Kostol svätého Juraja v Trnovom sa pýši titulom najzápadnejšie situovaná gotická drevená sakrálna stavba na Slovensku. Týči sa na miernom návrší, uprostred cintorína v prímestskej časti Žiliny - Trnové.
Kostol sv. Juraja v Trnovom
Podľa historický faktov je zrejmé, že ho postavili pravdepodobne podľa vzoru kostolíka, ktorý sa nachádzal v Zábreži na Orave.
História a architektúra kostola
„Najstaršia zachovaná písomná správa o Kostole sv. Juraja pochádza z roku 1583. Ide o jednoloďovú zrubovú stavbu so sedlovou strechou. Krátka loď má takmer štvorcový pôdorys a neskoršie pristavanú vežu.
K histórii dreveného kostola v Trnovom sme sa dostali aj prostredníctvom publikácie História kostola svätého Juraja od autora Miloša Dudáša, riaditeľa Krajského pamiatkového úradu v Žiline, ktorý tvrdí: „Kostol sv. Juraja leží na severozápadnom okraji Trnového v strede cintorína na miernom návrší, kde jeho tmavú siluetu ešte v nedávnej minulosti dopĺňalo niekoľko mohutných stromov.
Kanonické vizitácie z rokov 1713 a 1828 spomínajú drevenú ohradu s kostnicou, ktorá ohraničovala priestor pôvodného cintorína, no nijakú kryptu. Jednoloďovú zrubovú stavbu s rovným uzáverom presbytéria pravdepodobne postavili podľa vzoru kostolíka, ktorý sa nachádzal v Zábreži na Orave. Dokonca nie je úplne vylúčené, že ak ho aj nepostavili tí istí majstri, bolo to aspoň v tej istej dobe a podľa jeho vzoru. Ten má však narozdiel od Trnového polygonálne uzavretú svätyňu, nabielené nárožia zrubu a chýbajú mu pultové striešky na hlavnej lodi.
Rok výstavby kostola podľa neho nie je známy a celá jeho najstaršia história je zahalená rúškom tajomstva, ktoré by mohol poodhaliť len komplexný historický výskum.
„V roku 1583 kostol v Trnovom už stál, ako to dokazuje najstaršia zachovaná písomná zmienka, v ktorej sa spomína neoprávnené odtrhnutie blízkej dedinky Bytčice od Trnového. Podľa Václava Mencla pochádzal kostol až z roku 1613, no datovanie na zvonoch 1604, resp. 1606 a krátke nápisy napovedajú, že sa v tom čase kostol v Trnovom už nachádzal. Či zvony do tohto dreveného kostola osadili primárne, alebo ich sem preniesli z iného objektu, nie je celkom jasné.
Richtárstvo v obci patrilo začiatkom 17. storočia rodine Trnovských a práve Mikuláš Trnovský zadovážil v spomínaných rokoch pre kostol zvony.
„Kanonickávizitácia z roku 1828 udáva ešte tretí malý zvon, no ten z veže dávnejšie odstránili. Dendrochronologický výskum realizovaný na objekte trnovského dreveného kostola na jar 2010 upresnil, že jeho súčasná zrubová konštrukcia bola zhotovená z dreva, ktoré bolo zoťaté v rokoch 1612 až 1614. To znamená, že súčasný drevený kostol mohol byť postavený až okolo roku 1615. V laickej verejnosti je rozšírený odborne zatiaľ nepodložený názor, že súčasný drevený kostol do Trnového preniesli z iného miesta. Nie je známe, odkiaľ a kedy, ale nedá sa to celkom vylúčiť.
Mohlo to byť z nejakej osady patriacej rovnako ako samotné Trnové pod Lietavské panstvo. V minulosti bežne dochádzalo k predaju alebo darovaniu drevených konštrukcií sakrálnych stavieb alebo ich častí, resp. prvkov ich vnútorného vybavenia. Ak si nejaká farnosť postavila nový murovaný kostol a vlastnila starší drevený chrám, ten zakrátko predala alebo darovala inej, zväčša chudobnejšej farnosti.
Dokonca sa objavuje názor, že kostol do Trnového premiestnili z neďalekej Bytčice,“ uviedol Dudáš a dodal, že z kanonickej vizitácie Bytčickej farnosti vyplýva, že tam 27. Súčasný murovaný chrám zasvätený svätému Imrichovi v Bytčici postavili až v rokoch 1844 až 1847.
„Čo sa stalo so starším dreveným objektom, nie je známe, no úvahy o jeho prenesení do Trnového sú skôr v rovine ničím nepodložených dohadov. Za pravdepodobnejšie možno považovať len darovanie alebo predaj stavebného materiálu - dreva z bytčického dreveného kostola na opravu dlhodobo poškodeného kostola v Trnovom. To do istej miery vysvetľuje rozšírenú legendu o bytčickom pôvode trnovského dreveného kostola. No aj táto úvaha je nateraz skôr v rovine neoverenej hypotézy a špekulácie. Len dôsledný archívny výskum môže zodpovedne odpovedať na nastolené problémy a otázky.
Orientáciou k svetovým stranám zodpovedá Kostol sv. Juraja zaužívanému urbanistickému kánonu všetkých kultových stavieb západnej kultúry. Jednoduchou takmer pravouhlou svätyňou je orientovaný na východ a vstupom z otvoreného priestoru podvežia na západ. Krátka loď má takmer štvorcový pôdorys a neskoršie pristavanú vežu stĺpovo-rámovej konštrukcie s doskovou výplňou. Jej plytká ihlanovitá strieška len o málo prevyšuje sedlovú strechu lode. Tá má v časti presbytéria nižšie položený hrebeň a celá je pokrytá dreveným šindľom.
Na celý zrub kostola pôvodne použili drevo z červeného smreka a jednotlivé zo všetkých strán kresané trámy precízne ukladali tak, že medzi nimi nevznikali takmer žiadne medzery. Do bočných stien hlavnej lode dodatočne z exteriéru uchytili pomerne úzke striešky pultovej konštrukcie, ktoré chránia spodnú časť zrubu a základ kostola proti dažďu a zároveň dotvárajú jeho celkový architektonický výraz.
Vnútorné zariadenie chrámu sa zachovalo len v torzálnom stave.
Interiér a vybavenie
„Barokový oltár pochádzajúci z prvej tretiny 18. storočia zdobila ústredná plastika sv. Juraja. Pôvodne bola osadená v širokom akantovom orámovaní so zakomponovanými postavami svätíc, no dnes je z bezpečnostných dôvodov uložená v priestoroch farského úradu. Súčasťou oltára je polychrómovaná drevorezba ukončená svätožiarou s dvoma anjelmi a olejomaľba sv. Anny a Panny Márie. Maľované erby a stále čitateľný nápis "A. D. Podhorský de Nyerov posuit 1720" svedčia o tom, že nie je prvým oltárom v kostole. Cirkvi a chrámu ho práve v roku 1720 darovala rodina Podhorských z Višňového.
Určitú dobu kostol patril evanjelikom a jeho návrat do lona rímskokatolíckej cirkvi bol pravdepodobne podmienený novým vnútorným vybavením a zhotovením nového oltára v duchu barokového ideovo-umeleckého poňatia. Na čelnej strane oltárneho stola to okrem iného dokazuje mariánsky monogram v gloriole a rastlinný maľovaný ornament. Aj samotná veľkosť oltára naznačuje, že sa pôvodne nachádzal vo väčšom oltárnom priestore. No dôvod osadenia nového oltára vo svätyni kostola mohol byť aj celkom prozaický, t.j. V čase protihabsburských povstaní, najmä v období povstania Imricha Tokoliho a Františka II. Rákociho, bol kostol v Trnovom podľa zachovaných informácií vážne poškodený a niekoľkokrát vyrabovaný a opustený.
Obdobie chátrania a rekonštrukcie
„Nezáujem o kostol v tomto období mohla zapríčiniť aj morová epidémia, ktorá začiatkom 18.storočia postihla hornú časť Trenčianskej stolice. Istý podiel na tom, že kostol dlhodobo chátral, spôsobili aj náboženské nepokoje a vzájomná nevraživosť medzi rímskokatolíckymi a protestantskými veriacimi.
Pretože hlavná loď kostola spolu s presbytériom vplyvom prirodzenej degradácie drevnej hmoty a narušenej stability sa čiastočne deformovala, došlo začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia k diskutabilnej realizácií statického zabezpečenia objektu. Zhotovil sa nový betónový základ, vložila hydroizolácia a zrub sa podoprel drevenými vzperami tak, aby nedochádzalo k ďalšej deformácií. Riešenie bolo zvolené ako dočasné, no nie najšťastnejšie a najvhodnejšie. Betónový základ spolu s betónovým odvodňovacím rigolom a opornou konštrukciou veľmi negatívne ovplyvňuje súčasný vzhľad kostola a v konečnom dôsledku zvyšuje nepriaznivé vlhkostné pomery v jeho bezprostrednej blízkosti.
Už koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia došlo k statickému spevneniu rámovej konštrukcie veže. Oceľové pozdĺžne profily sa vložili a ukotvili v mieste a smere pôvodných prvkov dreveného rámu tak, aby samostatne prenášali celé zaťaženie z veže do základov. V interiéri emporu podopreli dvoma drevenými stĺpikmi. Nedávny inžiniersko - geologický prieskum podložia poukázal závažný problém, ktorý môže v blízkej budúcnosti zásadným spôsobom ohroziť stabilitu kostola.
Až do roku 1994, kedy sa dokončila stavba nového murovaného kostola v obci, drevený Kostol sv. Juraja pravidelne slúžil svojmu účelu. Na jeho aktuálne plánované rekonštrukcie a tie, ktorými už kostol v predchádzajúcich rokoch prešiel, sme sa opýtali miestneho trnovského farára, Róberta Krajčíka, ktorý v ňom pôsobí už od roku 2012. V našom rozhovore sa ďalej vyjadril o minulej rozsiahlejšej rekonštrukcii, ktorá prebiehala v rokoch 2011 až 2012. Farára Krajčíka z fary v Trnovom sme sa opýtali, koľko sobášov sa už tento rok v Kostole svätého Juraja uskutočnilo.
Komplexná obnova Kostola svätého Juraja sa podľa riaditeľa Krajského pamiatkového úradu v Žiline, Miloša Dudáša, zrealizovala na veľmi dobrej remeselnej i stavebnej úrovni. „Stavebné práce boli veľmi komplikované. Celý kostol sa musel rozobrať, jeho konštrukcia preniesť do dielní realizátorov, kde sa poškodené časti vymenili. Z pôvodnej zrubovej konštrukcie kostola je zachovaných asi 80 percent. Takže aj z hľadiska pamiatkovej obnovy to hodnotím veľmi kladne.
Kostol svätého Juraja v Trnovom je cenným svedectvom histórie a zručnosti našich predkov. Jeho zachovanie pre budúce generácie je dôležité, a preto sa neustále pracuje na jeho obnove a ochrane.
ZO JDS Žilina a prehliadka kostola
ZO JDS Žilina pozýva na prehliadku Kostola sv. Juraja dňa 10. mája 2024. Stretnutie sa uskutoční o 10:00 hod. pred kostolom. Doprava je individuálna autobusom DPMŽ - spoj č. 24. Vystúpiť treba v Trnovom na zastávke Cintorínska. Zo Štefánikovho námestia - smer Trnové odchádza autobus č.
Ďalšie aktivity ZO JDS Žilina
- Preplatenie príspevku 2 €/ 1 x za mesiac na vstupné na športové, alebo kultúrne podujatia (máj 2024 až september 2024).
- Výlet na Moravu, 18.5.2024, cena 29,50 €.
- Dvojdňový zájazd do Bardejova, Kežmarku a k dreveným chrámom Unesco, 11.-12.4.2024.
- 6-dňový rekreačný pobyt v Starom Smokovci, hotel Smokovec*** v termíne 26. 5. 2024 - 31. 5. 2024.
tags: #najvychodnejsie #polozeny #kostol #v #zilinskej #dieceze