Kapucínsky kláštor Pezinok: História, spiritualita a súčasnosť

Kapucínsky kláštor v Pezinku je významným duchovným a historickým miestom na Slovensku. V nasledujúcom článku sa dozviete o jeho histórii, architektúre a duchovnom živote, ktorý v ňom prebieha.

Príchod kapucínov do Pezinka a ich poslanie

Kapucíni prišli do Pezinka v roku 1674 ako rekatolizačná rehoľa. Do Pezinka ich uviedol 10. júna ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsényi. Dostali do užívania Farský kostol Preblahoslavenej Panny Márie, pričom novým farským kostolom sa stal Dolný kostol, odobraný evanjelikom.

Kapucíni spočiatku bývali v dome Pavla Spacaja, neskôr im mesto prenajalo osobitný dom. Tieto priestory užívali až do postavenia vlastného kostola a kláštora. Postavili ho na mieste kúrie baróna Mateja Hedlyho. Základný kameň kostola položil biskup Andrej Kürtessy v roku 1715 a už v roku 1716 bola položená strecha. Kapucíni sa do kláštora presťahovali v roku 1726. Vtedy sa v ňom konali aj prvé bohoslužby, na ktorých kázal farár z Modry Ján Paján.

V súvislosti s katolíckou misijnou aktivitou prichádzajú do Uhorska viaceré novo vzniknuté rehoľné spoločnosti. Cirkevní hodnostári v týchto aktivitách videli hájenie viery a starosť o spásu duší, ktorá mala za cieľ vnútorné obrátenie. Je jasné, že panovnícky dvor, konfesiou katolícky, takéto snahy podporoval.

Pre územie Uhorska žiadal kapucínov cisár Leopold I. od pápeža Klementa X., ktorý sa dekrétom Exponi nobis z 15. sept. 1673 obrátil na generálneho predstaveného a splnomocnil ho zriadiť dva kláštory, ktorých miestami sa stali 1674 Pezinok a 1676 Bratislava.

Stavba kostola a kláštora

Pezinskí kapucíni sa pustili do stavby svojho konventu pomerne neskoro od doby príchodu. Na oneskorení výstavby sa však podpísali i spoločenské udalosti, najmä napätá situácia na prelome 17. a 18. storočia, súvisiaca s poslednými šľachtickými povstaniami, ktoré sa dotkli aj Pezinka.

Podľa kroniky pezinského spoločenstva základný kameň kláštora položil 26. júla 1715 Placidus Bühel, benediktín, žijúci s kapucínmi. Stavbu začali v roku 1716. V rukopisnom diele z knižnice bratislavského kláštora je o Pezinku záznam pod č. XXIX. Podľa neho základný kameň pre kostol položil biskup Andrej Kürtesy 4.9. 1718.

Kostol sa budoval s finančnými ťažkosťami, uskutočňovali sa dlhoročné zbierky a pomohli i Pállfyovci, Koháryovci a cisársky dvor. Lehotská v knihe Dejiny Pezinka, 1947, udáva stavbu v rozmedzí 1716-1727. Podľa údajov v knihe "Dejiny Pezinka" kostol dokončili v roku 1720. Na portáloch sakristie a kláštornej chodby je letopočet 1721 (dokonca aj dátum 18. máj). Letopočet 1724 na fasáde zrejme znamená zaklenutie, prípadne zastrešenie stavby.

Podľa kroniky prvú omšu slúžili kapucíni v ešte nevysvätenom kostole v roku 1726 a v tom istom roku sa presťahovali z bývalej fary do nových priestorov kláštora. Bratislavský katalóg kláštorov uvádza, že kostol 9. júla 1730 posvätil s titulom najsv. Trojice Žigmund Berényi, biskup walenský a sufragán ostrihomský.

Architektúra a interiér kostola Najsvätejšej Trojice

Jednoloďový Kostol Najsvätejšej Trojice má sanktuárium rozdelené oltárom na dve časti - na vlastné sanktuárium a na oratórium pre rehoľníkov za oltárom. Vchádza sa doň tunelom. Nad oratóriom je vežička so zvonom z roku 1807 od Karola Filgradera z Trnavy. Po pravej strane kostola sa nachádza osobitná spovedná miestnosť, sakristia a bývalý archív.

Okrem hlavného oltára sa v kostole nachádzajú aj bočné oltáre (sv. Františka, sv. Fidela, sv. Felixa a sv. Alžbety). Steny kostola vymaľoval v roku 1912 Augustín Barta. Na chóre sa nachádza organ z roku 1822. Pod kostolom sa nachádza krypta.

Pôvodnú skladbu vytvára hmota kostola a štvorkrídlovej dvojpodlažnej kláštornej budovy, zasunutá od uličnej fasády chrámu približne na úroveň chóru. Sprístupňuje ju chodba paralelná s kostolom. Kostol je orientovaný cca v smere sever-juh /odchýľka 17°/. Je to jednoloďová stavba s užším rovným záverom oddeleným od lode víťazným oblúkom. Loď i záver sú zaklenuté valenou klenbou s lunetami, ktorá má mladšie omietkové pásky a svorníky. Z bočnej strany v strede sa na loď napája hmota kaplnky Panny Márie. Po oboch stranách presbytéria sú umiestnené oratóriá.

Oltárne drevené architektúry sú riešené ako stĺpové retábulové kompozície s rôzne profilovanou nákladov a nadstavcami. Povrchová úprava je hnedým fládrovaním s intarziou. Trojosový hlavný oltár s ústredným výjavom Najsv. Trojice a svätých manželských párov je súčasťou steny, ktorá oddeľuje presbytérium od chóru. Zo strany chóru je riešená ako kulisová pilastrová kompozícia s ústredným výjavom Kalvárie. V strede má dvere do tunelového podchodu.

Na stene víťazného oblúka sú oltáre sv. Felixa a sv. Alžbety Durínskej. Na oltári Panny Márie v bočnej kaplnke je novodobá úprava so sochou sv. Františka. Uvedené oltáre majú v nadstavcoch donátorské erby. Oproti kaplnke Panny Márie je na protiľahlej stene situovaný oltár sv.

Na hlavnom oltári je aliančný erb manželov Jána Pállfyho a Terézie Czoborovej, prvej z jeho dvoch manželiek. Ján Pállfy bol uhorský palatín, bratislavský župan a zakladateľ mladšej vetvy rodu, nazývanej aj kráľovskou, alebo pezinskou.

Fasáde dominuje vstupný portál s ušnicovou šambránou a rozoklaným tympanónom v strede s oválnou svätožiarou okolo Božieho oka. Pezinský portál je datovaný rokom 1724.

Zaujímavosť: Pezinský kapucínsky kostol je zasvätený najsv. Trojici, ako v rámci Rakúsko - uhorskej provincie kostol v Móre /Maďarsko/ konsekrovaný r 1701 a v susednej Česko - moravskej provincii kostol v Kolíne nad Labem, konsekrovaný r 1671.

Na ústrednom obraze je spojená nebeská a pozemská scéna, ktorá zoskupuje dve skupiny postáv do pyramidálnej kompozície. V spodnej časti obrazu sú dve dvojice manželských párov: Panna Mária a sv. Jozef, sv. Joachim a sv. Anna. Ich tváre sú obrátené k nebu a postavy sú v adoračnom vytržení.

Nebeská sféra je zobrazená v hornej časti. Anjelské postavy nadnášajú a sprevádzajú skupinu Božských osôb. Ich kompozícia je pyramidálna - vrcholom je holubica - symbol Sv. Ducha s rozpätými krídlami. Pod ňou je Kristus a Boh - Otec na zemeguli. Kristus má červený plášť - symbol mučeníctva, ale i lásky, a pridŕža veľký kríž.

V takto pojednanej scéne máme vyjadrené viaceré náboženské skutočnosti. V nebeskej sfére je to Božia Trojica. V pozemskej skupina príbuzensky spätých svätých je akoby odrazom obľúbenej témy „svätého príbuzenstva“, formujúceho sa ikonograficky od začiatku 15.stor. V postavách svätých manželských párov vyjadruje asi aj prvotiny vykúpeného ľudstva a vidím tu i odkaz na sviatostný charakter manželského zväzku. Postavy Panny Márie, sv. Jozefa a Krista však súčasne vyjadrujú i Svätú Rodinu.

Zobrazujú tradičnú kapucínsku a františkánsku schému - sv. Františka Asiského a sv. Antona Paduánskeho. Takáto kompozícia je bežná a najčastejšie je aplikovaná na samostatných bočných oltároch na víťaznom oblúku. V prípade výjavu sv. Svätec kľačí s rukami zdvihnutými k nebu. Z neho prichádza Kristus ako serafín so šiestimi krídlami zostavenými tak, že vytvárajú podobu kríža a lúčmi mu udeľuje stigmy. Pri Františkových nohách je roztvorená kniha s textom : „O DEUS MEUS EST OMNIA - Ó môj Boh je /mi/ všetko.“ V ľavom spodnom rohu je ďalšia postava rehoľníka. Zjavne ide brata Lea, táto schéma je ikonograficky tradične zaužívaná.

Na Slovensko prišli prví kapucíni v roku 1674 do Pezinku. Prišli sem ako protireformačná misia. V tom čase bolo v Pezinku iba 6 katolíckych rodín a fara bola prenesená do Grinavy. Kapucíni prišli do gotického farského kostola, ktorý stojí blízko terajšieho kláštora. Až o niekoľko rokov neskôr, v roku 1719 - 1720, si kapucíni vybudovali kostol a kláštor v podobe, akú má dnes.

V priebehu 100 rokov Pezinok už bol pekne rekatolizovaný. Po čase sa do farnosti vrátil i farár. V kláštore už bolo najmenej 20 pátrov Kapucínov. Určitý čas tam bola prednášaná aj filozofia a teológia. Pôsobil tu i Viktor Sasinek, ktorého spisy sa zachovali dodnes.

Kapucíni v Pezinku v 20. storočí

Kapucíni užívali kostol a kláštor nepretržite až do noci z 13. na 14. apríla 1950, kedy v ňom bol zriadený internačný kláštor pre predstavených reholí z kláštorov, zrušených v tú noc. Čoskoro však tento kláštor presťahovali do Báču.

Kapucínov v Pezinku spočiatku ponechali, neskôr však väčšinu odviezli a ponechali len troch na vykonávanie bohoslužieb. Tých odviezli v roku 1952. Medzitým bol v kláštore zriadený preškoľovací kláštor pre rehoľných bohoslovcov a neskôr internačný kláštor pre diecéznych kňazov. Potom sem zvážali rehoľné sestry z nemocníc, ku ktorým postupne pribúdali starí kňazi a rehoľníci. Tak vznikol Charitný domov pre starých a chorých kňazov. Sestry ostatných reholí časom odviezli a zostali tu len sestry vincentky. Duchovný správca Charitného domova spravoval aj Kostol Najsvätejšej Trojice.

Kapucíni sa do Pezinka vrátili v roku 1990 a užívali kostol a časť kláštora.

Štyridsaťročné prenasledovanie rehoľníkov na Slovensku začalo pre kapucínov 3. mája 1950. V kláštore nechali len predstaveného a troch bratov. V Pezinku ostali traja kapucíni (Sahulčík, Horváth a Klúčnik). Ostali tam ešte skoro dva roky, potom však aj ich odviedli do tábora v Králikoch (Čechy). Boli deportovaní v marci 1952.

V bratislavskom kapucínskom kostole bola 8. januára 1990 po „nežnej revolúcii“ v novembri 1989 menšia slávnosť. Provinciál rehole Šebastián Jaďuď predstavil pri sv. omši mladých kňazov a bratov kapucínov, ktorí sa sem dostali po dlhých rokoch skrývania a čakania.

Duchovný život v kláštore

V Kapucínskom kláštore v Pezinku prebieha bohatý duchovný život. Veriaci sa môžu zúčastniť na svätých omšiach v Kostole Najsvätejšej Trojice.

Rozpis svätých omší:

• Pondelok - sobota: 06:00 hod.
• Každý štvrtok je vystavená Sviatosť Oltárna po 18-tej sv. omši.
• Vždy v piatok o 18:00 hod. je sv. omša detská.
• Vždy v pondelok o 18:00 hod. je sv. omša mládežnícka.
• Rodinná sv. omša pre rodiny s malými i väčšími ratolesťami o 10:00 hod. dopoludnia.

Ak máte záujem čítať na sv. omši čítanie, prosby, prípadne prinášať obetné dary, príďte do sakristie najmenej 15 min. pred sv. omšou. Radi prijmeme medzi seba aj nových miništrantov rôznej vekovej kategórie. Detský spevokol bude taktiež nadšený novými členmi, ktorých kedykoľvek medzi seba rád prijme.

Ďakujeme miništrantom, spevákom, organistom, kostolníkom, pomocníkom pri upratovaní a výzdobe kostola a všetkým, ktorí sa akokoľvek angažujú pri skrášlení chrámu a spestrení liturgie.

Tabuľka: Dôležité dátumy v histórii Kapucínskeho kláštora v Pezinku

Kapucínsky kláštor v Pezinku je nielen miestom histórie a duchovnosti, ale aj živým centrom, kde sa stretávajú veriaci a kde sa neustále prehlbuje vzťah medzi človekom a Bohom.

tags: #kapucinsky #klastor #pezinok #spravca