Kardinál Burke a jeho názory na manželstvo a aktuálne otázky v Katolíckej cirkvi

Kardinál Raymond Burke je známy svojím konzervatívnym postojom v rámci Katolíckej cirkvi. Jeho názory na manželstvo a rodinu sú pevne zakorenené v tradičnom učení Cirkvi. V tomto článku sa pozrieme na jeho vyjadrenia a reakcie na súčasné dianie v Cirkvi, najmä v súvislosti so synodou o rodine a interpretáciou exhortácie Amoris Laetitia.

Kardinál Raymond Burke

Reakcia na synodu o rodine

Kardinál Burke reagoval na interpretáciu synody o rodine od Antonia Spadara SJ, šéfredaktora jezuitského časopisu La Civiltà Cattolica. Zdôraznil, že synoda ani pápež nemôžu otvoriť bránu, ktorá neexistuje a ani existovať nemôže. Dobre vyškolené svedomie nemôže odporovať pravde o Eucharistii a nerozlučiteľnosti sviatosti manželstva.

Spadaro tvrdil, že synoda chcela sprevádzať zranené osoby a páry v procese integrácie a zmierenia bez bariér a uzdraviť ich. Vzhľadom na pripustenie ku sviatostiam pre rozvedených a civilne znovu zosobášených synoda formulovala cestu rozlišovania a forum internum, čo otvára bránu, ktorá bola v predchádzajúcej synode ešte zatvorená.

Kardinál Burke tomuto chápaniu odporuje. Kresťanská láska nespočíva v integrácii a zmierení bez bariér, pretože spočíva na nezmeniteľných pravdách o prirodzenosti, prírode a milosti. Zodpovedá morálnemu poriadku pre jednotlivca aj spoločenstvo a sprevádza každého na ceste ľútosti a zmierenia.

Vo „forum internum“ má kňaz za úlohu zorientovať svedomie penitenta v pravde o Eucharistii a manželstve, čo znamená žiť čisto a verne existujúce sviatostné manželstvo. Podľa kardinála, úvahy Antonia Spadara privádzajú kňazov do nemožnej situácie.

Manželstvo pod diabolským útokom

Kardinál Raymond Burke vidí manželstvo vystavené «diabolskému útoku» spoločnosti a určitých katolíckych kruhov. V súvislosti s októbrovou synodou vo Vatikáne kardinál povedal, že biskupi musia «byť pripravení na utrpenie, aby sa sväté manželstvo ctilo a posilnilo». Pritom poukázal na svätcov, ktorí boli «mučeníkmi pre manželstvo».

Katolícka zásada nerozlučiteľnosti manželstva tým nie je výslovne dotknutá, hoci Vatikán predtým oznámil zjednodušený proces anulovania manželstiev.

Deklarácia právd

Kardinál Burke spolu s biskupom Athanasiom Schneiderom a niekoľkými ďalšími biskupmi podpísali deklaráciu právd, ktoré súvisia s niekoľkými najčastejšími omylmi dnešnej doby. Pre obavy pred „takmer všeobecnou náukovou zmätenosťou a dezorientáciou“, ktorá ohrozuje duchovné zdravie a večnú spásu veriacich dnešnej doby, spísali vyššie spomenutí deklaráciu právd viery, ktorá má rozptýliť všetky pochybnosti moderných katolíkov.

Odvolávajú sa na nemennú náuku Katolíckej cirkvi a citujú Sväté písmo, ekumenické koncily, Cirkevných otcov a pápežov. Tento osemstranový dokument bol zverejnený na sviatok Turíc, 10. júna 2018. Dotýka sa okrem iného učenia o Eucharistii, manželstve a kňazskom celibáte. Potvrdzuje, že peklo existuje, ako aj to, že jediné náboženstvo, ktoré Boh chce, je to, ktoré sa zrodilo z viery v Ježiša Krista.

Uvedomujú si totiž svoju závažnú povinnosť biskupov učiť „celého Krista“ a „hovoriť pravdu v láske“. Dokument vydávajú z bratskej lásky a tiež ako konkrétnu duchovnú pomoc, aby biskupi, kňazi a veriaci mohli vyznávať súkromne i verejne tieto pravdy, ktoré sa dnes „najviac popierajú či znetvorujú“. Zverejnenie uzatvárajú zverením deklarácie Nepoškvrnenému srdcu Božej matky s prívlastkom Salus populi romanum (Spása rímskeho ľudu).

Štyri časti deklarácie

Samotná deklarácia je rozdelená na štyri časti:

• Základy viery
• Vyznanie viery
• Boží zákon
• Sviatosti

Deklarácia obsahuje aj tieto body:

• Správny význam výrazov „živá tradícia“, „živé Magistérium“, „hermeneutika kontinuity“ a „rozvoj doktríny“ zahŕňa pravdu, že hoci nové poznatky môžu byť vyjadrené v súvislosti s pokladom viery, nikdy nemôžu byť v rozpore s tým, čo Cirkev vždy odovzdávala v tej istej dogme, v tom istom zmysle a v tom istom význame.
• Význam dogmatických formúl zostáva v Cirkvi vždy pravdivý a konštantný, aj keď je vyjadrený s väčšou jasnosťou alebo je rozvinutejší.
• Božie kráľovstvo, ktoré sa tu začalo v Kristovej Cirkvi, nie je z tohto sveta, ktorého tvárnosť sa pomíňa a jeho správny rast nemôže porušiť pokrok civilizácie, vedy alebo ľudskej technológie, ale spočíva v čoraz hlbšom poznaní nesmierneho Kristovho bohatstva, v čoraz silnejšej nádeji vo večné požehnanie, v stále horlivejšej odpovedi na Božiu lásku a v čoraz veľkorysejšom náraste milosti a svätosti medzi ľuďmi.
• Po ustanovení novej a večnej zmluvy v Ježišovi Kristovi nikto nemôže byť spasený výlučne poslušnosťou Mojžišovmu zákonu bez viery v Krista ako pravého Boha a jediného Spasiteľa ľudstva.
• Moslimovia a iní, ktorí nemajú vieru v Ježiša Krista, Boha a človeka, dokonca ani monoteisti, nemôžu vzdať Bohu tú istú poklonu ako kresťania, to znamená nadprirodzené uctievanie v Duchu a pravde.
• Peklo existuje a tí, ktorí sú odsúdení do pekla za akýkoľvek neoľutovaný smrteľný hriech, sú v ňom večne potrestaní Božou spravodlivosťou. Nielen padlí anjeli, ale aj ľudské duše sú večne zatratené.
• Náboženstvo, ktoré povstalo z viery v Ježiša Krista, vteleného Syna Božieho a jediného Spasiteľa ľudstva, je jediné náboženstvo pozitívne chcené Bohom.
• Dar slobodnej vôle, ktorou Boh Stvoriteľ obdaroval ľudskú osobu, dáva človeku prirodzené právo zvoliť si iba dobro a pravdu.
• Ospravedlnená osoba má dostatočnú silu s Božou milosťou splniť objektívne požiadavky Božieho zákona, pretože všetky Božie prikázania sú možné pre ospravedlnených. Božia milosť, keď ospravedlňuje hriešnika, spôsobuje v jeho prirodzenosti odvrátenie od všetkých vážnych hriechov.
• Veriaci sú povinní poznať a zachovávať mravné prikázania vo vlastnom zmysle slova, ktoré Cirkev hlása a učí v mene Boha Stvoriteľa a Pána. Láska k Bohu a láska k blížnemu sa nemôžu oddeľovať od zachovávania prikázaní zmluvy, ktorá bola obnovená krvou Ježiša Krista a darom Ducha.
• Všetky Božie prikázania sú rovnako spravodlivé a milosrdné.
• Žiadna okolnosť, žiaden cieľ, žiaden zákon nikdy nebudú môcť urobiť dovoleným čin, ktorý je vnútorne nedovolený, lebo sa protiví Božiemu zákonu, vpísanému do srdca každého človeka, ako ho uznáva samotný rozum a ako ho ohlasuje Cirkev.
• Existujú morálne princípy a morálne pravdy obsiahnuté v Božom zjavení a prirodzenom zákone, čo zahŕňa aj negatívne zákazy, ktoré absolútne zakazujú určité druhy skutkov, pretože tieto druhy skutkov sú vždy ťažko protiprávne pre svoj cieľ.
• Žene, ktorá počala dieťa vo svojom lone, prirodzený a Boží zákon zakazuje, aby zabila tento ľudský život ona sama alebo to žiadala od iných, či už priamo, alebo nepriamo.
• Žiadna ľudská bytosť nemôže mať nikdy morálne právo zabiť sa alebo žiadať, aby jej iní spôsobili smrť, aj keby jej zámerom bolo vyhnúť sa utrpeniu. Eutanázia je vážnym porušením Božieho zákona ako morálne neprípustné dobrovoľné zabitie ľudskej osoby.
• Manželstvo je podľa Božieho nariadenia a prirodzeného zákona nerozlučným spojením jedného muža a jednej ženy. Samotná manželská ustanovizeň a manželská láska sú svojou prirodzenou povahou zamerané na plodenie a výchovu potomstva, v čom dosahujú akoby svoju korunu.
• V súlade s prirodzeným a Božím zákonom nesmie žiadna ľudská bytosť dobrovoľne a bez hriechu realizovať svoju sexualitu mimo platného manželstva.
• Ktokoľvek, či už manžel, alebo manželka, kto sa civilne rozviedol s partnerom, s ktorým je platne zosobášený, a uzavrel zmluvu o civilnom manželstve s inou osobou počas života svojho legitímneho partnera a žije manželským spôsobom s civilným partnerom a rozhodne sa zotrvať v tomto stave s plnou znalosťou povahy skutku a s plným úmyslom vôle k tomuto skutku, je v stave smrteľného hriechu, a preto nemôže prijať posväcujúcu milosť a rásť v láske. Preto títo kresťania, ak nežijú „ako brat a sestra“, nemôžu prijímať sväté prijímanie.
• Dve osoby rovnakého pohlavia ťažko hrešia, keď vyhľadávajú vzájomné sexuálne potešenie. Homosexuálne skutky „za žiadnych okolností nemôžu byť schválené“.
• Ľudské právo ani akákoľvek ľudská moc nemôže poskytnúť dvom osobám rovnakého pohlavia právo uzavrieť manželstvo alebo vyhlásiť dve takéto osoby za manželov, nakoľko je to v rozpore s prirodzeným a Božím zákonom.
• Občianska moc nemôže ustanovovať občianske alebo právne zväzky medzi dvoma osobami rovnakého pohlavia, ktoré by plne napodobňovali manželstvo, aj keby takéto zväzky nenadobudli názov manželstvo, pretože takéto zväzky by podporovali ťažké hriechy jednotlivcov, ktorí sú ich súčasťou, a boli by príčinou ťažkého pohoršenia verejnosti.
• Mužské a ženské pohlavia, muž a žena, sú biologické skutočnosti, ktoré stvorila múdra Božia vôľa. Je teda vzburou proti prirodzenému a Božiemu zákonu a ťažkým hriechom, keď sa muž pokúša stať ženou znetvorením seba samého alebo aj samým vyhlásením, že takým je, alebo keď sa žena podobným spôsobom pokúša stať mužom, alebo presvedčením, že civilná autorita má povinnosť alebo právo konať tak, akoby také veci boli alebo mohli byť možné a oprávnené.
• V súlade so Svätým písmom a stálou tradíciou jednoduchého a všeobecného Magistéria sa Cirkev nedopustila omylu v učení, že občianska moc môže právoplatne uskutočňovať tresty smrti na zločincoch, ak je to naozaj nevyhnutné pre zachovanie existencie alebo spravodlivého poriadku spoločnosti.
• Všetka autorita na nebi i na zemi patrí Ježišovi Kristovi, preto občianske spoločnosti, ako aj všetky ostatné združenia ľudí podliehajú jeho kraľovaniu, takže „povinnosť vzdávať Bohu pravý kult sa týka jednotlivého človeka aj spoločnosti“.
• V najsvätejšej sviatosti Eucharistie sa odohráva úžasná zmena, konkrétne celej podstaty chleba na Kristovo telo a celej podstaty vína na jeho krv, zmena, ktorú Katolícka cirkev veľmi vhodne nazýva transsubstanciáciou.
• Vo svätej omši sa Najsvätejšej Trojici obetuje pravá a náležitá obeta, pričom táto obeta uzmieruje ľudí žijúcich na zemi, ako aj duše v očistci. Preto je nesprávny názor, ktorý tvrdí, že obeta omše spočíva len v tom, že ľudia prinášajú duchovnú obetu modlitieb a chvál, ako aj názor, že omša môže alebo by mala byť definovaná iba ako Kristovo sebadarovanie veriacim ako ich duchovný pokrm.
• Omša, ktorú slávi kňaz ako reprezentant Krista na základe moci prijatej prostredníctvom sviatosti kňazstva a ktorú prináša v mene Krista a členov jeho mystického tela, je obetou Kalvárie sviatostne sprítomňovanej na našich oltároch.
• Nekrvavú obetu skrze slová konsekrácie, keď sa Kristus sprítomňuje na oltári v stave obete, vykonáva kňaz - a iba kňaz ako zástupca Krista a nie ako zástupca veriacich. Veriaci prinášajú obetu rukami kňaza preto, lebo služobník pri oltári vo chvíli, keď prináša obetu v mene všetkých členov Kristovho tela, reprezentuje Krista, hlavu mystického tela.
• Sviatosť pokánia je jediným riadnym prostriedkom, ktorým môžu byť ťažké hriechy spáchané po krste odpustené, a podľa Božieho zákona sa musia tieto hriechy vyznať, aj ich počet a druh.
• Podľa Božieho zákona spovedník nesmie za žiadnej okolnosti porušiť pečať sviatosti pokánia; žiadna cirkevná autorita nemá moc dišpenzovať ho od pečate sviatosti a občianska moc je úplne nekompetentná nariaďovať mu, aby tak konal.
• Na základe Kristovej vôle a nemennej Tradície Cirkvi sa nemôže sviatosť najsvätejšej Eucharistie udeľovať tým, ktorí sú vo verejnom stave objektívne ťažkého hriechu, a sviatostné rozhrešenie sa nemôže udeliť tým, ktorí vyjadrujú svoju neochotu podriadiť sa Božiemu zákonu, aj keby sa ich neochota týkala čo i len jednej závažnej matérie.
• Podľa trvalej Tradície Cirkvi sa sviatosť najsvätejšej Eucharistie nesmie udeliť tým, ktorí popierajú akúkoľvek pravdu katolíckej viery formálnym vyznávaním príslušnosti k heretickému alebo oficiálne schizmatickému kresťanskému spoločenstvu.
• Zákon, podľa ktorého sú kňazi povinní zachovávať dokonalú kontinuitu v celibáte, vyplýva z príkladu Ježiša Krista a patrí k nepamätnej apoštolskej tradícii podľa konštantného svedectva Cirkevných otcov a rímskych veľkňazov. Preto by tento zákon nemal byť zrušený v Rímskej cirkvi prostredníctvom inovácie voliteľného celibátu, či už na regionálnej, alebo na univerzálnej úrovni.
• Z Kristovej vôle a Božím ustanovením Cirkvi môžu iba pokrstení muži (viri) prijať sviatosť posvätného rádu, či už episkopát, presbyterát alebo diakonát. Okrem toho je nesprávne aj tvrdenie, že iba ekumenický koncil môže definovať túto vec, pretože učiteľská autorita ekumenického koncilu nie je rozsiahlejšia ako autorita rímskeho veľkňaza.

Kritika populistickej rétoriky v Cirkvi

V auguste 2023 kardinál Burke publikoval podrobnú kritiku „populistickej rétoriky v Cirkvi“, ktorá je často „spojená s jazykom používaným pápežom Františkom“ a ktorá podkopáva cirkevnú „kánonickú disciplínu“. Podľa Burka heterodoxní kanonici a teológovia, posmelení reformami Kódexu kánonického práva z roku 1917 po II. vatikánskom koncile, začali spochybňovať cirkevné právo.

Uviedol, že tomuto deštruktívnemu prúdu spochybňovania alebo odmietania cirkevného zákona napomáha „populistická rétorika o Cirkvi“. V posledných rokoch boli podľa kardinála právo a dokonca samotná doktrína opakovane spochybňované ako niečo, čo brzdí účinnú pastoráciu veriacich a odstrašuje ich. Veľká časť nepokojov a zmätku je spojená s touto populistickou rétorikou o Cirkvi.

Burke poznamenal, že niektoré z týchto slov síce skutočne „majú miesto v doktrinálnej a disciplinárnej tradícii Cirkvi“, avšak „teraz sú používané s novým významom a bez odkazu na tradíciu“.

Návšteva kardinála Burkeho na Slovensku

V apríli 2024 kardinál Raymond Leo Burke zavítal na Slovensko na pozvanie Spoločenstva Ladislava Hanusa. Počas svojej návštevy sa stretol s predstaviteľmi organizácií za ochranu života a rodiny, celebroval svätú omšu v Modrom kostole v Bratislave a vystúpil s prednáškou o nerozlučiteľnosti manželstva.

Kardinál Burke vyjadril veľkú radosť nad bohatou činnosťou zúčastnených organizácii, ako aj nad úspešnou organizáciou dvoch národných pochodov za život a ústavnou ochranou manželstva ako zväzku muža a ženy.

V diskusii o súvise boja za ochranu života s bojom proti korupcii a s ďalšími aspektami boja za spravodlivosť kardinál podporil nasadenie za spravodlivosť v celom jej rozsahu a zároveň poukázal na existenciu hierarchie morálnych dobier. Právo na život je podľa neho kľúčové práve preto, že človek, ktorému je nespravodlivo odobraté toto právo, nemôže profitovať zo žiadneho iného dobra existujúceho v danej spoločnosti.

Program ukončil v sobotu svätou omšou v mimoriadnej forme rímskeho obradu v kostole alžbetínok na Špitálskej ulici v Bratislave. Vo svojej homílii povzbudil veriacich, aby podľa vzoru sv. Pavla z Kríža odolali pokušeniu poddať sa strachu a zbabelosti zoči voči vzbure proti Božiemu zákonu, ktorá sa dnes prejavuje najmä útokmi na bezbranný ľudský život a na manželstvo a rodinu.

Príklady svätých manželstiev

Svätí vôbec neboli v manželstvách dokonalí, aj oni mali svoje slabosti. Ale ak ide o lásku, slová z Písma dokázali pretaviť do praxe ‒ do svojho vzťahu k manželovi, aj napriek jeho nečnostiam. Zázraky, ktoré zažili vo svojich manželstvách, by sa neudiali, ak by sa nesnažili žiť svätý život v súlade s Bohom. Ak by chceli svoje manželstvo zachraňovať vlastnými silami a meniť partnerov podľa seba, nikdy by nedosiahli zmenu. Nebojme sa každú bolesť, situáciu, strach a nepokoj zveriť do rúk Bohu a úplne sa mu odovzdať. S útokmi Zlého sa dá bojovať len vtedy, ak sme Bohu verní a dovolíme mu postarať sa o všetko za nás.

Medzi príklady svätých manželstiev patria:

• Svätá Monika: Vydatá za staršieho pohana, ktorý bol prchkej povahy. Monika sa modlila a svojou pokorou a oddanosťou priviedla manžela k obráteniu.
• Svätá Rita: Vydatá proti svojej vôli za muža, ktorý bol zapojený do násilia a vrážd. Jej modlitby a obety nakoniec viedli k jeho obráteniu pred smrťou.

Tieto príklady ukazujú, že aj v ťažkých manželstvách je možné dosiahnuť zmenu a svätosť prostredníctvom viery, modlitby a oddanosti Bohu.


Svätá Monika

Kardinál Burke zdôrazňuje, že niet väčšej sily proti zlu vo svete, ako láska medzi mužom a ženou vo sviatostnom manželstve. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne.

Svätý/Svätica	Manžel/Manželka	Problémy v manželstve	Výsledok
Svätá Monika	Patricius	Manžel bol pohan, prchký, neverný	Obrátenie manžela na kresťanstvo
Svätá Rita	Paolo Mancini	Manžel bol násilný, zapojený do vrážd	Obrátenie manžela pred smrťou

tags: #kardinal #burke #o #manzelstve #v #slovenskom