Slovenskí kapucíni si Pátra Pia pripomínajú každý rok. Zájazdy našich veriacich do Talianska sú už rozbehnuté, ľudia sa prihlasujú na jednotlivých farnostiach," povedal pre HN kapucínsky kňaz Jakubrafael Patay. "Očakávame veľký záujem veriacich zo Slovenska. Viaceré cestovné kancelárie tam robia bežne zájazdy," potvrdil tiež Kováčik.
Medzi slovenskými cestovnými kanceláriami sa do San Giovanni Rotondo chystá napríklad Awertour, ktorá ponúka júlový turnus.
Kostol sv. Pátra Pia v San Giovanni Rotondo
Slovenskí kapucíni si Pátra Pia pripomínajú každý rok.
Život a odkaz svätého Pátra Pia
Takmer celý život mu z rán na rukách tiekla krv Ježiša Krista a podľa jeho nasledovníkov dokázal byť na dvoch miestach súčasne. Už viac ako 700-tisíc veriacich sa zaregistrovalo, aby mohli navštíviť kryptu, v ktorej budú jeho ostatky vystavené. Predpokladá sa, že Páter Pio pritiahne do konca roka milióny veriacich.
"Dôvod, prečo si ho najviac vážili katolíci, bol, že neustále spovedal. Podľa predstaviteľov cirkvi našli jeho telo v prekvapujúco dobrom stave, a to aj napriek tomu, že pri jeho pohrebe v roku 1968 neboli použité žiadne postupy na jeho prezerváciu. Svätcovi pozostalí pokladajú dodnes jeho exhumáciu za znesvätenie aj napriek tomu, že ju nariadil samotný Vatikán. Dnešné vystavenie jeho ostatkov je však dobrou správou pre milióny veriacich z celého sveta.
Kresťanov najviac zaujímajú svätcove stigmy, čo sú rany na miestach, kde bol údajne ukrižovaný Ježiš Kristus. Nie všetci sú však presvedčení o výnimočnosti talianskeho svätca. "Páter Pio bol považovaný za duševne nie celkom normálneho človeka, najmä v liberálnejších kruhoch," povedal Patay. Uznávaný taliansky historik Sergio Luzzatto minulý rok vyhlásil, že Páter Pio bol psychicky narušený a rany na rukách a nohách si spôsobil sám. Veľkým problémom je pre mnohých aj jeho údajná bilokácia, čiže rozdvojenie.
"Je úplne vylúčené, aby bol objekt veľký ako ľudské telo na dvoch miestach súčasne," povedal pre HN Peter Prešnajder z Univerzity Komenského v Bratislave.
V Taliansku predstavuje Páter Pio veľký biznis. Jeho portréty vidno vo verejných budovách aj na zadných sklách automobilov. Ospalé mestečko San Giovanni Rotondo sa vďaka nemu zmenilo na mekku kresťanských pútnikov. Množstvo chorých, ktorí sem prúdia z celého sveta, už donútilo úrady postaviť v meste modernú nemocnicu. Vatikán tu tiež nechal vystavať nový kostol za 36 miliónov dolárov.
S komercializáciou tohto historického mestečka však nesúhlasia ani všetci predstavitelia cirkvi. Biskup Alessandro Maggiolini vystúpil iba deň pred vysvätením Pátra Pia proti priemyslu, ktorý okolo tohto kňaza v posledných rokoch vyrástol.
Už v detstve bolo jasné, že je výnimočným dieťaťom Božím. Bol veľmi zbožný a už ako chlapec sa chcel stať kňazom. Stal sa kapucínom - ako šestnásťročný si v roku 1902 obliekol kapucínsky habit. Prijal meno Pio. Celý jeho život bol poznačený utrpením a nadprirodzenými zásahmi.
20. septembra 1918 páter Pio, kľačiac pred svojím veľkým krížom, dostal stigmy - rany ukrižovaného Krista. Tým sa stal prvým stigmatizovaným kňazom v histórii Cirkvi. Lekár, ktorý skúmal tieto rany, mohol len skonštatovať, že rany nemajú prirodzený pôvod. Pred smrťou roku 1968 stigmy zmizli a nezostala po nich žiadna jazva.
Páter Pio mal tiež dar bilokácie a vedel čítať v ľudských srdciach. Bol veľkým spovedníkom a prichádzalo za ním veľa ľudí. Spovedával aj desať hodín denne. Vždy vedel, ako pritiahnuť ľudí k Bohu.
Svätý Bohdan Leopold Mandič: Kapucínsky kňaz a patrón spovedníkov
30. júla si každoročne pripomíname výročie smrti kapucínskeho kňaza a patróna spovedníkov, sv. Bohdana Leopolda Mandiča, ktorého tak trochu zatieňuje v 20. storočí ďalší vynikajúci kapucínsky kňaz, Páter Pio z Pietrelciny.
Nie je jednoduché rozprávať o živote sv. Bohdana Leopolda Mandiča, pretože jeho život bol podľa jeho životopiscov príliš skromný a skrytý pred svetom. Pritom však môžeme pokojne uviesť, že v konečnom dôsledku sv. Bohdan Leopold Mandič v ničom za sv. Pátrom Piom z Pietrelciny nezaostával a obaja predstavujú nádherné plody, ktoré sa urodili v kapucínskej Božej záhrade.
Neporušené telo sv. Leopolda Mandiča
Svätý Leopold Mandič posvätil svoju celu na námestí Svätého Kríža v Padove, kde počas svojej viac ako 50-ročnej kňazskej služby vykonal tisícky spovedí hriešnikov.
Krátko pred svojou smrťou v roku 1942 predpovedal, že kapucínsky kláštor a kostol v Padove bude poškodený, miesto, kde spovedal „však zničené nebude, pretože na tom mieste Dobrotivý Boh prejavil toľko milosrdenstva dušiam, že toto miesto musí byť uchované ako pamätník Božej dobroty.“ 14. mája 1944 anglo-americké letecké bombardovanie značne poškodili celé mesto, vrátane kláštora - cela a spovednica sv. Leopolda Mandiča však zostali nepoškodené.
Sv. Leopold Bohdan Mandič sa narodil 12. mája 1866 v Castelnuovo (dnes Herzeg Novi v Bosne a Hercegovine) ako posledné z 12 detí v chudobnej, ale silne veriacej rodine. Otec Peter Mandič bol rybár a obchodník, matka Karlota Zarevičová bola veľmi zbožná katolíčka, na ktorú sv. Leopold Bohdan Mandič celý svoj život s láskou spomínal.
Od narodenia mal Leopold Bohdan chatrné zdravie, chronická artritída postupne deformovala jeho postavu a ruky. Mal ohnutú chrbticu a v dospelosti meral len približne 140 cm. Mal zlý zrak a trpel neustálymi bolesťami. Leopold Bohdan Mandič bol veľmi citlivý a inteligentný chlapec - už v ranom veku prekvapoval nielen svojimi vynikajúcimi študijnými výsledkami, ale aj znalosťou Sv. písma a zbožným životom.
16. novembra 1882 sa 16-ročný Leopold rozhodol vstúpiť do kapucínskeho kláštora v Udine. K vstupu ho viedla veľká zbožnosť a silná apoštolská túžba pomáhať ľudským dušiam získať spásu. Náročný program noviciátu si plnil svedomito, nevynechal časté pôsty, zúčastňoval sa všetkých modlitieb, dodržiaval mlčanie a veľa študoval. Keď mu predstavení kvôli chatrnému zdraviu chceli povoliť výnimku, s vďačnou skromnosťou odmietol. Tak sa chcel pripraviť na tvrdý misionársky život.
Počas prvých dvoch rokov usilovne študoval a neustále trénoval, aby sa zbavil svojej rečovej chyby (zajakavosť). Kapucínsky habit prijal 2. mája 1884 v Bassano del Grappa (Vicenza) a tu si zvolil aj svoje nové meno - Leopold.
Po získaní kapucínskeho habitu pokračoval tri roky v štúdiu filozofie v Padove, kde bol až do roku 1888. Neskôr uviedol, že práve v Padove dospel k rozhodnutiu venovať svoje sily snahám o navrátenie pravoslávnych kresťanov do lona katolíckej Cirkvi a znovuobnoveniu jednoty medzi katolíkmi a pravoslávnymi.
Na jeseň roku 1888 už pôsobil v kláštore Najsvätejšieho Vykupiteľa v Benátkach v blízkosti ostrova Guidecca. Tu bol 20. septembra 1890 s mnohými inými mladými mužmi vysvätený kardinálom Domenicom Agostinim za kňaza v nádhernej Bazilike Santa Maria della Salute. Prvú sv. omšu mal medzi spolubratmi - rodičia a súrodenci sa nemohli zúčastniť. Iba na diaľku im poslal novokňazské požehnanie a pamätal na nich v primičnej sv. omši.
Bazilika Santa Maria della Salute, pohľad z hotela Monaco
Po vysvätení za kňaza požiadal svojich predstavených, aby ho vyslali ako misionára na Východ, dostal však zamietavú odpoveď. Napriek dlhodobému tréningu sa totiž stále v čase emočného vypätia silne zajakával. Žiadosť o vyslanie na Východ zopakoval niekoľkokrát, no jeho predstavení zakaždým jeho žiadosť zamietli. Stiahol sa teda do poslušného ticha, zintenzívnil modlitby za jednotu Cirkvi a začal svoju duchovnú silu a lásku zameriavať na spovednicu a Eucharistiu, ktoré sa stali nakoniec stredobodom jeho duchovného života.
Omše a služba hriešnikom sa tak stali základom jeho kňazského pôsobenia a poslania. Svoj postoj vyjadril slovami: „Musíme vnímať Boží plán a musíme byť neustále pripravení k práci, odpočinieme si nakoniec až v Raji. Božia múdrosť, ktorá všetko usporadúva s pevnosťou a miernosťou nakoniec zariadi, aby sa východní veriaci vrátili ku katolíckej jednote. Som povolaný k záchrane svojho slovanského ľudu, no predovšetkým som povolaný k záchrane duší prostredníctvom služby Sviatosti pokánia.“
V Benátkach a okolí strávil sv. Bohdan Leopold Mandič takmer 7 rokov svojho kňazského života. Nasledoval 3-ročný pobyt v Zare a 5 rokov pôsobenia v Bassane, kde nielen spovedal, ale prehlboval aj svoje teologické vedomosti. Stal sa odborníkom na život a dielo sv. Augustína a sv. Tomáša Akvinského. Následne bol v roku 1905 poslaný ako miestny vikár do konventu v Capodistrie a 3 roky pôsobil vo Vicenze pri mariánskom pútnickom kostole Montolmo, kde sa rozvinula jeho mariánska úcta. Od roku 1907 participoval na duchovnom vzdelávaní františkánskych terciárov.
O bratovi Bohdanovi Leopoldovi Mandičovi bolo známe, že obzvlášť rád pomáhal matkám a malým deťom, zriaďoval sirotince pre opustené deti a mal hlbokú úctu a oddanosť k Panne Márii. Každý deň sa s láskou modlil modlitbu sv. ruženca, navštevoval chorých veriacich a aj kapucínskych spolubratov a povzbudzoval ich v chorobe.
V roku 1909 predstavení preložili pátra Mandiča do Padovy a toto talianske mesto sa stalo centrom pôsobenia pátra Mandiča, ktorého si nanajvýš Milosrdný Boh vyvolil za nástroj svojej spásy pre hriešnikov.
Svätý Bohdan Leopold Mandič stále cítil potrebu prinavrátenia sa pravoslávneho Východu do lona katolíckej Cirkvi. Keďže sa stále cítil byť dalmatínskym Slovanom, odmietol talianske občianstvo, čo mnohých po vypuknutí I. svetovej vojny po roku 1914 nesmierne iritovalo, pretože ho považovali div nie za rakúskeho špióna. Stiahli ho z milovanej Dalmácie a roky 1917-1918 strávil v južnom Taliansku, kde putoval po rôznych kláštoroch. Mnohí z nacionalisticky orientovaných kapucínskych spolubratov zaujali k nemu chladný postoj, čo sv. Bohdana Leopolda Mandiča veľmi trápilo.
Po skončení I. svetovej vojny v roku 1918 sa mohol načas vrátiť do milovanej Dalmácie. Opäť sa pripravoval na svoju misiu medzi pravoslávnymi Slovanmi, keďže sa však postupne vzťahy medzi Talianmi a Juhosláviou kvôli sporom o územie zhoršili, pôsobenie sv. Bohdana Leopolda Mandiča v Dalmácii sa ani nezačalo.
V roku 1924 sa musel vrátiť do Padovy, tu však začal vyučovať mladých spolubratov chorvátčine, pretože dúfal, že budú môcť pôsobiť ako misionári medzi pravoslávnymi Slovanmi v Juhoslávii. 13. novembra 1927 si do svojho denníka zapísal: „Urobím všetko preto, aby sa východní veriaci vrátili do lona katolíckej Cirkvi.“
Sv. Bohdan Leopold Mandič, vo vysokom veku
Okrem týchto aktivít, zameraných na rekatolizáciu pravoslávneho slovanského obyvateľstva Juhoslávie pokračoval vo svojej činnosti, pričom sa zameriaval najmä na sv. spoveď. Spovedal v jednoduchej cele pri kapucínskom kostole, často strávil v spovednici aj viac ako 15 hodín denne, bez jedla, pitia, pričom nedbal na únavu, chlad, vysoké teploty, nechuť či chorobu a spovedal všetkých, čo do jeho spovednice zavítali. „Buďte pokojní“ - hovorieval hriešnikom, „nebojte sa položiť všetko svoje trápenie na moje ramená, postarám sa o vás.“ A ľudia do jeho spovednice chodili a ich počet sa neustále zvyšoval. Duchovnú pomoc a očistu u neho vyhľadávali všetci bez rozdielu veku či pohlavia. Po roku 1924 u neho zaznamenali duchovné dary proroctiev a levitácie.
Zachovalo sa množstvo príbehov zo života sv. Bohdana Leopolda Mandiča. A množstvo príbehov z jeho spovednice. Kajúcnikov vždy radostne vítal a jeho dobrota lámala aj najviac zatvrdnuté srdcia.
Ukrižovaný Ježiš na obraze Velazqueza
Na konci roku 1940 sa začalo už aj tak chatrné zdravie pátra Mandiča zhoršovať. V roku 1942 ho kvôli prudkým bolestiam hospitalizovali v miestnej nemocnici v Padove, kde lekári zistili, že má rakovinu pažeráka. Napriek svojej vážnej chorobe a bolestiam páter Mandič pokračoval v dlhotrvajúcom maratóne spovedania. Takmer odmietal opustiť spovednicu, pretože cítil, že jeho smrť je blízko a počet kajúcnikov sa nezmenšoval.
29. júla 1942 vyspovedal 50 kňazov a následne strávil celú noc v modlitbách.Ráno, 30. júla 1942, pri prípravách na rannú svätú omšu, páter Mandič odpadol. Spolubratia ho preniesli na lôžko, kde prijal viatikum a umrel neustále opakujúc posledné slová modlitby Zdravas Kráľovná („Ó milostivá a nad všetky Pobožná, Ó presladká Panna, Matka Božia Mária“), pričom ruky mal vystreté smerom k Nebu, akoby kráčal komusi v ústrety. Keď umrel, celá Padova sa zhromaždila okolo jeho telesných pozostatkov a jeho pohreb mal triumfálny charakter.
Pohreb pátra Leopolda sa konal 1. augusta 1942. Pre veľké množstvo ľudí sv. omša musela byť vo veľkom kostole v strede mesta. Aj ulice, ktorými prechádzal smútočný sprievod, lemovalo množstvo ľudí. Niektorí si kľakali, iní hádzali kvety na rakvu, keď prechádzala okolo. Hrob obetavého spovedníka ľudí s Bohom a izbička, v ktorej spovedal, sa stali cieľom pútí a miestom mnohých omilostení. V máji 1962 sa so súhlasom pápeža Jána XXIII. začal beatifikačný proces. Keď otvorili jeho rakvu, našli telo sv. Bohdana Leopolda Mandiča neporušené. 2. mája 1976 ho pápež Pavol VI. beatifikoval a 16. októbra 1983 ho pápež Ján Pavol II. svätorečil.
Svätyňa sv. Lepolda Mandiča v Padove
Dodnes rezonujú medzi mnohými kňazmi slová sv. Bohdana Leopolda Mandiča, ktoré zanechal pre budúce generácie kňazov: „Kňaz sa musí obetovať a musí umrieť následkom ťažkej apoštolskej práce, neexistuje žiadna iná smrť hodná skutočného kňaza.“
Kostol svätého Pavla v Žiline: História a obnova
Kostol svätého Pavla by mal po rokoch chátrania fasády opäť získať svoju pôvodnú vznešenosť. Bratia kapucíni, ktorí kostol i priľahlé budovy kláštora spravujú, pripravujú kompexnú rekonštrukciu.
Kostol obrátenia svätého Pavla apoštola je poslednou väčšou a významnou akciou jezuitov na území Slovenska pred zrušením ich rehole. Komplex má bohatý duchovný, ľudský a kultúrno-historický príbeh, ktorý je významným dedičstvom po predkoch.
Kostol postavili jezuiti, ktorí prišli do Žiliny v 17. storočí. Doniesli zo sebou relikviu svätého Pavla apoštola. Kostol bol postavený okolo vzácnej relikvie, ktorá je v ňom dodnes uložená.
Kapucíni si objednali reštaurátorský výskum, tak ako sme ho k návrhu obnovy predpísali, pretože stav omietok je havarijný. Po reštaurátorskom výskume by mala nasledovať v ďalšom kroku samotná obnova,
Podľa reštaurátorského výskumu pod súčasnými omietkami, ktoré tu dnes vidíme, sú zachované pôvodné barokové. Farebnosť je úplne iná ako tá, ktorú poznáme. Je to kombinácia tmavosivých a bielych plôch, teda typická baroková jezuitská farebnosť. Na túto farebnosť a vrstvu by sme sa mali vrátiť.
Všetky plastické články sú veľmi poškodené, všetky rímsy sú preťahané cementovými omietkami, ktoré boli odpadnuté a doplnené veľmi nevhodne a nekvalitne. Toto všetko sa bude musieť do veľkej miery realizovať nanovo.
Kapucíni sú rád katolíckej cirkvi, ktorý je otvorený, a takto pristupujú i k opravám objektov, ktoré spravujú. Trochu sa vynímame zo štruktúr diecézy, ktorá nás usmerňuje iba v pastoračnej práci. Máme vlastnú štruktúru, vlastného predstaveného v Bratislave a v Ríme. Náš prístup je františkánsky, teda otvorený. Takto tu pracujeme už 20 rokov a takto chceme pracovať i na Sirotári.
Zámerom kapucínov je prepojiť tri rozmery, ktoré objekt kláštora ponúka - spoločenský rozmer, kultúrny a duchovný rozmer. Duchovný rozmer je to, čo ľuďom ponúkame v kostole či v priestoroch pastoračného centra Fidélio. Je to miesto, kde sa ľudia stretávajú a duchovne na sebe pracujú.
Sirotár má čo ponúknuť Žiline i v rámci rozvoja turizmu. V kostole je umiestnených päť obrazov a v Považskej galérii je jeden, najvzácnejší - vrcholné dielo Cimbala, Obrátenie svätého Pavla.
Spoločenský rozmer chceme realizovať v priestore, ktorý sa volá Rajský dvor. Mal by to byť priestor nielen pre veriacich, ktorí chodia do kostola. Chceme vytvoriť fórum, kde by sa ľudia stretávali a vzájomne sa obohacovali.
Akési námestíčko na námestí kapucíni plánujú prekryť sklenenou strechou, aby sa tam vytvoril priestor na sedenie. Chceli by sme prepojil spoločenský život z námestia so Sirotárom a dať tomu aj duchovnú kresťanskú hodnotu.
Kláštorné jezuitské budovy boli stavané do štvorca preto, aby sa vo vnútri vytvoril priestor, kde by rehoľníci neboli rušení. Je to priestor pre modlitbu, kde môžeme myšlienku utiahnutia sa ponúknuť i ľuďom zvonka,
Prvým krokom, ktorý už kapucíni v predchádzajúcich rokoch absolvovali, bolo vysušovanie muriva a oprava strechy. Pod medenou strechou bol zhnitý krov. Minulý režim sa tomu nevenoval. Preto sme najskôr museli opraviť strechu,
Ďalším krokom v rámci prípravy na opravu fasády je vysušovanie laubní. Nedá sa opraviť fasádu, keď je zospodu vlhkosť. Opadala by. Keď budeme mať prvých 30-tisíc, začneme. Máme hotový projekt aj presný rozpočet.
Po citlivom oškrabaní pôjde špeciálna omietka. Použitá musí byť vápenno-trassová omietka, ktorá má dobu zrenia 90 dní. Obnovu fasády by mal robiť reštaurátor Jozef Dorica. Má veľký cit a vzťah ku kostolu aj k Žiline. Obnovu kultúrnej pamiatky musí realizovať človek s oprávnením,
Podľa brata Krišpína múry nemajú hodnotu, nech sú akokoľvek staré. Hodnotu majú ľudia, ktorí sa spoja na tom, že majú spoločný cieľ. Veriaci či neveriaci. Nemá zmysel opraviť fasádu len na to, aby bola pekná. Keď sa spája živý organizmus, vtedy má zmysel aj pekná fasáda.
Plánované etapy rekonštrukcie a predpokladané náklady:
| Etapa | Popis | Predpokladané náklady |
|---|---|---|
| 1 | Prípravné práce, projektová dokumentácia, historické, reštaurátorské, architektonické výskumy | historicko-architektonický prieskum a návrh na reštaurovanie 12-tisíc eur, náklady na lešenia a réžia 4-tisíc eur, dokumentácia a povolenia 5-tisíc eur. |
| 2 | Vysušovanie laubní, odstránenie cementových soklov, úprava povrchu | ponuka od firmy Sabema, s.r.o., je 28 940,30 eura. Nie je tu zarátaný náter a penetrácia. |
| 3 | Oprava fasády kostola a veží, nové oplechovanie, zábrany proti holubom | Prenájom a montáž a demontáž lešenia na 12 mesiacov - 25-tisíc eur, omietky na 712 metrov štvorcových - dve ponuky v rozmedzí 12 308 eur a 13 289 eur, farba a nátery - dve ponuky - 3 784 eur a 4 877 eur, oplechovanie 6-tisíc eur, tvarová obnova štukových prvkov - práca - 49 500 eur, čistenie, spevňovanie, sanácia muriva, omietky, nátery - cena za prácu sa pohybuje v rozsahu 150 až 200-tisíc eur. |
| 4 | Oprava fasády kláštora, nové oplechovanie, zábrany proti holubom | Prenájom, montáž a demontáž lešenia na 12 mesiacov - 12 500 eur, omietky na 360 metrov štvorcových - dve ponuky na 6 154 eur a 6 644 eur, farba a nátery - dve ponuky - 1 892 a 2 438 eur, tvarová obnova štukových prvkov - práca 20-tisíc eur, čistenie, spevňovanie, sanácia muriva, omietky, nátery - predbežná cena za prácu je okolo 100-tisíc eur. |
| 5 | Oprava fasády v Rajskom dvore, nové oplechovanie, prestrešenie | Táto etapa ešte nie je projektovo dokončená. |
| 6 | Interiér kostola, reštaurovanie oltárov, historický prieskum, obnova malieb. Zbierka obrazov Jána Ignáca Cimbala - päť kusov. | Reštaurovanie jedného obrazu sa podľa poškodenia pohybuje v rozmedzí 8 až 20-tisíc eur. |
| Samostatné projekty | reštaurovanie sochy sv. Pavla na fasáde Sirotára - 7 500 eur, režijné náklady a materiál - 5 000 eur. - reštaurovanie krížov na vežiach, očistenie a zlátenie krížov. Reštaurátorské práce - 15-tisíc eur, režijné náklady na lešenie a materiál 6-tisíc eur. - reštaurovanie kovovej pamätnej tabule na fasáde kláštora. Cena za reštaurátorské práce - dvetisíc eur, režijné náklady a materiál tisíc eur. |
tags: #kapucinsky #kostol #pater #pio