Životná cesta Karola Lovaša: Od novinára k rehoľnému kňazovi

Karol Lovaš je známa osobnosť slovenskej spoločnosti, ktorá prešla pozoruhodnou životnou cestou. Od politického reportéra a moderátora v Rádiu Twist sa stal kňazom a rehoľníkom. Jeho príbeh je inšpiráciou pre mnohých, ktorí hľadajú zmysel života a odpovede na duchovné otázky.

Odpoveď na extrém nie je nikdy normál, ale ďalší extrém | Karol Lovaš

Profesionálna kariéra pred vstupom do kláštora

Karol Lovaš sa pred vstupom do kláštora venoval novinárskej práci. Pôsobil ako politický reportér a moderátor v Rádiu Twist. Komentoval priebeh udalostí zatýkania bývalého slovenského premiéra Vladimíra Mečiara vo vile Elektra. Bol tiež autorom relácie Sauna v Rádiu Twist. V roku 1996 získal cenu Literárneho fondu ako spoluautor relácie Žurnál. V roku 1999 pôsobil ako spravodajca vo vojnovej Juhoslávii.

Boli ste jedným z najlepších slovenských novinárov. Čo treba na to, aby sa človek stal dobrým žurnalistom?

Talent, dravosť a drzosť. A potom vzdelanie, aby si ho mocní nepohadzovali len ako ľahkú dievčinu z kolena na koleno. A charakter. Musí byť slobodnejší než tí, pre ktorých píše. V opačnom prípade bude len aktivistom. A aktivizmus - ako s obľubou pripomína profesor Jirák - novinárčinu ničí.

Bol jedným z najúspešnejších slovenských novinárov. Jeho rozhodnutie zahodiť úspešnú kariéru, odísť do kláštora a stať sa kňazom mnohých prekvapilo. Z Karola Lovaša z Rádia Twist sa stal rehoľník - brat Šavol.

Boli ste úspešným novinárom - hviezdou. Prečo ste sa rozhodli ísť do kláštora?

Možno mi neuveríte, ale chcel som byť šťastný.

Teologické štúdiá a rehoľný život

V roku 2009 absolvoval Teologickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe. Neskôr sa rozhodol pre rehoľný život a vstúpil do kláštora. Na otázku, čo ho najviac baví na rehoľnom živote, odpovedá: "Už viem, že šťastie, ktoré som hľadal, bolo aj v predchádzajúcom povolaní. No ja som bol príliš slabý, aby som ho videl. Ale je aj v mojom terajšom živote. Na každom jednom mieste, v každej jednej situácii."

Je slovenský rehoľný kňaz a spisovateľ pôsobiaci v Českej republike. Na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe vyučuje rozhlasovú žurnalistiku.

Ako farský administrátor spravuje Božejov a Libkovu Vodu, dve malé dediny neďaleko Pelhřimova.

Celibát

A čo celibát, ako ste sa s ním stotožnili?

Celibát pôsobí tak trochu ako zaklínadlo, najmä pre ľudí, ktorých sa netýka. A tak si myslia, že jeho zrušenie môže byť užitočné. Ja si to nemyslím. Celibát by však mal byť dobrovoľný. Keď chce byť muž kňazom, musí brať s darom kňazstva aj dar celibátu. Ale sú to dve rozdielne veci a tak ako nepodmieňujeme celibát kňazstvom, nemalo by to byť ani naopak. U rehoľných kňazov ide práve o takéto slobodné rozhodnutie pre kňazstvo i celibát. To je aj môj prípad. Diecézni kňazi túto možnosť nemajú. A to sa mi nezdá šťastné.

Niekedy s humorom vravím mužom vo svojej farnosti: „Ďakujte Bohu za jednu ženu. Pozrite sa, koľko ich mám ja.“ Kňaz je pre mnohé ženy príležitosťou, ako sa môžu realizovať. Sviečkovú vám prinesú nie preto, aby ste sa najedli, ale preto, aby naštvali inú, ktorá vám už zajtra ponúkne rajskú. A tak ste viac ako cieľom dobrosrdečnosti neraz nástrojom pre vybavovanie účtov „zbožných“ žien. Zorientovať sa v tom je niekedy riadna fuška.

Pohľad na Cirkev a spoločnosť

Karol Lovaš sa často vyjadruje k aktuálnym spoločenským a cirkevným témam. Jeho pohľady sú neraz provokatívne a nútia k zamysleniu. Napríklad, vyjadril sa, že nepodporí Referendum o rodine, za čo ho niektorí duchovní odsudzujú. Vysvetľuje to tým, že tradičnú rodinu je potrebné chrániť, ale v súčasnosti ide podľa neho len o akýsi veľký prieskum skupinky ambicióznych katolíkov, ktorí túžia dostať sa do parlamentu.

Vo viacerých Vašich textoch ste sa vyjadrili, že nepodporíte Referendum o rodine. Niektorí duchovní Vás za to odsudzujú. Preháňate. Explicitne v jednom texte. Prečo?

Tradičnú rodinu je treba chrániť. A hlavne bude, na Slovensku v horizonte dvoch až piatich rokov, kedy nastane reálne ohrozenie. Som presvedčený, že v súčasnosti ide iba o akýsi veľký prieskum skupinky ambicióznych katolíkov, ktorí túžia dostať sa do parlamentu. Proti tomu nič nemám. Nepáči sa mi však forma ako na to idú. A skutočnosť, že si preto vybrali „kostolného“ človeka. Kresťan má byť politický. Má sa miešať do politiky. Politika ale nemá sedieť na kostolnom „sedese“. Ľahko sa môže zmeniť v „zlaté teľa“. Ježiš a jeho posolstvo je viac ako politika a politikárčenie. Nevybral si ju ako nástroj pre ohlasovanie evanjelia.

Lovaš zdôrazňuje, že kresťan má byť politický a má sa miešať do politiky, ale politika nemá sedieť na kostolnom „sedese“. Ježiš a jeho posolstvo sú viac ako politika a politikárčenie.
Oblasť Pred vstupom do kláštora Po vstupe do kláštora
Povolanie Novinár, moderátor Kňaz, rehoľník
Pôsobenie Rádio Twist, Juhoslávia Fakulta sociálnych vied Karlovej univerzity, Božejov a Libkova Voda
Aktivity Politické reportáže, publicistika Duchovná služba, vyučovanie

Viera a láska

Podľa Lovaša, skutočná Láska a skutočná Pravda nestoja proti sebe, ale rozumejú si a sú jedno. Zdôrazňuje, že Ježiš nebol moralista ani právnik, a možno práve preto skončil na kríži. Varuje pred zjednodušením, že každý, kto sa nezapojí do referenda, je automaticky zlý kresťan, nepriateľ Boha a Cirkvi.

Mnohí ukazujú prstom na kresťanov pýtajúc sa, kde je ten Boh-Láska, keď oni nevedia prijať iných ľudí. Na druhej strane je Pravda, ktorá je tiež často spomenutá v Biblii. Skutočná Láska a skutočná Pravda nestoja proti sebe. Rozumejú si. Sú jedno. Nesmieme zabúdať, že Ježiš nebol moralista, ani právnik. Možno práve preto skončil na kríži. Nie každý, kto sa nezapojí do februárového referenda je automaticky zlý kresťan, nepriateľ Boha a Cirkvi. Bolo by to nepravdivé a nebezpečné zjednodušenie. Rovnako ako keby sme tvrdili, že referendum je len záležitosť kresťanských radikálov a extrémistov.

Boh a človek

Lovaš hovorí o dobrote Boha a o potrebnej odpovedi človeka. Snaží sa pochopiť človeka, čo automaticky neznamená schvaľovať alebo ospravedlňovať, ale vžiť sa do jeho kože. Zdôrazňuje, že Boh potrebuje človeka na záchranu. Bez nášho áno by bol Boh pastier bez oviec a my ovce bez pastiera. Až takú slobodu nám dal, že mu môžeme povedať „nazdar“.

Nenájdete v mojich textoch ani knihách najmenšiu narážku na „benevolenciu“ Boha ktorú naznačujete. Snažím sa pochopiť človeka. To automaticky neznamená schvaľovať alebo ospravedlňovať. Znamená to vžiť sa do jeho kože. Na tú záchranu Boh potrebuje človeka. Kdesi som napísal, že Boh je síce všemohúci, no my hovoríme áno a nie. Bez nášho áno by bol Boh pastier bez oviec a my ovce bez pastiera. Až takú slobodu nám dal. Že mu môžeme povedať „nazdar“. Presne ako to urobil diabol. A on ho neprestal mať ani vtedy rád. Tomu hovorím láska. Na rozdiel od človeka Boh nemiluje „pre niečo“, ale pre podstatu samotnú. Božou podstatou je vzťahovosť. Podstatou diabla egoizmus. Nie je schopný dvoch vecí. Tvoriť vzťahy (milovať) a odovzdávať život. Človek áno. To je to, čo diabla na ľuďoch štve zo všetkého najviac.

Rozhovor s Janom Saudkom

Veľmi ho zaujal rozhovor s Janom Saudkom, ktorého bránil pred biskupom. Na výčitku, že Saudka nazval priateľom, odpovedal: "Nemal Ježiš rôznych priateľov? Nezomrel Ježiš aj za ´ľudské prasatá´? Ako sa majú dostať do neba, keď ich vylúčime z cesty? Možno im poslal nás, priateľov, aby sa tam dostali. Ježiš nikoho nevylúčil."

Raz som bránil Jana pred biskupom. Vyčítal mi: „Ty si ho nazval priateľom. Ako si mohol?“ „Nemal Ježiš rôznych priateľov?“ „Ale on je prasa, na to si nepomyslel?“ „Práveže som pomyslel. Nezomrel Ježiš aj za ´ľudské prasatá´? Ako sa majú dostať do neba, keď ich vylúčime z cesty? Možno im poslal nás, priateľov, aby sa tam dostali. Ježiš nikoho nevylúčil. “ Chvíľu sme mlčali. A po tej chvíli dal biskup servírovať čaj. Viac sa ma na Jana neopýtal.

Lovaš verí, že z milosti božej sme všetci spasení a spása sa nedá zaslúžiť, ale iba prijať alebo odmietnuť. Cirkev pre neho nie je limitovaná slovami „musíš“ a „nesmieš“, ale objavil ešte jedno dôležité slovíčko - „môžeš.“

Z milosti božej sme všetci spasení. Spása sa nedá zaslúžiť. Možno ju iba prijať alebo odmietnuť. My sme spasení. Osobne ma napĺňa táto skutočnosť veľkou vnútornou slobodou. Cirkev pre mňa nie je limitovaná slovami „musíš“ a „nesmieš“. Objavil som ešte jedno dôležité slovíčko - „môžeš.“ Ja môžem byť dobrý. Môžem sa modliť. Môžem chodiť do kostola. Každodenná odpoveď Bohu na dar spásy. Nie za to, že mám dostať. Za to, že som dostal.

tags: #karol #lovas #knaz