekt. Zvyšok pozemku predali a keď opevnenie mesta stratilo opodstatnenie, lebo turecké nebezpečenstvo pominulo, odkúpili starý vojenský sklad vybudovaný do hradieb na Hrnčiarskej ulici. V rokoch 1805 - 1811 tento objekt prestavali na svoj kostol s novou štíhlou vežou.
Interiér kostola ja úplne prostý, z dreveného kostola preniesli sem iba bohoslužobné nádoby. Jediným pôsobivým artefaktom je tu kazateľnica. V exteriéri smerom od Hlavnej ulici tvorí západné priečelie kostola so štíhlou 48 m vysokou vežou peknú pohľadovú dominantu. Na vežu bol nasadený kovový kohút z r. 1589, ktorý bol predtým umiestnený na severnej veži Dómu sv.
Nedávno sme boli svedkami ukončenia rekonštrukcie vonkajšej fasády Kostola reformovaného, ktorý slúži veriacim hlásiacim sa k Reformovanej kresťanskej cirkvi. Svetlú fasádu nahradila tmavšia, výraznejšia, ktorá ma evokovať terakotu. Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli v krátkosti priblížiť dejiny nielen kostola, ale aj samotnej Reformovanej cirkvi v Košiciach.V roku 1944 bola v Košiciach vydaná Kronika košických kalvínov, ktorá mapuje históriu reformovanej cirkvi. Jej vznik na území dnešného Slovenska datujeme rokom 1567, kedy sa konala synoda - cirkevný snem v dnešnom Debrecíne v Uhorsku, ktorá sa prihlásila k reformačnému snemu Jána Kalvína. Okrem evanjelickej cirkvi pôsobili v Košiciach v 16. storočí zvyšné protestantské cirkvi, a to v utajení a neorganizovane. K vzniku prvej Reformovanej kresťanskej cirkvi v meste došlo v roku 1644 na Zelený štvrtok. V tento deň sa zišli stúpenci kalvínskej viery v modlitebni kráľovského domu na Službách božích, v súčasnosti sa na tomto mieste nachádza Kostol Najsvätejšej Trojice. Rákóczi pri tejto príležitosti daroval cirkvi dva vzácne kalichy a tanier, ktoré cirkev opatruje dodnes.
Prvý kalvínsky kostol bol postavený na nároží dnešnej Mäsiarskej a Uršulinskej ulice v rokoch 1650-1663. Koncom 17. storočia prebiehala však silná rekatolizácia a návratom dominikánov do Košíc v roku 1698 sa dovŕšil proces prevzatia mesta katolíkmi. Manželka Leopolda I. v roku 1698 usadila v Košiciach aj rád sv. Uršule a Kalvínsky kostol pridelili práve uršulinkám. Protestantské cirkvi dostali ako náhradu len pozemky mimo mestských hradieb. Kalvínom dali odškodné vo forme stavebného pozemku v rámci vtedajšieho Nižného húšťaku (južne od mestských hradieb), kde si postavili menší kostol. Za povstania Františka II. Kostol na Mäsiarskej ulici sa im prinavrátil 9. januára 1706, avšak bez podpory Rákócziho boli kalvíni opäť vyhnaní z mesta 20. apríla 1711 a vrátili sa na košické južné predmestie.
Po zbúraní východných hradieb mesta na začiatku 19. storočia odkúpila kalvínska reformovaná obec za 6150 zlatých veľké trojposchodové sklady na dnešnej Hrnčiarskej ulici (na mieste Drábskej brány), aby si ho prestavala na kostol. Práce sa začali 18. júla 1805 pod vedením kurátora Juraja Farkassányiho. Kostol bol vysvätený 22. septembra 1811.V medzivojnovom období bola ulica pred Kalvínskym kostolom nazvaná ako „Kalvínovo námestie“.
V roku 1853 vstavali do priečelia vežu, ktorá bola ďalej nadstavaná počas zásadnej rekonštrukcie kostola koncom 19. storočia, v roku 1895. Počas nej bol kostol prefasádovaný v neorománskom duchu a košický staviteľ Jozef Munkátsy údajne na vlastné náklady vežu zvýšil na viac ako 35 metrov. Na jej vrchol bol umiestnený pozlátený plechový kohút vyrobený ešte v 16. storočí. Veža kalvínskeho kostola s výškou 35,6 m je dominantou východnej centrálnej časti mesta. Veža predstavuje výrazný architektonický prvok, keďže je v rámci pôdorysu kostola umiestnená asymetricky, čím je viditeľná z Hrnčiarskej, Kováčskej, ale aj Hlavnej a Mlynskej ulici. Interiérovú výzdobu kostola tvoria maľby realizované v prvej polovici 19. storočia a v polovici 20.