Andrej Hlinka je jedným z najvýznamnejších Slovákov v našich dejinách a zostane ním bez ohľadu na rôzne ankety. Slovenský národ spontánne vyjadril Hlinkovi úctu a lásku už za jeho života, čím mu udelil titul „otec národa“, čo je vyznamenanie, aké nedostal žiadny iný syn slovenskej matky.
Toto povedomie o Hlinkovi pretrvávalo aj po jeho smrti, kým žili generácie s historickou pamäťou. Súčasťou tejto historickej pravdy je, že Andrej Hlinka je otcom a tvorcom modernej slovenskej politiky. Svojím rozhodným vystúpením dvakrát zachránil národ pred národnou, kultúrnou a duchovnou asimiláciou a tichým zánikom.
Hlinka a Prvá Československá Republika
Po vzniku prvej Československej republiky sa nádeje Slovákov premenili na sklamania. Noví vládcovia vnímali republiku ako obnovený český štát a Slovákom nepriznávali právo na národnú existenciu. Asimilačný tlak smeroval proti jazyku, národnému povedomiu a kresťanskej viere, ktorá bola základným pilierom slovenskej identity.
Praha si uvedomovala, že nestačí Slovákov ovládnuť ekonomicky a politicky, ale je potrebné ich asimilovať aj duchovne a kultúrne. Hlinkovou odpoveďou na toto ohrozenie národa neboli lamentácie, ale odhodlaný čin. Keď sa koncom apríla 1920 vracal z väzenia, vyhlásil, že bude „pracovať dňom i nocou, kým z červeného Slovenska nebude Slovensko biele, Slovensko slovenské a kresťanské“.
Morálne a Politické Dedičstvo Andreja Hlinku
Hlinkovo morálne a politické dedičstvo ukazuje, že slovenská politika hodná tohto mena musí hľadieť na svet zo slovenskej perspektívy a hájiť slovenské záujmy. Žiadnu skutočnú politiku nemožno robiť bez morálneho fundamentu, bez ktorého sa zmení na hryzovisko skupinových záujmov. Hlinkovo dedičstvo tiež zdôrazňuje, že žiadnu politickú emancipáciu Slovenska nemožno uskutočniť bez toho, aby bola vyplnená slovenskými duchovnými hodnotami a tradíciami zakorenenými v kresťanstve a stelesnenými v slovenskom dvojkríži ako kvintesencii slovenského dejinného bytia.
Dôsledná obrana záujmov malého národa proti cudzím koristníkom a dobyvateľom si vyžaduje odvahu a statočnosť. Politici, ktorí bránili tento malý národ, museli rátať s kopancami a údermi a platiť za vernosť vysokú cenu. Platil aj Hlinka, väzeniami, fyzickými útokmi, intrigami a difamáciou.
Aj prevažne evanjelické národniarske Národnie noviny pri príležitosti Hlinkovej šesťdesiatky konštatovali, že "Andrej Hlinka je náš".
Azda najväčším dôkazom lásky a úcty k Hlinkovi bolo, že ľudia boli ochotní za neho a za myšlienky, ktoré reprezentoval, aj riskovať. Riskovať hmotnú existenciu a slobodu, ako gymnaziálni študenti, vylúčení zo všetkých škôl v Československu, keď v roku 1919 protestovali proti Hlinkovmu zatknutiu, ako mladí ľudia, vylučovaní zo škôl a zamestnaní, keď na Pribinovských slávnostiach v auguste 1933 žiadali, aby smel prehovoriť aj Hlinka a na pleciach ho vyniesli na tribúnu, alebo trebárs ako Ivan Polanský, keď ako vydavateľ samizdatu našiel odvahu venovať svoj Historický zápisník aj Andrejovi Hlinkovi a v jeseni 1988 bol odsúdený na vtedy už drakonický trest štyroch rokov nepodmienečne.
Ako katolícky kňaz, ktorý svoju vieru a svoje poslanie bral vážne so všetkou dôslednosťou, Hlinka nevyhnutne vyvolával aj triedenie duchov a nevôľu tých, ktorí odmietali hodnoty a princípy, ktoré vyznával. Tých, ktorí odmietali jeho hlbokú vieru a skutočný kresťanský ideál, príťažlivosť zásad jeho sociálnej politiky, postavenej na katolíckej sociálnej náuke, a jeho bezpodmienečné slovenské národné zmýšľanie.
Kto ochráni národ a štát, keď tí, ktorým Boh zveril politickú zodpovednosť, nemajú odvahu ani vôľu ho brániť? Jedni preto, lebo sa boja kritiky, ktorá by zranila ich egoizmus a ješitnosť, iní preto, lebo sa obávajú, že by prišli o dotácie či teplé miesta, museli čeliť odporcom, posmechom a útokom na sociálnych sieťach alebo priamej perzekúcii, a preto namiesto jasných slov Kristovho príkazu „Vaša reč nech je áno, áno, nie, nie“ (Mt.
Osobný pohľad na Andreja Hlinku
Priznal to aj šéfredaktor Hodžovho denníka Slovenský hlas Dr. Jozef Rudinský, teda súdobý pozorovateľ Hlinkovi inak politicky vzdialený, keď napísal: „Keď zavolal Národe môj!, ani jeho politickí protivníci nemohli v sebe utajiť, že sa to týka aj ich, pretože v hĺbke duše Slovákov Hlinka často podvedome žil ako otec národa.“
tags: #karol #polansky #krestansky #aktivista