Kalvínsky kostol na Námestí SNP v Bratislave a synagóga v Senci sa medzi zákonom chránené pamiatky zaradili na prelome 70. - 80. rokov. V nasledujúcich riadkoch sa prostredníctvom niekoľkých príkladov zastupujúcich hlavné tendencie v sakrálnej architektúre týchto desaťročí pokúsime o priblíženie kvality, významu a širších vzťahov tohto segmentu pamiatok v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK).
Kalvínsky kostol na Námestí SNP v Bratislave
Po výraznej, poslednej vlne rozmachu cirkevného staviteľstva v druhej polovici 19. storočia prišiel začiatkom nasledujúceho istý útlm. Z novovznikajúcich stavieb z doby pred rokom 1914 (1918) je snáď najčastejšie spomínanou bratislavský kostol sv. Alžbety (1909 - 13), ilustrujúci neskoré dielo Edmunda Lechnera. Vzhľadom na početné zmienky v literatúre i monografické práce o objekte a jeho autorovi sa na tomto mieste obmedzíme iba na sumár základných poznatkov.
Stavba, zamýšľaná ako kaplnka katolíckeho hlavného gymnázia, sa stala miestom stretávania veriacich z novej štvrte rodiacej sa medzi východným predmestím a priemyselnými areálmi na Mlynských nivách. Reakcie na jej architektúru v tzv. uhorskom národnom slohu boli skôr zdržanlivé. Veľmi presne tu znejú slová Václava Mencla, opisujúceho „votívny kostol kráľovnej Alžbety“ ako import, bez predchodcov a pokračovateľov.
História a vznik zboru
Krátko pred vysvätením Kostola sv. Alžbety bol za prítomnosti najvyšších predstaviteľov cirkvi a štátu slávnostne otvorený Kalvínsky kostol na vtedajšom Trhovom námestí. Dejiny samostatného zboru reformovanej kresťanskej cirkvi v Bratislave sa začali písať v roku 1895. S jeho založením priamo súviseli i prvé kroky smerujúce k vybudovaniu vlastného liturgického priestoru.
Predstavy kalvínskej obce o ňom začali nadobúdať reálnejšie kontúry okolo roku 1909, po získaní pozemku tzv. Soľného domu stojaceho medzi dnešným Nám. SNP a Obchodnou ulicou. V apríli 1910 bola vyhodnotená zborom iniciovaná súťaž na projekt kostola, fary a nájomného domu. Najvyššie ocenenie pripadlo bratislavskému rodákovi Franzovi Wimmerovi, na druhom mieste sa umiestnil Zoltán Tornallyai.
I keď Wimmerov návrh bol po každej stránke - vrátane výtvarnej adjustácie - vysoko hodnotený, jeho realizácia nebola bez nevyhnutných úprav možná. Stavebník touto úlohou poveril Floriána Opaterného, architekta z Budapešti, pôsobiaceho krátky čas aj v Bratislave. Opaterny spravil niekoľko zásadných zmien týkajúcich sa fary a nájomného domu, Wimmerovu koncepciu chrámu však zachoval bez výraznejších korekcií.
Komplex stavieb zjednocujúcich sakrálnu a profánnu funkciu ostal v rámci mesta ojedinelým príkladom pragmatického riešenia liturgických i existenčných potrieb cirkvi. Kostol stavaný v rokoch 1912 - 1913 je centrálou na štvorcovom pôdoryse rozšírenou z troch strán o bočné ramená s emporami. Loď je zaklenutá železobetónovou valenou klenbou, vôbec prvou konštrukciou tohto typu použitou v sakrálnej stavbe v Bratislave.
Priečelie s mohutnou vežou, členené prvkami odvodenými zo štýlového repertoára romaniky sa stalo dominantným bodom severnej strany námestia. Význam Kalvínskeho kostola z hľadiska širšieho kontextu spočíva v nadviazaní na aktuálny vývoj v západoeurópskom sakrálnom staviteľstve. Ním zastúpený dispozičný typ sa zrodil najmä vďaka prieniku železobetónu do tejto oblasti architektúry.
Nové stavebné materiály a konštrukcie umožnili koncipovanie veľkorysých, jednotných interiérov. K schéme uplatnenej v Bratislave sa vo svojich realizáciách od konca 19. storočia opakovane vracali architekti Robert Curjel a Karl C. Moser, činní prevažne v Švajčiarsku a v južnom Nemecku.
Interiér Kalvínskeho kostola
Kalvínsky kostol nachádzajúci sa na pomyselnej hranici medzi doznievajúcim historizmom a modernou v mnohých ohľadoch predznamenal povojnový vývoj. Platí to najmä pre kostoly nemeckých evanjelikov v Grinave a Prievoze, stavané v druhej polovici 20. rokov podľa návrhov Siegfrieda Theissa a Hansa Jakscha. Theiss narodený v Bratislave ukončil svoje vysokoškolské štúdiá vo Viedni, v majstrovskej škole Friedricha Ohmanna na Akadémii výtvarných umení.
Architektonické prvky a obnova
Ukázal predovšetkým na vhodne zvolenú mierku kostola voči okolitej zástavbe, jeho situovanie i efektné prelínanie tradície a moderny. Sakrálny charakter stavby podčiarkuje po stáročia zaužívané priestorové a hmotové členenie, odkazom na minulosť sa stávajú náznaky oporných pilierov lode. Zdržanlivé poňatie interiéru korešponduje s protestantskými zvyklosťami a zároveň zodpovedá duchu moderny.
Hľadanie dobovo primeraného výrazu dokumentuje i synagóga na Heydukovej ulici v Bratislave od Artúra Szalatnaia - Slatinského, stvárnená v duchu novej eklektiky. Architektúra efektne skĺbila tradíciu a symboliku s monumentalitou. Dokladom inej stavebnej tradície je skoršia synagóga v Senci, realizovaná miestnym staviteľom Jozefom Halzlom v roku 1906.
Priečelie stavby orientované do hlavnej ulice sídla ešte zodpovedá rozšírenému, orientalizujúcemu poňatiu zaužívanému pri tomto type stavieb. Výsledkom oživenia vo sfére sakrálnej architektúry 30. rokov 20. storočia sú príklady oceňované i v medzinárodnom porovnaní. Medzi ne sa radí Kostol Povýšenia svätého Kríža v Petržalke (1931 - 32) od Vladimíra Karfíka.
V roku 1951 bol vysvätený Kostol sv. Margity v Lamači od M. M. Ukážkou doznievania predvojnovej moderny v sakrálnej architektúre je evanjelický kostol v Senci, stavaný v rokoch 1950 - 52 pre slovenských repatriantov z Maďarska.
Kalvínsky kostol v Bratislave dnes
Siluetu Bratislavy pred vyše storočím obohatila mohutná veža Kalvínskeho kostola, novej dominanty niekdajšieho námestia milosrdných, rozvíjajúceho sa pred severným úsekom mestského opevnenia. Neorománska fasáda skrytá dnes za hradbou zelene patrí objektu radeného medzi popredné ukážky modernej sakrálnej architektúry na Slovensku. Paradoxom (či skôr pravidlom?) je, aké skromné sú naše poznatky o takýchto, relatívne „mladých“ stavbách, okolo ktorých denno-denne prechádzame, vnímajúc ich ako prirodzenú čiastku prostredia.
Prijímame ich hodnotu, no málokedy niečo tušíme o okolnostiach stojacich v pozadí ich zrodu. Kalvínsky kostol, resp. Kalvínsky dvor (pretože chrám tvorí neoddeliteľnú súčasť areálu s nájomným domom a farou) sú stelesnením pozoruhodného príbehu začínajúceho na prelome 19.-20. storočia.
tags: #kalvinsky #kostol #v #bratislave