V Katolíckej cirkvi sa štyrikrát do roka slávia kántrové dni. Pojem kántrové dni už počul azda každý, ale málokto vie, čo naozaj znamenajú. K téme sme oslovili viacero kňazov, aby priblížili, čo sú to kántry. V tomto období si veriaci pripomínajú význam pôstu a modlitby, čo je v súlade s cirkevnými tradíciami a liturgickým kalendárom.
Kántrové dni v každom roku pripadajú na iný dátum. Všetko závisí totiž od dátumu začiatku Adventu (zimné kántry), od dátumu Popolcovej stredy (jarné kántry), od dátumu Siedmej veľkonočnej nedele (letné kántry) a od jedného pevného dátumu - od Sviatku povýšenia Svätého kríža 14.
Kántrové dni sa v súčasnosti slávia v cirkvi štyrikrát do roka, a to v stredu, piatok a sobotu. O ich význame, histórii i súčasnosti sme sa porozprávali s kňazom Danielom Dianom (67).
Vznik Katolickej cirkvi
Pôvod a História Kántrových Dní
Odpoveď na otázku, ako tieto dni prišli k svojmu názvu, nájdeme v histórii Cirkvi. Pôvod kántrových dní možno hľadať v prvých storočiach kresťanstva a vychádzajú z pohanských sviatkov. Už šamani či pohanské kmene, keď o niečo prosili bohov, tak sa postili a niečo obetovali.
Po tom, ako cisár Konštantín vydal v roku 313 Milánsky edikt, začal sa život Cirkvi slobodne rozvíjať. Prejavilo sa to tak, že sa začali stavať prvé chrámy a v nich sa konala náležitá liturgia. Sila pohanstva značne slabla a postupne zanikala.
Kántrové dni alebo kántry vznikli z rímskych pohanských osláv siatby v mesiaci decembri, žatvy v júni a vinobrania v septembri. Boli to dni bujarej zábavy. Cirkev im však dala náboženský obsah tým, že ich ustanovila ako dni kajúcnosti, dni pokánia. V 5. storočí pribudli k dovtedajším kántrovým dňom aj pôstne (jarné) kántry. Nazývali sa kvatembrové dni (od latinského slova quattuor, štyri) lebo sa konali v štyroch ročných obdobiach, vždy v stredu, piatok a sobotu v stanovenom týždni.
História samotných prosebných dní siaha do 5. storočia, keď pápež Lev Veľký uviedol pre rímsku cirkev trojdňový pôst, ktorý bol v stredu, piatok a sobotu, a to trikrát v roku - v týždni pred nedeľou Zoslania Ducha Svätého, v septembri a v decembri. Z tohto pôstu sa neskôr vyvinuli kántrové dni. Pápež Gregor VII. (1073 - 1085) upravil ich termíny a doplnil štvrtým jarným pôstom, ktorý pripadol do Veľkého pôstu.
Ako približuje liturgista Anton Červeň, prosebné dni sa v cirkvi rozširovali postupne. Z Ríma sa táto prax rozšírila do Galie, v jedenástom storočí sa táto prax zaviedla v Španielsku a v 12. Kým v minulosti boli tieto dni časom pôstu, v súčasnosti nepatria medzi predpísané dni pokánia. Prísny pôst je pre nás, kresťanov katolíkov latinského obradu záväzný len na Veľký piatok a na Popolcovú stredu.
Niekde kántrové dni volali aj Suché dni, lebo v minulosti ich veriaci prežívali ako silne pôstne dni o suchom chlebe a vode, istým spôsobom ako nejakú druhú Popolcovú stredu alebo Veľký piatok. Treba však pripomenúť, že na rozdiel od týchto dvoch dní, keď je Cirkvou nariadený prísny pôst, na kántrové dni sa takéto nariadenie nevzťahovalo a nevzťahuje.
V Ríme sa počas pôstu slávili tiež štáciové pobožnosti, teda slávnosti, kde sa prvá časť modlitieb slávila na jednom mieste a potom sa išlo v procesii do kostola. V Ríme takto prosili za úrodu či za pokoj.
Slovenský názov kántry má iste súvis so slovami kántriť alebo ničiť. Nejde však o ničenie človeka alebo nejakých vecí. Pretože sú v cirkevnom liturgickom kalendári, tak pre veriaceho človeka a člena Cirkvi znamenajú dni modlitieb, dobrých skutkov a pôstneho sebazapierania - teda to, čo v nás skutočne ničí hriešne tendencie, nezriadené sklony a náruživosti. Kántrové dni sú teda dňami „zničenia“ starého hriešneho človeka a napomáhajú tak k obnove alebo vzniku človeka nového.
Termíny Kántrových Dní
Cirkev slávi štvoro kántrových dní. Kántry máme teda štyrikrát ročne. Všeobecné smernice pre liturgický rok uvádzajú, že v týchto dňoch prosí Cirkev Pána za rozličné ľudské potreby, najmä za zemskú úrodu a požehnanie pre ľudskú prácu, a takisto verejne ďakuje Bohu. Biskupské konferencie majú určiť čas a spôsob slávenia kántrových dní a prispôsobiť ho miestnym potrebám veriacich. My si odpovieme na otázku, kedy sú, tým čo má Rímskokatolícka cirkev v DIREKTÓRIU na omše a liturgiu hodín.
- Jarné kántrové dni: Slávia sa v týždni po Prvej pôstnej nedeli. Obsahom jarných kántrových dní, ktoré sa slávia v týždni po Prvej pôstnej nedeli, je príprava na pokánie a sviatosť zmierenia a činorodá láska k blížnemu.
- Letné kántrové dni: Slávia sa v týždni pred nedeľou Zoslania Ducha Svätého. Letné kántrové dni, slávené v týždni pred nedeľou Zoslania Ducha Svätého, sa venujú prosbám za jednotu kresťanov alebo za duchovné povolania.
- Jesenné kántrové dni: Slávia sa v treťom septembrovom týždni (po sviatku Povýšenia Svätého kríža). Počas jesenných kántrových dní, ktoré sa konajú v treťom septembrovom týždni, po sviatku Povýšenia Svätého kríža, veriaci ďakujú za úrodu.
- Zimné kántrové dni: Slávia sa v druhom adventnom týždni. Obsah: Príchod Kristovho kráľovstva do rodín; duchovná obnova rodín; pokoj a spravodlivosť vo svete.
Biskupské konferencie majú určiť čas a spôsob slávenia prosebných dní a štvoro kántrových dní, aby sa ich slávenie prispôsobilo rozličným miestnym potrebám veriacich. Omšový formulár na slávenie týchto dní sa vyberie z omší za rozličné potreby tak, aby zodpovedal úmyslom veriacich.
Liturgický rok
Význam a Záväznosť Kántrových Dní
KBS stanovila za záväzný len jeden z troch kántrových dní, veriaci by však nemali zanedbávať konanie dobra. Záväznosť jedného z týchto dní znamená, že kňaz sa v tomto dni modlí za požehnanie a dobro pre veriacich.
V oznamoch na svätej omši často počujeme, že jeden deň je záväzný. Čo to znamená? Áno, záväzný je len jeden z troch dní: streda, piatok, sobota. Veľmi jasne však treba zdôrazniť, že kántrové dni nie sú čo sa týka pôstu postavené na roveň Popolcovej strede a Veľkému piatku. Pôst v kántrové dni je celkom dobrovoľný. Odpoviem veľmi jednoducho: pravidlá všeobecne platné na pôstne dni.
Na naplnenie obsahu kántrových dní si každý z nás podľa okolností a vlastných možností môže vybrať skutok pokánia alebo dobročinnej lásky, modlitbu, almužnu, ale aj dobrovoľný pôst a to nielen od mäsa. Kántrové dni môžu byť pre nás príležitosťou na štvrťročnú duchovnú obnovu.
Milan Puškár objasňuje, že v tento deň sme pozvaní k intenzívnejším modlitbám na úmysel týchto dní. „Kedysi sa tieto dni volali aj suché dni, ľudia ich prežívali len o chlebe a vode. Aj dnes ich môžeme prežívať ako piatok - deň pokánia,“ pozýva farár Puškár.
„Formujeme sa, dávame sa dokopy, rozmýšľame, vidíme druhých, budujeme solidaritu a vzťahy. „Človek sa musí naučiť prosiť. Keď prosí, túži a rozmýšľa, má svoje ciele a tie aj uskutočňuje. Keď sa nezastavíme, nepremyslíme a nedáme si ciele.
Anton Červeň cituje Evagriusa a hovorí, že človek by mal bojovať počas kántrových dní proti trom nerestiam. „Keď nám Boh dal príkaz svätiť sobotu, chcel, aby sme sa stali kráľmi a zastavili sa. Chce, aby sme si uvedomili veľkosť človeka.
Dôvod Malej Propagácie Kántrových Dní
Prečo sa o kántrových dňoch hovorí tak málo, a tým ich len málo ľudí dodržiava? Mali by sa viac propagovať? Odpoveď na túto otázku by zaujímala aj mňa, lebo sa stretávam aj s tým, že mnohí duchovní pastieri nepripomenú napríklad ani takzvané ľubovoľné spomienky svätých, keď Cirkev dáva možnosť sláviť svätú omšu a vyzdvihnúť tak príklad ich života pre veriacich. Je naozaj nepochopiteľné nepripomenúť, že sú dni, keď nás Cirkev volá k obnove duchovného života, prosbám i vzdávaniu vďaky.
A či sa vo farnostiach koná počas týchto dní nejaký osobitný program? Neviem o tom, že by sa niekde konal počas kántrových dní osobitný program.